Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 390/2019

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného advokátom

JUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Milanom

Slebodníkom, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie

krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ vystupuje

v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako odporca.

Navrhovateľka podala žalobu na okresnom súde 25. marca 2009. Okresný súd

na pojednávaní konanom 31. októbra 2012 vydal rozsudok č. k. -196

a následne 15. novembra 2012 vydal aj dopĺňací rozsudok. Krajský súd uznesením

č. k. -234 z 19. decembra 2013 zrušil predmetný rozsudok okresného súdu

spolu s dopĺňacím rozsudkom a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Následne

rozhodol okresný súd až rozsudkom č. k. -531 z 28. marca 2018, ktorý napadla

navrhovateľka odvolaním. Vec bola krajskému súdu predložená 28. augusta 2018. Ku dňu

podania ústavnej sťažnosti sťažovateľa (18. júna 2019) krajský súd o predmetnom odvolaní

nerozhodol.

3. Sťažovateľ poukázal na nález ústavného súdu č. k. -59

z 5. februára 2019, ktorý konštatoval porušenie základného práva navrhovateľky

(t. j. protistrany sťažovateľa, pozn.) podľa a jej práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu práve v konaní vedenom pod sp. zn. .

4. Sťažovateľ uvádza, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov nevykazuje osobitnú skutkovú a ani právnu zložitosť, a tiež, že svojím správaním

dĺžku konania nijako zásadnejšie neovplyvnil. Podľa sťažovateľa je doterajšia neprimeraná

dĺžka napadnutého konania (10 rokov) zavinená okresným súdom a krajským súdom.

Sťažovateľ svojou ústavnou sťažnosťou napadol spoločne postup okresného súdu a zároveň

postup krajského súdu, pretože podľa jeho názoru celkovú dĺžku súdneho konania nemožno

rozdeľovať na konanie pred okresným súdom a konanie pred krajským súdom. Poukázal

pri tom na judikatúru ústavného súdu (), ako aj na judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva [ďalej aj „ESĽP“ (napr. Maxian a Maxianová proti Slovenskej

republike, Keszeli proti Slovenskej republike, Grešákova proti Slovenskej republike)].

Sťažovateľ považuje celkovú dĺžku napadnutého konania za neprimerane dlhú, a teda

v rozpore s požiadavkou na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej

lehote.

5. Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12 000 €, a to

sumu 10 000 € od okresného súdu a sumu 2 000 € od krajského súdu. Výšku primeraného

finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že prieťahy v napadnutom konaní mu spôsobili

nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku obáv o ochranu jeho práv, z pocitu právnej

neistoty a sklamania z neprimeranej dĺžky konania aj napriek jeho aktívnemu prístupu.

6. Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho ústavnú sťažnosť na ďalšie

konanie a aby po jej prijatí rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajský súd

v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedené pod sp. zn.

) porušili základné právo , , ,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené a jeho právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Prešove konať

vo veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000,- €, ktoré je mu Okresný súd Humenné povinný zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000,- €, ktoré je mu Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Humenné a Krajský súd v Prešove sú povinní spoločne a nerozdielne

nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 415,51 €, a to do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu, na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napadnutým

postupom okresného súdu a napadnutým postupom krajského súdu pri rozhodovaní

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v , osvojil judikatúru

ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

17. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

III.A K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru napadnutým postupom okresného

súdu

18. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú,

aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

19. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, , , , ,

) sa ochrana základnému právu podľa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

tohto základného práva označenými orgánmi (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo

trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom všeobecného súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

20. Zo samotnej ústavnej sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že okresný súd

v napadnutom konaní rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. -531

z 15. marca 2018. V čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu (18. júna 2019) bolo

teda napadnuté konanie na okresnom súde už skončené a vec sa nachádzala na krajskom

súde, ktorý rozhoduje o odvolaní podanom protistranou sťažovateľa.

21. Telefonickým a elektronickým dožiadaním v informačnej kancelárii krajského

súdu a okresného súdu ústavný súd zistil, že krajský súd o predmetnom odvolaní rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 19. júna 2019, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu

a o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodol spôsobom uvedeným

vo výroku. Predmetný rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť

11. septembra 2019 a vykonateľnosť nadobudne 12. novembra 2019. Sťažovateľom

napádané súdne konanie je teda už právoplatne ukončené.

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím

ešte pred doručením ústavnej sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa.

Po vyhlásení rozhodnutia okresného súdu teda už nemohol trvať stav právnej neistoty

sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému konaniu pred okresným súdom.

23. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že pri posudzovaní

prieťahov treba nazerať na napadnuté konanie pred okresným súdom a krajským súdom

ako na jeden celok. Poukázal pri tom na judikatúru ESĽP a aj na samotnú judikatúru

ústavného súdu.

24. Ústavný súd uznáva, že vo viacerých prípadoch sa odklonil od toho, aby striktne

posudzoval, či v čase uplatnenia ochrany základného práva podľa

porušovanie tohto základného práva konkrétnym štátnym orgánom ešte mohlo trvať (okrem

sťažovateľom uvádzaného napríklad aj v sp. zn. alebo sp. zn.

). Vo všeobecnosti išlo o prípady, keď bola činnosť súdov viacerých

inštancií rovnako nesústredená a neefektívna, čoho následkom bolo flagrantné a zjavné

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v prípadoch,

v ktorých bolo potrebné prihliadnuť aj na význam veci pre sťažovateľa. Teda určite nie

v prípadoch akademických sporov alebo sporov, ktoré nemohli ovplyvniť právne postavenie

samotného sťažovateľa. Nemožno preto konštatovať, že by ústavný súd pri posudzovaní

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v každom konaní automaticky sčítal dĺžku konania pred viacerými inštanciami štátnych

orgánov a túto následne hodnotil bez ohľadu na okolnosti prípadu.

25. Ústavný súd zároveň podotýka, že vďaka právnej úprave v § 390 zákona

č. v znení neskorších predpisov sa zamedzilo

možnosti, aby odvolací súd opakovane rušil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

V napadnutom konaní po v poradí druhom podanom odvolaní krajský súd nezrušil

rozhodnutie okresného súdu, ale sám meritórne rozhodol, čím sa napadnuté konanie

ako celok skončilo. Predošlá právna úprava umožňovala odvolaciemu súdu opakovane rušiť

rozhodnutia súdu prvej inštancie bez toho, aby sám meritórne rozhodol. V takomto rámci

mal potom ústavný súd samozrejme odôvodnenú potrebu v prípade opakovaného posúvania

veci medzi odvolacím a prvoinštančným súdom vysloviť porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo vzťahu k obom súdnym inštanciám.

Tento aspekt ale v napadnutom konaní nebol prítomný.

26. Predmetom napadnutého konania bolo vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov tvoreného hnuteľným majetkom – zariadením bytu, ktorého cenu

navrhovateľka v žalobnom návrhu odhadovala vo výške 2 283,70 € (v tom čase suma

68 800 Sk, pozn.). Podľa názoru ústavného súdu teda v napadnutom konaní nešlo o otázku

takej dôležitosti a relevancie, ktorá by závažným spôsobom ovplyvňovala právnu istotu

a postavenie strán v konaní (napríklad otázkou nebolo vyporiadanie spoluvlastníctva

k spoločnej nehnuteľnosti, ale iba vyporiadanie spoluvlastníctva k vybaveniu bytu, ktoré

samotné nemalo dosah na otázku, kto bude bývať v danom byte, resp. kde budú bývať

exmanželia po rozvode). Navyše najbežnejším a najvhodnejším riešením vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode (obzvlášť pri hnuteľných veciach) je

ich dohoda a priestor na dohodu majú strany v tomto konaní k dispozícii aj po začatí

súdneho konania. Vzhľadom na okolnosti prípadu preto iba subjektívny pocit právnej

neistoty sťažovateľa alebo jeho sklamanie z neprimeranej dĺžky konania neboli dostatočné

dôvody, aby sa ústavný súd v tomto konkrétnom prípade odklonil od svojej ustálenej

judikatúry, podľa ktorej sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi (v tomto prípade

okresným súdom) ešte mohlo trvať.

27. Ústavný súd týmto rozhodnutím samozrejme neospravedlňuje postup okresného

súdu, ktorý s ohľadom na dĺžku rozhodovania v tomto prípade nemohol konať efektívne,

čo napokon ústavný súd vyslovil aj vo svojom náleze č. k. -59 z 5. februára

2019. Sťažovateľka v konaní vedenom pod sp. zn. podala ústavnú

sťažnosť proti okresnému súdu v momente, keď sa ešte vec nachádzala na okresnom súde,

t. j. pred jeho meritórnym rozhodnutím. Rozdiel medzi ústavnou sťažnosťou sťažovateľa

a ústavnou sťažnosťou v konaní vedenom pod sp. zn. bol ten,

že v napadnutom konaní bol skutkový stav taký, že aj potenciálne vyslovenie porušenia

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by neplnilo

svoj nápravný účel (pozri bod 17) a v konečnom dôsledku by bolo iba akademickým

konštatovaním. Na záver ústavný súd uvádza, že aj keď vysloví porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo vzťahu k jednej zo strán konania

pred všeobecným súdom, neznamená to, že protistrana má tiež nárok na vydanie rovnakého

rozhodnutia (resp. na priznanie obdobného primeraného finančného zadosťučinenia).

28. Vo vzťahu k sťažovateľom uvádzanej judikatúre ESĽP ústavný súd konštatuje,

že hoci obsah základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru je obdobný do tej miery, že ich porušenie ústavný súd posudzuje spoločne,

perspektíva ústavného súdu vo vzťahu k jednotlivým štátnym orgánom je odlišná

ako v prípade ESĽP. Európsky súd pre ľudské práva posudzuje namietané porušenie práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k Slovenskej republike ako členskému štátu Rady

Európy a ústavný súd ako vnútroštátny ľudskoprávny súd posudzuje potenciálne porušenie

základných práv sťažovateľov vo vzťahu k jednotlivým štátnym orgánom.

29. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa ().

30. Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu v čase, keď sa vec už nachádzala

na inom súde, v dôsledku čoho už k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupom nemohlo dochádzať, ústavný

súd ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

III.B K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru napadnutým postupom krajského

súdu

31. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že krajský súd rozhodoval

v napadnutom konaní najprv od 22. januára 2013 do 19. decembra 2013

(sp. zn. ) a v druhom prípade od 28. augusta 2018 do 19. júna 2019

(sp. zn. ).

32. Vo vzťahu k napadnutému postupu krajského súdu sťažovateľ uviedol:

„... celková doba odvolacieho konania, po ktorú sa nadriadený súd zaoberal jednak prvým

odvolaním, vrátane druhého odvolania zjavne neprimeraná (doteraz celkovo jeden rok

a deväť mesiacov). Od predloženia spisového materiálu spolu s druhým podaným

odvolaním Krajskému súdu v Prešove (28. augusta 2018) do dňa podanie tejto ústavnej

sťažnosti uplynula doba až desiatich mesiacov, a to i napriek tomu, že by mal byť Krajský

súd v Prešove s právnou a skutkovou stránkou veci sťažovateľa pomerne dostatočne

oboznámený už z predchádzajúceho odvolacieho konania.“

33. Ústavný súd konštatuje, že v oboch prípadoch rozhodol krajský súd o podanom

odvolaní do roka, čo nemožno považovať za neprimeranú dobu odvolacieho konania.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že úlohou odvolacieho súdu je posúdiť vecnú

správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto krajský súd

spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony a ani nenariaďuje pojednávanie. To však

nevyhnutne neznamená, že odvolací súd je v odvolacom konaní nečinný a koná neefektívne

(, ). Neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že ak krajský súd

rozhodoval v predmetnej veci o odvolaní v roku 2013, v odvolacom konaní na prelome

rokov 2018 a 2019 mal byť so skutkovou stránkou veci už oboznámený, a preto mal

rozhodnúť skôr. Odvolací súd sa pre účely vydania kvalifikovaného rozhodnutia totiž musí

riadne a komplexne oboznámiť s celým spisovým materiálom, nemôže sa spoliehať na svoje

„spomienky“, a to ani v prípade, ak by medzi rozhodovaním odvolacieho súdu uplynulo

menej ako 5 rokov.

34. V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný

postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť spravidla

odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ).

35. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd rozhodol v napadnutom konaní

o podaných odvolaniach vždy v rámci jednoročného intervalu, ústavný súd uzavrel,

že nemohlo ísť z jeho strany o nečinnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej

by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie

sťažovateľom označených práv. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa

pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

36. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2019