Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 419/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti postupu a rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Trnava č. k. -24 z 9. decembra 2024, postupu a rozhodnutiu Krajskej prokuratúry v Trnave č. k. -4 z 25. júna 2025 a postupu a rozhodnutiu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/2 GN 106/25/1000-5 z 20. mája 2025 takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa svojou rukou písanou ústavnou sťažnosťou (61 v poradí, pozn.) doručenou ústavnému súdu 7. augusta 2025 na 33 stranách domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa a dohovoru, práva na účinné a urýchlené vyšetrovanie podľa dohovoru, práva nebyť vystavený ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa a dohovoru, základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa , a 2 , ako aj a 2 dohovoru a zákazu diskriminácie podľa a dohovoru, ako aj Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 12“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa dohovoru, a to postupom a upovedomením Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -24 z 9. decembra 2024,

ako aj postupom a rozhodnutím Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. -4 z 25. júna 2025 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/2 GN 106/25/1000-5 z 20. mája 2025 (vo vzťahu k porušeniu jeho práv podľa a dohovoru a podľa dohovoru – sťažnostný návrh pod bodom 2 ústavnej sťažnosti, pozn.). Sťažovateľ žiada ústavný súd, aby okresnej prokuratúre a krajskej prokuratúre v rámci napadnutých konaní zakázal pokračovať v porušovaní ním označených práv a prikázal neodkladne prijať prostriedky prokurátorského dozoru na odstránenie namietaných zásahov do jeho základných práv (bod 6 sťažnostného návrhu, pozn.). Zároveň žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie 30 000 eur spoločne a nerozdielne od okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry i generálnej prokuratúry. Taktiež sa dožaduje ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že je pozbavený slobody a bol mu zaistený celý majetok.

2. Ústavná sťažnosť bola pridelená prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu [ o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)] sudkyni spravodajkyni Jane Baricovej, ktorý je členkou I. senátu ústavného súdu. Ďalšími členmi tohto senátu sú podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025, ako aj obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 (ďalej len „rozvrh práce“) Miroslav Duriš a Miloš Maďar. Sudca Miloš Maďar uviedol predsedovi ústavného súdu podľa dôvody svojho vylúčenia z danej veci a uznesením č. k. -5 z 26. augusta 2025 bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. V súlade s čl. III ods. 2 písm. b) a c) rozvrhu práce, ktorý je dostupný na webovom sídle ústavného súdu, vylúčeného sudcu prvého senátu Miloša Maďara zastupuje sudca štvrtého senátu ústavného súdu Rastislav Kaššák.

3. Z ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh, ako aj z vlastnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (vrátane opakovaných ústavných sťažností sťažovateľa) je zrejmé, že sťažovateľ bol väzobne stíhaný od 6. marca 2017 do 7. júla 2021, keď bol právoplatne odsúdený za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa a iné trestné činy, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie. 3.1. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozsudku proti Slovenskej republike č. 35025/20 z 15. februára 2024 konštatoval porušenie práva sťažovateľa na prezumpciu neviny podľa dohovoru, na podklade čoho najvyšší súd v konaní o dovolaní sťažovateľa svojím rozsudkom sp. zn. z 28. februára 2024 podľa a zrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo 7. júla 2021 a rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. z 25. septembra 2020, ktorý vo veci koná v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľ bol uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 28. februára 2024 podľa vzatý do väzby z dôvodu podľa a . 3.2. Sťažovateľ, ktorý trávi väčšinu svojho väznenia v (ďalej len „ÚVV“), sa opakovane sťažuje na podmienky svojej väzby, naposledy podaním zo 7. októbra 2024 adresovaným okresnej prokuratúre na preskúmanie zachovávania zákonnosti v ÚVV, ktoré podal spoločne s bratom (k tomu pozri ). Namieta stiesnené cely, absenciu primeraného vetrania a prístupu

k prirodzenému svetlu, absenciu každodennej účasti na voľnočasových zmysluplných aktivitách a nočné kontroly na cele sťažovateľ považoval za neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Tento sťažovateľov podnet okresná prokuratúra vybavila podrobne odôvodneným upovedomením z 9. decembra 2024 ako nedôvodný, a preto ho bez prijatia prostriedku prokurátorského dozoru odložila. V reakcii na toto upovedomenie sťažovateľ podal 30. decembra 2024 opakovaný podnet adresovaný krajskej prokuratúre, ale táto ho do 20. mája 2025, keď sťažovateľovu urgenciu posudzovala generálna prokuratúra a vyhodnotila postup krajskej prokuratúry ako nesprávny, nevybavila a urobila tak až upovedomením z 25. júna 2025, ktorým sťažovateľov opakovaný podnet odložila.

II. Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ, citujúc judikatúru ústavného súdu a judikatúru ESĽP, tvrdí, že jeho vec nebola vyšetrená dôkladne a napadnuté upovedomenia prokuratúry považuje za nedostatočne odôvodnené, svojvoľné a arbitrárne, a zastáva názor, že nie sú založené na dôkladnej objektívnej a nestrannej analýze všetkých relevantných skutočností, navyše, v konaní krajskej prokuratúry, ktorej rozhodnutím z 25. júna 2025 bol vykonaný napadnutý zásah do sťažovateľových práv, došlo aj k zbytočným prieťahom.

5. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( a dohovoru), sťažovateľ zastáva názor, že krajská prokuratúra konala nesústredene, podnet nevybavila v lehote v zmysle o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože vybavenie sťažovateľovho podnetu trvalo šesť mesiacov a prieťahy konštatovala aj generálna prokuratúra.

6. V dôvodoch ústavnej sťažnosti sťažovateľ ďalej opakovane argumentuje nedostatočnou výmerou cely, ktorú považuje za nedostatočnú a umiestnenie bezpečnostných prvkov za diskriminačné. Druhou sťažovateľovou výhradou bolo umiestnenie mrežového systému pred oknom cely, ktorý umožňoval otvoriť okno cely iba na približne 20 cm. Dôsledkom toho pociťoval obmedzenie prístupu k čerstvému vzduchu. To bolo kritické najmä počas letných horúčav, sťažovateľ pritom kritizoval, že nemal žiadnu kompenzačnú možnosť tráviť väčšinu dňa na otvorenom priestranstve vychádzkových dvorov alebo v klimatizovaných priestoroch. Treťou výhradou sťažovateľa bola inštalácia ochranných okenných tabúľ na vonkajšej mreži, ktoré mali zabrániť komunikácii medzi väzňami. Táto inštalácia obmedzovala sťažovateľa v prístupe k prirodzenému svetlu a tiež k čerstvému vzduchu a tiež nemal prístup k ľadovej sprche ani k iným sprchovacím priestorom. V tomto smere namietal argumentáciu prokurátora. 6.1. Ďalšou okolnosťou, ktorá podľa sťažovateľa zasahovala do ním označených práv v rámci výkonu väzby, bola absencia zmysluplných športových alebo vzdelávacích aktivít, pričom táto situácia trvá už 9 rokov. Hoci tu sťažovateľ uznáva, že došlo k zlepšeniu situácie a jej čiastočnej humanizácii. Sťažovateľ tiež vyčíta pravidelnú vizuálnu kontrolu jeho cely v približne 60- minutových intervaloch počas dňa aj počas noci. Najmä nočné kontroly vníma ako problém, pretože osvecovanie cely spolu s tým súvisiacim hlukom ho údajne vždy zobudí, čo porušuje jeho právo na nepretržitý 8-hodinový spánok. Takáto praktika je podľa sťažovateľa nielen nehumánna, resp. neľudská, ale tiež nemá žiadne legitímne opodstatnenie, pričom prokuratúra to vybavila iba

strohým konštatovaním, že takéto kontroly zákon povoľuje. Namieta aj rutinné osobné prehliadky, a to že prokurátor v tomto smere neprijal žiadne opatrenie. 6.2. Sťažovateľ tiež namieta, že nemal žiaden prostriedok nápravy pred súdom.

7. Sťažovateľ si uplatňuje finančné zadosťučinenie 30 000 eur dôvodiac tým, že porušenie ním označených práv orgánmi prokuratúry bolo svojvoľné, hrubé a závažné. Navyše skutočnosť, že porušovateľom sú orgány ochrany práva, spôsobila u sťažovateľa pocity bezmocnosti, menejcennosti a bola u neho v podstate negovaná dôvera v možnosť poskytnutia spravodlivosti v štáte. Náprava v tomto prípade nemôže byť podľa sťažovateľa dosiahnutá iba samotným konštatovaním porušenia ním označených článkov a dohovoru.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Podstatou ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie ( a dohovoru), základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa a dohovoru, základného práva nebyť mučený a podrobiť sa neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu ( a dohovoru), základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia (, a 2 , ako aj a 2 dohovoru), ako aj porušenie zákazu diskriminácie ( a dohovoru, ako aj protokolu č. 12) napadnutým postupom a upovedomením okresnej prokuratúry aj napadnutým postupom a upovedomením krajskej prokuratúry.

9. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

10. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľ podáva ústavnú sťažnosť spôsobom, ktorým (vzhľadom na svoju rozsiahlu komunikáciu s ústavným súdom) vedome nerešpektuje podmienky konania pred ústavným súdom, keďže opätovne nie je v tejto veci zastúpený advokátom ( a ). Napriek uvedenému nedostatku uplatnením materiálneho prístupu k ochrane ústavnosti, a tým aj k ochrane práv a slobôd fyzickej osoby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou jeho rozhodovacej činnosti (k tomu pozri aj , ), vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, pristúpil k jej predbežnému posúdeniu. Vyhodnotil totiž ústavnú sťažnosť ako obsahovo natoľko zrozumiteľnú, že umožňuje v tejto veci realizovať jej predbežné prerokovanie (m. m. , , ). 10.1. Na tomto mieste však ústavný súd zároveň dáva sťažovateľovi do pozornosti, že mu z jeho predchádzajúcich podaní a rozhodnutí ústavného súdu musí byť veľmi dobre známe, že povinné zastúpenie advokátom počas celého konania pred ústavným súdom je stanovené priamo zákonom a že vedomé porušenie procesnej povinnosti spočívajúcej v zastúpení advokátom tak, ako vyplýva z , odôvodňuje odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa

písm. c) bez toho, aby bol sťažovateľ vyzvaný na odstránenie tohto nedostatku podľa [III. ÚS 411/2023 (ZNaU 42/2023)]. 10.2. Okrem toho neušlo pozornosti ústavného súdu, že obsah sťažovateľovej ústavnej sťažnosti napísaný tým istým rukopisom je takmer identický s ústavnou sťažnosťou jeho brata , o ktorej už ústavný súd rozhodol uznesením č. k. -20 z 23. júna 2025.

III.1. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 protokolu č. 12:

11. V prípade namietaného porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje na to, že tento článok sa týka iba rozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach občianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného obvinenia osoby, ktorá je účastníkom konania pred súdom, a vecne sa nevzťahuje na podmienky výkonu väzby a výkonu trestu. Pri práve podľa čl. 1 protokolu č. 12 ústavný súd dodáva, že uvedený protokol nebol ratifikovaný, preto nevstúpil do platnosti vo vzťahu k Slovenskej republike, a tak nie je aplikovateľný. Z uvedeného dôvodu pri kvázi meritórnom posúdení tejto časti sťažnosti by prichádzalo do úvahy jej odmietnutie podľa pre zjavnú neopodstatnenosť.

III.2. K namietanému porušeniu práv postupom a upovedomením okresnej prokuratúry:

12. Ústavný súd opakovane pripomína, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z , spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je založená na tom, že predstavuje subsidiárny procesný prostriedok na ochranu zaručených základných práv a slobôd. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci, a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s a nasl. ochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje.

13. Sťažovateľ disponoval v zmysle opravným prostriedkom (opakovaným podnetom), ktorý aj využil. Poskytnutie ochrany v prípade potenciálneho porušenia dotknutých práv v danom prípade spadalo do právomoci inštančne nadriadeného orgánu, teda krajskej prokuratúry, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

14. Ústavný súd vzhľadom na uvedené podľa ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému postupu a upovedomeniu okresnej prokuratúry odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (bod 1 výroku rozhodnutia).

III.3. K namietanému porušeniu práv postupom a upovedomením krajskej prokuratúry a postupom a upovedomením generálnej prokuratúry:

15. Ústavný súd na úvod podotýka, že sťažovateľ už obdobnú ústavnú sťažnosť (s mnohými úplne totožnými výhradami k technickým podmienkam svojej väzby, pozn.) adresoval ústavnému

súdu skôr. Napádal v nej upovedomenie krajskej prokuratúry č. k. -9 zo 7. februára 2024 a upovedomenie generálnej prokuratúry č. k. IV/2 Gn 105/23/1000-8 z 22. apríla 2024 a bola odmietnutá uznesením č. k. -26 z 28. augusta 2024.

16. V tu prejednávanej veci v napadnutom upovedomení, ktoré bolo vydané po tom, čo generálna prokuratúra v upovedomení č. k. IV/2 Gn 106/25/1000-5 z 20. mája 2025 vyhodnotila sťažovateľovu urgenciu ako dôvodnú a uložila krajskej prokuratúre sťažovateľovo podanie z 30. decembra 2024 náležite preskúmať, prokurátor krajskej prokuratúry, akceptujúc nález ústavného súdu vo veci sp. zn. a posúdiac upovedomenie dozorového prokurátora okresnej prokuratúry č. k. -24 z 9. decembra 2024 po dôkladnom oboznámení sa so spisovým materiálom neidentifikoval žiadne ďalšie porušenie zákona a v podrobnostiach odkázal na toto upovedomenie. Pretože obe upovedomenia nemožno posudzovať izolovane, aj ústavný súd bez toho, že by považoval za nevyhnutné ich obsah opakovať, dospel k záveru, že odpovede na sťažovateľove námietky boli legitímne zdôvodnené a náležite vysvetlené.

17. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd nemohol považovať napadnutý postup ani upovedomenie krajskej prokuratúry za arbitrárne, resp. svojvoľné. V kontexte ústavnej sťažnosti sťažovateľa, oboznámiac sa aj s obsahom vybavenia podnetu sťažovateľa okresnou prokuratúrou (na ktoré v časti pre jeho podrobnosť odkazovala aj krajská prokuratúra), ústavný súd neidentifikoval žiadnu možnosť porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu, práva nebyť mučený a podrobený neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia či porušenie zákazu diskriminácie.

18. Ako aj krajská prokuratúra zistila, zásahy do práv sťažovateľa majú svoj legálny základ. Aj ústavný súd opakovane uviedol, že súd, resp. príslušný orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sťažovateľom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, je preto realizáciou základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie (, ).

19. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutých upovedomení rekapitulovaných v predchádzajúcich bodoch, ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi napadnutým postupom a rozhodnutím krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry a obsahom napadnutých základných práv neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení.

20. Generálna prokuratúra, ktorá taktiež sťažovateľov opakovaný podnet odložila, zároveň podľa okrem toho sťažovateľa zároveň poučila, že ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor, a že ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

21. Čo sa týka námietky prieťahov v napadnutých konaniach krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry, jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa je totiž aj požiadavka, aby ústavná sťažnosť smerovala proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu,

podľa ktorého ústavná sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , , ). Prednesené právne názory ústavného súdu sú akceptované aj judikatúrou ESĽP (rozsudky Obluk proti Slovenskej republike, body 62 a 63 a Mazurek proti Slovenskej republike). Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, už nedochádzalo k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. , , , ).

22. V danej veci sťažovateľ doručil ústavnú sťažnosť ústavnému súdu po tom, čo obe prokuratúry o jeho podnetoch už rozhodli, pričom ústavný súd vo všeobecnosti posudzuje potenciálne porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov iba do momentu, keď toto porušovanie stále trvá.

23. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , , , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

24. Na základe už uvedených záverov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu ku krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť podľa (bod 1 výroku rozhodnutia).

III.4. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru:

25. V závere k námietke porušenia sťažovateľových práv podľa čl. 13 dohovoru (bod 5 petitu ústavnej sťažnosti) ústavný súd v nadväznosti na svoje uznesenie vo veci sp. zn. dodáva, že aj v zmysle judikatúry ESĽP predmetné ustanovenie dohovoru vyžaduje existenciu vnútroštátneho prostriedku, ktorý príslušnému orgánu umožní rozhodnúť o vznesenej námietke porušenia dohovoru a zariadiť adekvátnu nápravu. Nejde však až tak ďaleko, aby vyžadoval určitú konkrétnu podobu takého prostriedku. Štáty majú priestor na vlastnú úvahu, akým spôsobom splnia svoje povinnosti, ktoré na nich čl. 13 dohovoru kladie. Dohovor ani judikatúra ESĽP neprikazujú, aby bol účinný prostriedok nápravy výlučne v právomoci alebo pôsobnosti súdov alebo iných orgánov členských štátov, ale aby účinný prostriedok nápravy bol vo vnútroštátnom práve

dostupný, aplikovateľný a účinný (rozsudok ESĽP vo veci Vilvarajah a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 30. 10. 1991, sťažnosť č. 13163/87; m. m. napr. , , ). Z uvedeného vyplýva, že aj podnety a opakované podnety na vyššie stupne prokuratúry môžu byť považované za účinný prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 dohovoru.

26. Celkom na záver si ústavný súd dovoľuje dať do pozornosti aj rozhodnutie ESĽP zo 7. mája 2026 (sťažnosť č. 42029/22), ktorým ESĽP vyhlásil sťažnosť a týkajúcu sa ich podmienok výkonu väzby za neprípustnú, keď v § 24 konštatoval, že nebolo preukázané, že kumulatívne podmienky výkonu doživotného trestu sťažovateľa a počas obdobia približne dvoch rokov a ôsmich mesiacov predstavovali zlé zaobchádzanie v zmysle čl. 3 dohovoru; preto neexistuje žiadny sporný nárok podľa čl. 13 dohovoru vo vzťahu k údajným porušeniam.

III.5. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu:

27. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom bolo zo strany ústavného súdu napokon potrebné vysporiadať sa aj s touto žiadosťou.

28. Ústavný súd podľa v znení účinnom od 1. decembra 2025 môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti; to neplatí, ak je možné ustanoviť právneho zástupcu postupom podľa osobitného predpisu, ktorým je v zmysle odkazu o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého o poskytnutí právnej pomoci rozhoduje Centrum právnej pomoci.

29. Na to, aby ústavný súd mohol rozhodnúť o ustanovení právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, musí najprv zistiť, či sú kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak okrem iného je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, sťažnosť nie je neprípustná, nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (m. m. napr. , , , ). Ústavnú sťažnosť sťažovateľa ústavný súd odmietol v časti pre nedostatok pre neprípustnosť (vo vzťahu k okresnej prokuratúre) a v časti pre zjavnú neopodstatnenosť (vo vzťahu ku krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre). V danom prípade teda ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a preto neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a žiadosti sťažovateľa podľa nebolo vyhovené (bod 2 výroku rozhodnutia).

30. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2026

Miroslav Duriš predseda senátu