Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 355/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. T., Z. T., obaja bytom R., a T. T., D., zastúpených

advokátom JUDr. M. C., Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. T., Z. T. a T. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2012

doručená sťažnosť Ľ. T., Z. T. a T. T. (ďalej len „sťažovatelia“) pre namietané porušenie

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia 27. augusta 2004 podali na okresnom

súde návrh o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia. Okresný súd v uvedenej veci

sťažovateľov rozhodol rozsudkom z 20. septembra 2010, proti ktorému podali sťažovatelia

v zákonnej lehote odvolanie.

Sťažovatelia uvádzajú, že „3. 6. 2011 vec bola predložená odvolaciemu súdu“,

a z petitu sťažnosti vyplýva, že odvolacie konanie je vedené pod sp. zn. .

Podľa vyjadrení sťažovateľov ich občianskoprávna vec nebola do dňa podania

sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončená a domnievajú sa, že postupom konajúcich

súdov došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného .

Sťažovatelia argumentujú, že porušenie ich základného práva spočíva

„v neprimeraných časových prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu“, a sú toho názoru,

že vo veci konajúce súdy porušili ich základné právo „podľa Slovenskej

republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovatelia na základe toho v sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd vo veci rozhodol

nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , priznal im primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

každému zo sťažovateľov osobitne (3 000 € za porušenie ich základného práva postupom

okresného súdu a 2 000 € postupom krajského súdu, pozn.), ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy v postupe konajúcich súdov vo veci

návrhu na určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia, a ďalej aj to, že ich vec nebola ku dňu

podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončená. Ústavný súd zistil, že v čase

vydania tohto rozhodnutia prebieha odvolacie konanie, ktoré začalo predložením veci

odvolaciemu súdu 3. júna 2011.

1. K namietanému porušeniu postupom okresného súdu

sp. zn.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa konštantne opiera o východisko, že účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci (napr. ).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. , ,

, , , ) prezentuje už ustálený záver, že

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

sa poskytuje ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto

čase ešte trvalo.

Pokiaľ ide o prvostupňové konanie v občianskoprávnej veci sťažovateľov, toto bolo

skončené prijatím rozsudku okresného súdu z 20. septembra 2010 (doručený právnemu

zástupcovi sťažovateľov 18. októbra 2010, pozn.), ktorý bol napadnutý opravným

prostriedkom sťažovateľov a spolu so spisovým materiálom predložený nadriadenému súdu

na rozhodnutie 3. júna 2011.

Sťažnosť sťažovateľov obsahujúca námietku porušenia základného práva podľa

postupom okresného súdu v označenom konaní bola ústavnému súdu

doručená 7. júna 2012 (na poštovú prepravu podaná 4. júna 2012), teda po prijatí

prvostupňového rozhodnutia a po predložení podaného opravného prostriedku

nadriadenému súdu.

V čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať,

pretože táto bola prijatím rozsudku a predložením uplatneného opravného prostriedku

prenesená na krajský súd. Okresný súd teda v danej etape konania už nemohol ovplyvniť

priebeh napadnutého konania a ani porušiť základné právo sťažovateľov na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa . Prijatím prvostupňového

rozhodnutia a predložením podaného odvolania so spisovým materiálom nadriadenému

súdu vykonal okresný súd všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty

sťažovateľov a svoju úlohu v tomto smere splnil.

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného

podaním sťažnosti ústavnému súdu, a to vo vzťahu k postupu okresného súdu, bola pre

sťažovateľov časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v ich veci

prvostupňové konanie.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je sťažnosť považovaná za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánu

verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia

základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, , ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného

práva zaručeného ústavný súd sťažnosť v časti námietky porušenia

základného práva podľa postupom okresného súdu v označenom konaní

posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. ,

, ).

2. K namietanému porušeniu postupom krajského súdu

sp. zn.

Ústavný súd po preskúmaní tejto časti sťažnosti sťažovateľov konštatuje, že ju bolo

potrebné odmietnuť tiež z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného

súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (, , , ). Ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ),

prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne

neopodstatnený (napr. , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania

(rok a jeden mesiac) sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označeného základného práva

sťažovateľov, preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú (podobne napr. , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd o sťažnosti sťažovateľov rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľov, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľom obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2012