Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 149/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom

Kaššákom, PhD., Medená 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra

2017 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom

Kaššákom, PhD., Medená 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení

žalobkyne účastníčkou napadnutého konania o určenie neplatnosti zmluvy, o ktorej

rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 4. októbra 2012, ktorý dosiaľ

nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania, o ktorom prebieha odvolacie

konanie vedené Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti popisuje doterajší priebeh napadnutého súdneho konania

a v tejto súvislosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ je od roku 2008 žalobcom na Okresnom súde Pezinok (u Porušovateľa) -

kde bola podaná žaloba o určenie neplatnosti zmluvy, pričom súdne konanie je vedené pod

sp. zn. ... Porušovateľ ako súd prvého stupňa v rámci prvostupňového konania

rozhodol rozsudkom po prieťahoch a procesných pochybeniach Porušovateľa vo veci až

dňa 04. 10. 2012, pričom doteraz nie je právoplatne rozhodnuté vo veci. Vec bola z

Krajského súdu v Bratislave vrátená pre pochybenia Porušovateľovi - na Krajskom súde v

Bratislave bola pôvodne vedená pod č. k. . Následne bola vec opätovne

postúpená Krajskému súdu v Bratislave v roku 2015 - kde je v súčasnosti vedená v

odvolacom konaní na Krajskom súde v Bratislave pod novým č. k. .

Vo vyššie uvedom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok (Porušovateľ) pod

sp. zn. vo veci Sťažovateľky ako žalobcu proti žalovaným dochádzalo od roku

2008 ku prieťahom v súdnom konaní a k procesným pochybeniam.

V neposlednom rade si dovoľujeme upozorniť aj na vek Sťažovateľky a na jej vážny

zdravotný a sociálny stav (vyplýva za podaní Sťažovateľky, ktoré sme priložili v prílohách).

Sťažovateľ podáva sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky s tým, že konaním

Porušovateľa došlo k porušeniu základných práv a slobôd Sťažovateľa, pričom práve súdy

majú byť garantom, ktorí dbajú na podstatu a zmysel základných práv a slobôd a preto

Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol i o finančnom

zadosťučinení, ktoré sťažovateľ požaduje vo výške 5.000,- EUR.“

Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného

práva podľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní, priznal jej

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania v sume 312,34 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď

napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo

vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to

predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , , ).

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa „len“

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, čím (jednoznačne) vymedzila aj predmet

konania pred ústavným súdom, ktorým je v zmysle citovanej judikatúry ústavný súd

viazaný.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru,

v zmysle ktorej poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená

v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte mohlo dochádzať alebo

porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. , , ,

). Ak v čase, keď sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, už nemôže

dochádzať k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú podľa (napr. ).

V naznačených súvislostiach ústavný súd poukazuje aj ustálené východisko svojej

judikatúry, podľa ktorého predstavuje jednu zo základných pojmových náležitostí sťažnosti

podľa skutočnosť, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedené východisko vychádza

z toho, že táto sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na

to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho

účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m.

, , ).

Reflektujúc uvedené východiská svojej doterajšej judikatúry ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľka podala sťažnosť, ktorou namieta postup okresného súdu v napadnutom

konaní (10. novembra 2017, pozn.) v čase, keď vo veci už okresný súd rozhodol (4. októbra

2012, pozn.) a zároveň okresný súd vykonal všetky procesné úkony súvisiace s predložením

veci odvolaciemu súdu, na ktorom od 14. júla 2016 dosiaľ prebieha odvolacie konanie.

Z uvedeného zistenia teda vyplýva, že v sťažnosti označený porušovateľ – okresný súd už

v čase podania sťažnosti nemohol porušovať základné právo sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , keďže v čase doručenia sťažnosti

prebieha konanie na odvolacom súde, ktorý sťažovateľka ako porušiteľa svojho základného

práva neoznačila (nenamieta jeho postup).

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení ústavný súd konštatuje, že vo veci

sťažovateľky v čase podania sťažnosti už netrval namietaný zásah zo strany okresného

súdu, ktorý sťažovateľka označila ako jediného porušovateľa svojho základného práva

podľa , čo vylučuje, aby mohol po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie dospieť k záveru o porušení označeného základného práva postupom okresného

súdu. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2018