Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 245/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca

spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátkou

JUDr. Tatianou Vorobelovou, Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou,

Bajzova 2, Košice, doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 26. apríla 2019, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ) a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ).

2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že je účastníčkou konania vedeného

pred okresným súdom pod sp. zn. (pôvodne vedeného pod sp. zn.

) na základe žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú podala

29. júna 2012. Ústavný súd oboznamuje s priebehom označeného konania, kde uvádza, že

v rámci vedeného konania okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby rozsudkom

z 24. januára 2014, ktorý bol v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

potvrdený uznesením krajského súdu z 20. mája 2014, a následne bolo podané dovolanie

sťažovateľky odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla

2015. Sťažovateľka ďalej dôvodí, že na základe ňou podanej ústavnej sťažnosti došlo

nálezom ústavného súdu sp. zn. zo 17. februára 2016 k zrušeniu

dovolacieho rozhodnutia, ako aj druhostupňového rozhodnutia krajského súdu a jej právna

vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Po rozhodnutí krajského súdu, ktorý

vrátil vec sťažovateľky na ďalšie konania prvostupňovému súdu, rozhodol okresný súd

rozsudkom z 31. októbra 2017, ktorým žalobu sťažovateľky zamietol. Sťažovateľka

v nadväznosti na to argumentuje, že proti tomuto rozsudku okresného súdu podala

odvolanie a následne bola 2. februára 2018 prvostupňovým súdom vyzvaná vyjadriť sa

k stanovisku protistrany, pričom od uvedeného dátumu „nemá žiadnu informáciu v akom

stave sa vec nachádza“ a „nedisponuje rozhodnutím odvolacieho súdu“.

3. Sťažovateľka dôvodí, že ochranu svojich práv prioritne uplatnila prostredníctvom

sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi krajského súdu, táto jej však

podľa jej vyjadrenia nepriniesla požadovaný efekt. Podľa názoru sťažovateľky je konanie,

ktoré nebolo ku dňu podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené, vedené

pred okresným súdom, ako aj pred krajským súdom neprimerane dlho, v čom vidí

sťažovateľka porušenie svojich označených práv.

4. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

v jej veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a priznal jej tiež primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré sú jej povinní zaplatiť okresný súd a krajský súd

spoločne a nerozdielne, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. S účinnosťou od 1. marca 2019 došlo

k zrušeniu o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov a k jeho nahradeniu o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

8. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je

podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel

žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá

náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne

neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť

možno považovať takú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal

preskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

III.

10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ). Sťažovateľka vidí porušenie jej

označených práv v skutočnosti, že je konanie vedené pred okresným súdom a krajským

súdom neprimerane dlhé a nie je dosiaľ právoplatne skončené.

11. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(, ).

12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

z princípu, podľa ktorého ústavná sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to

ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ). Ústavný súd preto v rámci svojej

rozhodovacej činnosti (napr. , , , ,

, ) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa poskytuje

ochrana len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď

k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase

ešte trvalo.

13. Ústavný súd na základe predloženého spisového materiálu okresného súdu

týkajúceho sa právnej veci sťažovateľky zistil, že o odvolaní sťažovateľky podanom

okresnému súdu 27. decembra 2017 rozhodol krajský súd rozsudkom z 28. marca 2019,

ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu. Sťažovateľka podala proti

druhostupňovému rozsudku krajského súdu 3. júna 2019 dovolanie.

14. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto uznesenia

vyplýva, že konanie vo veci sťažovateľky vedené pred okresným súdom pod sp. zn.

a pred krajským súdom pod sp. zn. bolo v čase doručenia

ústavnej sťažnosti ústavnému súdu meritórne skončené vydaním rozsudku krajského súdu

z 28. marca 2019. Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu doručila ústavnému

súdu svoju ústavnú sťažnosť 9. apríla 2019. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje,

že sťažovateľka, ktorá sa domáha ochrany svojich označených práv vo vzťahu

k namietaným konaniam okresného súdu a krajského súdu, sa so svojou ústavnou

sťažnosťou na ústavný súd obrátila v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu

k označeným konaniam okresného súdu a krajského súdu nebol objektívne spôsobilý splniť

svoj účel (obdobne pozri sp. zn. ).

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú a ďalšími

sťažovateľkou uplatnenými nárokmi sa už ďalej nezaoberal.

16. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľky

potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2019