Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 341/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom, Nezábudková 22, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia jej základného práva podľa postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „prvostupňové konanie“) a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „druhostupňové konanie“). Ďalej v ústavnej sťažnosti ústavnému súdu navrhuje, aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie 50 000 eur a tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka mala v namietanom prvostupňovom konaní vedenom pred mestským súdom pre trestný čin podvodu (týkajúci sa nehnuteľnosti obývanej sťažovateľkou) vrátane namietaného druhostupňového konania vedeného pred krajským súdom postavenie poškodenej, kde si uplatnila v adhéznom konaní nárok na náhradu škody 255 471 eur. Trestné stíhanie dvoch obžalovaných bolo napokon podľa v spojení s uznesením mestského súdu z 25. februára 2025 ako premlčané zastavené a sťažovateľka ako poškodená spolu s druhou špecifikovanou poškodenou boli odkázané s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Sťažnosti príslušnej prokuratúry a sťažovateľky boli zamietnuté uznesením krajského súdu sp. zn. z 24. februára 2026 podľa .

II. Argumentácia sťažovateľky

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na dva predchádzajúce nálezy ústavného súdu (sp. zn. a sp. zn. ), ktorými bolo v minulosti konštatované porušenie jej práv v označenej trestnej veci. Podľa sťažovateľky skutočnosť, že štátna moc v tejto veci nedokázala napriek opakovanému konštatovaniu porušenia jej práv ústavným súdom zjednať nápravu a všeobecné súdy dopustili premlčanie trestného stíhania, odôvodňuje jej požiadavku na odškodnenie na hornej hranici obvyklej praxe. Sťažovateľka zdôrazňuje, že po šestnásť rokov trvajúcich prieťahoch vo vedenom trestnom konaní jej odkázanie s nárokom na náhradu škody na civilné konanie je pre ňu „procesne likvidačné“, keďže súvisiace civilné konanie o neplatnosť dražby bolo predtým štrnásť rokov prerušené práve z dôvodu nečinnosti „trestného súdu“.

4. Sťažovateľka obsiahlo popisuje negatívny dopad nečinnosti mestského súdu v predmetnej trestnej veci a napokon zastavenia trestného stíhania na súvisiace civilné konanie sťažovateľky (civilný spor o neplatnosť dražby) a tiež na jej súkromie a zdravotný stav.

5. V závere sťažovateľka argumentuje, že ňou požadované finančné zadosťučinenie 50 000 eur nie je v žiadnom prípade prejavom jej snahy o bezdôvodné obohatenie, ale predstavuje jediný legitímny nástroj na zmiernenie následkov šestnásťročného systémového zlyhania štátnej moci.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Podstatou argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie o porušení jej označených práv v dôsledku nečinnosti konajúceho mestského súdu, ktorá mala za následok zastavenie trestného stíhania z dôvodu jeho premlčania. Snahou sťažovateľky, ako to aj sama v ústavnej sťažnosti prezentuje, je zmiernenie negatívnych dopadov bezprecedentných prieťahov na jej osobný život a zdravotný stav, a to poskytnutím požadovanej finančnej satisfakcie.

7. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (, , ).

8. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je teda požiadavka smerovania ústavnej sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , , , , , ). Ústavný súd preto v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. , , , , , , , ) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa sa poskytuje ochrana len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

9. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na relevantnú skutočnosť, že v trestnej veci sťažovateľky došlo k právoplatnému zastaveniu trestného stíhania, a teda k jeho skončeniu, keď krajský súd uznesením sp. zn. z 24. februára 2026 zamietol sťažnosti príslušnej prokuratúry a tiež sťažovateľky uplatnené proti uzneseniu mestského súdu sp. zn. z 25. februára 2025 o zastavení trestného stíhania z dôvodu jeho premlčania.

10. Je tak nesporným faktom, že sťažovateľka, ktorá sa domáha ochrany svojich označených práv vo vzťahu k postupu mestského súdu v prvostupňovom konaní a krajského súdu v druhostupňovom konaní, sa so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd obrátila (12. mája 2026) po právoplatnom skončení dotknutej trestnej veci, teda v čase, keď už ústavná sťažnosť ako prostriedok nápravy vo vzťahu k označenému postupu mestského súdu a krajského súdu nebola objektívne spôsobilá splniť svoj účel (obdobne pozri , ).

11. Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky je potrebné posúdiť ako zjavne neopodstatnenú, a preto ju podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

12. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2026

Peter Molnár

predseda senátu