Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)II. ÚS 245/2019
PDF · 132.67 KB
No categories available
II. ÚS 245/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca
spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , zastúpenej advokátkou
JUDr. Tatianou Vorobelovou, Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 1/2017 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
12 C 126/2012) a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom
pod sp. zn. 16 Co 75/2018 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 13 Co 407/2016) a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou,
Bajzova 2, Košice, doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 26. apríla 2019, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 1/2017 (pôvodne
vedenom pod sp. zn. 12 C 126/2012) a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej
len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 75/2018 (pôvodne vedenom
pod sp. zn. 13 Co 407/2016).
2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že je účastníčkou konania vedeného
pred okresným súdom pod sp. zn. 14 C 1/2017 (pôvodne vedeného pod sp. zn.
12 C 126/2012) na základe žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú podala
29. júna 2012. Ústavný súd oboznamuje s priebehom označeného konania, kde uvádza, že
v rámci vedeného konania okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby rozsudkom
z 24. januára 2014, ktorý bol v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 536/2014
potvrdený uznesením krajského súdu z 20. mája 2014, a následne bolo podané dovolanie
sťažovateľky odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla
2015. Sťažovateľka ďalej dôvodí, že na základe ňou podanej ústavnej sťažnosti došlo
nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 548/2015 zo 17. februára 2016 k zrušeniu
dovolacieho rozhodnutia, ako aj druhostupňového rozhodnutia krajského súdu a jej právna
vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Po rozhodnutí krajského súdu, ktorý
vrátil vec sťažovateľky na ďalšie konania prvostupňovému súdu, rozhodol okresný súd
rozsudkom z 31. októbra 2017, ktorým žalobu sťažovateľky zamietol. Sťažovateľka
v nadväznosti na to argumentuje, že proti tomuto rozsudku okresného súdu podala
odvolanie a následne bola 2. februára 2018 prvostupňovým súdom vyzvaná vyjadriť sa
k stanovisku protistrany, pričom od uvedeného dátumu „nemá žiadnu informáciu v akom
stave sa vec nachádza“ a „nedisponuje rozhodnutím odvolacieho súdu“.
3. Sťažovateľka dôvodí, že ochranu svojich práv prioritne uplatnila prostredníctvom
sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi krajského súdu, táto jej však
podľa jej vyjadrenia nepriniesla požadovaný efekt. Podľa názoru sťažovateľky je konanie,
ktoré nebolo ku dňu podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené, vedené
pred okresným súdom, ako aj pred krajským súdom neprimerane dlho, v čom vidí
sťažovateľka porušenie svojich označených práv.
4. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd
v jej veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 1/2017 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
12 C 126/2012) a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 75/2018
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 13 Co/407/2016) a priznal jej tiež primerané finančné
zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré sú jej povinní zaplatiť okresný súd a krajský súd
spoločne a nerozdielne, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. S účinnosťou od 1. marca 2019 došlo
k zrušeniu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov a k jeho nahradeniu zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je
podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel
žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá
náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne
neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť
možno považovať takú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal
preskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).
III.
10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 1/2017 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
12 C 126/2012) a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 75/2018
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 13 Co 407/2016). Sťažovateľka vidí porušenie jej
označených práv v skutočnosti, že je konanie vedené pred okresným súdom a krajským
súdom neprimerane dlhé a nie je dosiaľ právoplatne skončené.
11. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03).
12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu
orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza
z princípu, podľa ktorého ústavná sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to
ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05, III. ÚS 355/2012). Ústavný súd preto v rámci svojej
rozhodovacej činnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07,
I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj právu
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa poskytuje
ochrana len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď
k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase
ešte trvalo.
13. Ústavný súd na základe predloženého spisového materiálu okresného súdu
týkajúceho sa právnej veci sťažovateľky zistil, že o odvolaní sťažovateľky podanom
okresnému súdu 27. decembra 2017 rozhodol krajský súd rozsudkom z 28. marca 2019,
ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu. Sťažovateľka podala proti
druhostupňovému rozsudku krajského súdu 3. júna 2019 dovolanie.
14. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto uznesenia
vyplýva, že konanie vo veci sťažovateľky vedené pred okresným súdom pod sp. zn.
14 C 1/2017 a pred krajským súdom pod sp. zn. 16 Co 75/2018 bolo v čase doručenia
ústavnej sťažnosti ústavnému súdu meritórne skončené vydaním rozsudku krajského súdu
z 28. marca 2019. Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu doručila ústavnému
súdu svoju ústavnú sťažnosť 9. apríla 2019. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje,
že sťažovateľka, ktorá sa domáha ochrany svojich označených práv vo vzťahu
k namietaným konaniam okresného súdu a krajského súdu, sa so svojou ústavnou
sťažnosťou na ústavný súd obrátila v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu
k označeným konaniam okresného súdu a krajského súdu nebol objektívne spôsobilý splniť
svoj účel (obdobne pozri sp. zn. I. ÚS 572/2017).
15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú a ďalšími
sťažovateľkou uplatnenými nárokmi sa už ďalej nezaoberal.
16. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľky
potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2019