Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 391/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej JUDr. Ľubou Berezňaninovou, PhD., advokátkou, Hlavná 45, Prešov, proti postupu Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Navrhuje prikázať okresnému súdu bezodkladne konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznať jej primerané finančné zadosťučinenie 2 000 eur a nahradiť jej trovy konania.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľky z 9. novembra 2022 je okresným súdom vedené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom sp. zn. . O návrhu sťažovateľky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. -143 z 28. novembra 2023 (ďalej aj „1. rozsudok okresného súdu“). Sťažovateľka proti 1. rozsudku okresného súdu podala odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením č. k. -201 z 23. júla 2024 tak, že 1. rozsudok okresného súdu vo výrokoch II, III a V zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po tom, čo bola vec vrátená okresnému súdu, okresný súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č. k. -384 z 18. júna 2025

(ďalej aj „2. rozsudok okresného súdu“). Účastníci konania proti 2. rozsudku okresného súdu podali odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. -438 z 30. októbra 2025 vrátil vec súdu prvej inštancie na postup podľa (ďalej len „“). Okresný súd opravným uznesením č. k. -441 z 13. novembra 2025 opravil záhlavie 2. rozsudku okresného súdu a vec opätovne predložil krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti 2. rozsudku okresného súdu.

II. Argumentácia sťažovateľky

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté konanie trvá neprimerane dlhú dobu, viac ako 3 roky a 3 mesiace. Tvrdí, že v predmetnej veci nebolo nutné vykonať rozsiahle dokazovanie, nebolo potrebné vykonať žiadne znalecké dokazovanie ani výsluch viacerých svedkov, prípadne iné dokazovanie, ktoré by bolo časovo či vecne náročné. Podľa názoru sťažovateľky môže byť zložitosť prejednávanej veci daná jedine tým, že rodičia maloletých detí nedokážu konštruktívne a vecne komunikovať o potrebách ich maloletých detí, nedokážu sa dohodnúť na výške vyživovacej povinnosti odporcu k deťom, to však nemôže byť samo osebe dôvodom existencie zbytočných prieťahov v konaní. Konajúci súd má podľa názoru sťažovateľky dostatok zákonných prostriedkov na to, aby sa vysporiadal so všetkými komplikáciami, ktoré v predmetnej veci vznikli, resp. by mohli vzniknúť.

4. Sťažovateľka ďalej tvrdí, že v danej veci nedala súdu žiaden dôvod na to, aby tento nemohol riadne a bez zbytočných prieťahov konať o jej návrhu. Skutočnosť, že nesúhlasila s výškou výživného na obe maloleté dcéry určenou rozhodnutím okresného súdu a v zákonnej lehote proti výrokom týkajúcim sa tejto otázky podala odvolanie, znamená, že využila svoje procesné práva na podanie riadneho opravného prostriedku a táto okolnosť nemôže byť na ťarchu sťažovateľky. Tvrdí, že z postupu okresného súdu vyplýva, že sa vecou síce vecne priebežne zaoberal a vykonával procesné úkony, tieto však neviedli k jej prejednaniu a právoplatnému rozhodnutiu. Konanie okresného súdu sa tak podľa názoru sťažovateľky javí ako neefektívne a vágne.

5. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že samotný príkaz konať bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní nepostačuje na nápravu pretrvávajúceho protiprávneho stavu, keďže napadnuté konanie vzhľadom na neúmerne dlhú dobu trvania a s tým súvisiacu právnu neistotu má negatívny dopad aj na súkromný a rodinný život sťažovateľky a jej blízkych osôb.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Pri hodnotení toho, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) posudzuje dĺžku konania ako celok bez ohľadu na jednotlivé fázy konania (pozri napr. rozsudky ESĽP vo veciach Bubláková proti Slovenskej republike z 15. 2. 2011, Čičmanec proti Slovenskej republike z 28. 6. 2016). Treba však podotknúť, že ESĽP vo svojom rozhodovaní koná proti Slovenskej republike ako porušovateľovi práv a z toho dôvodu posudzovaná dĺžka konania ako celok je relevantná. Pri posudzovaní veci ústavným súdom

v konaní podľa ústavný súd koná proti konkrétnemu porušovateľovi práv sťažovateľa v čase podania ústavnej sťažnosti. Ak sťažovateľom označený porušovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti vo veci sťažovateľa už rozhodol, nemohol byť v čase podania sťažnosti porušovateľom práv sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov za predpokladu, že sa mu vec súdom vyššej inštancie nevrátila na ďalšie konanie.

7. Zo samotného odôvodnenia ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol rozsudkom č. k. -384 z 18. júna 2025, proti ktorému účastníci konania podali odvolanie, v nadväznosti na ktoré bol následne spis okresného súdu v napadnutom konaní 24. októbra 2025 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd uznesením č. k. -438 z 30. októbra 2025 vrátil vec súdu prvej inštancie na postup podľa (spis vrátený okresnému súdu 6. novembra 2025). Okresný súd následne vydal opravné uznesenie sp. zn. z 13. novembra 2025 ktorým opravil záhlavie rozsudku č. k. -384 z 18. júna 2025 a opätovne vec predložil krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní (spis predložený krajskému súdu 15. decembra 2025). V čase podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu (18. februára 2026, pozn.) sa teda vec sťažovateľky už niekoľko mesiacov nachádzala na krajskom súde. Sťažovateľka mala dostatočný časový priestor napadnúť ústavnou sťažnosťou porušenie svojich práv v čase, keď porušovateľ mal dispozíciu s vecou, a nie až ex post, keď už dĺžku konania nemohol porušovateľ nijako ovplyvniť (vec bola predložená odvolaciemu súdu na konanie o odvolaní). Ústavný súd rešpektuje judikatúru ESĽP, musí však poznamenať, že v uvedenom náhľade na subjekt porušovateľa práv sťažovateľa je medzi subjektom, ktorý je porušovateľom v konaní pred ESĽP, a porušovateľom v konaní pred ústavným súdom zásadný rozdiel. Ústavný súd totiž v tomto type konania nekoná proti Slovenskej republike, ale proti konkrétnemu porušovateľovi práv (v tomto prípade okresnému súdu). Ak účelom ústavnej sťažnosti je zjednanie nápravy smerujúcej k ukončeniu (prieťahovej) veci v primeranej lehote, a tým k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, nemožno na výsledok nahliadať len cez prizmu primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré by nemalo byť ponímané ako výsledok a cieľ tohto konania, ale ako dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ). V tomto konkrétnom prípade vzhľadom na priebeh konania nejde o prípad, ktorý by odôvodňoval výnimku z takého prístupu.

8. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti hovoriť vtedy, ak v čase, keď bola ústavná sťažnosť podaná ústavnému súdu, už zo strany orgánu verejnej moci nedochádzalo k namietanému porušovaniu práva, pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. , , , , , , ).

9. Vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky k záveru, že neexistuje okolnosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o porušení sťažovateľkou namietaného práva. Aktuálny skutkový stav napadnutého konania bol so zreteľom na obsah ústavnej sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že ústavná sťažnosť sťažovateľky proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2026

Libor Duľa

predseda senátu