Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/16/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne S. H., rod. H., bytom E., N. XX, proti žalovanému Mgr. S. H., E., N. XX, toho času bytom G. č. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 31.10.2012 č.k. -196 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 15.11.2012 č.k. - 220 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa z vecí tvoriacich bezpodielového spoluvlastníctvo manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne bytové zariadenie v byte účastníkov (nachádzajúce sa v obývacej izbe, chodbe, detskej izbe, spálni, kuchyni, kúpeľni) a hnuteľné veci (LCD televízor Philips a DVD rekordér, laminátové podlahy, keramickú dlažbu, práčku Philco, digitálny fotoaparát SONY). Žalovanému uložil povinnosť na úplné vyrovnanie zaplatiť žalobkyni sumu 5.741,41 Eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a určil, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa doplnil ods. 1 výrokovej časti rozsudku nasledovne:

Bytové zariadenie v byte účastníkov nachádzajúce sa v obývacej izbe tvorí: sedacia súprava zelená (3 + 2 +1), komoda svetlá štvordverová, čiastočne presklená, vitrína drevená svetlá s presklenými dvierkami, konferenčný stolík drevený svetlý, polica drevená svetlá nástenná; zariadenie chodby, ktoré tvorí botník - drevená svetlá skrinka, botník - drevená skrinka, vešiaková drevená stena s orámovaným zrkadlom svetlá, vstavaná na stene; zariadenie detskej izby: poschodová posteľ „PAŤA“, nábytok v detskej izbe dvojdielna skriňa, písací stolík s odkladacím výklenkom, trojdielna skriňa, písací stolík pod počítač s poličkou montovanou v stene a odkladacou vitrínkou; zariadenie spálne: skriňa „KOMANDOR“, päťdielna vmontovaná s rozťahovacími stenami, dvojposteľ manželská; zariadenie kuchyne: kuchynský stôl; zariadenie kúpeľne: presklená polička o rozmeroch 80/12, presklená polička o rozmeroch 60/12.

V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa ustálil, že z hnuteľných vecí do BSM má patriť LCD televízor, Philips a DVD prehrávač, práčka, digitálny fotoaparát SONY, podlahy s tým, že celková hodnota bytového zariadenia podľa znaleckého dokazovania predstavuje 1.335,34 Eur a uvádzaných hnuteľných vecí vo výške 1.737,36 Eur, teda spolu 3.072,70 Eur. Všetky hnuteľné veci a bytové zariadenie súd prvého stupňa určil do vlastníctva žalobkyne, pretože od rozvodu manželstva, resp. od obdobia, kedy žalovaný domácnosť už asi rok pred rozvodom opustil, užíva tieto veci iba žalobkyňa. Žalobkyňa teda nadobudla bytové zariadenie a hnuteľnosti v celkovej výške 3.072,70 Eur, z čoho polovica patrí žalovanému vo výške 1.536,35 Eur. K ďalšiemu vyrovnaniu došlo ohľadom sumy 14.555,33 Eur, keď táto finančná čiastka bola účastníkmi nadobudnutá počas trvania manželstva a má tvoriť BSM. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že účastníci mali mať k dispozícii hotovosť vo výške 533.500,- Sk. Keďže z tejto sumy zakúpili farebný televízor a DVD prehrávač a ďalšiu sumu použili na chod domácnosti, hotovosť, ktorou účastníci disponovali, mala predstavovať 438.500,- Sk. Účastníci konania mali záujem zakúpiť si osobné motorové vozidlo. Ak žalovaný sa bránil, že žalobkyňa nepracovala dlhšie obdobie, nakoľko študovala a on prispieval na domácnosť mesačne sumou 20.000,- Sk, toto jeho tvrdenie je podľa súdu prvého stupňa v rozpore s konaním o určenie manželského výživného. Žalobkyňa by pri takomto vkladaní finančných prostriedkov do rodiny neuplatnila návrhom na súde určenie príspevku na výživu manželky. Tomuto jej návrhu bolo v minulosti vyhovené a súd zaviazal žalovaného prispievať jej sumou 6.000,- Sk mesačne. Ďalej bolo zistené, že v Slovenskej sporiteľni, a.s., bola dňa 02.02.2004 založená vkladná knižka so sumou 400.000,- Sk a 06.10.2005 bola výberom týchto finančných prostriedkov vkladná knižka aj zrušená. Je teda nesporné, že suma v uvedenej výške existovala a keďže za trvania manželstva nebolo zakúpené vozidlo, ani preukázaný žalovaným iný dôkaz o tom, na čo boli použité tieto finančné prostriedky, možno uzavrieť, že žalovaný nepredložil dôkaz o tom, kde tieto finančné prostriedky použil. Žalovaný pripustil, že finančné prostriedky cca v takejto výške účastníci vlastnili, mali záujem o kúpu vozidla, ale popieral tvrdenia o tom, že on prevzal finančné prostriedky a že ich odovzdal kamarátovi za účelom kúpy vozidla. Ak takéto konanie žalovaného nebolo, mal žalovaný označiť dôkazy, ktorými by vyvrátil tvrdenia žalobkyne a výpovede svedkov. Predmetnú sumu vo výške 14.555,33 Eur teda upotrebil žalovaný a jeho povinnosťou je vydať žalobkyni polovicu z tejto sumy vo výške 7.277,76 Eur na vyrovnanie podielu žalobkyne. Keďže žalovanému patrí polovica z hodnoty hnuteľných vecí a bytového zariadenia, teda suma 1.536,35 Eur, súd zo sumy 7.277,76 Eur odpočítal to, čo má nadobudnúť z hodnoty hnuteľných vecí, a teda na vyrovnanie podielu žalobkyni má ešte uhradiť sumu 5.741,41 Eur. Súd prvého stupňa určil, že o trovách konania účastníkov sa rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Pokiaľ ide o dopĺňací rozsudok, súd prvého stupňa uviedol, že pri rozhodovaní o hnuteľných veciach vychádzal zo znaleckého posudku č. 3/2009, opomenul však uviesť do výrokovej časti zariadenia bytu evidované v konkrétnych izbách, a preto doplnil rozsudok podľa

Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie za tým účelom, aby konajúci súd určil pravdivo rozsah BSM, uviedli sa konkrétne veci, nech všetko ostane bývalej manželke a následne nech mu ona vyplatí na vyrovnanie zodpovedajúci podiel. V dôvodoch odvolania žalovaný poukazoval na to, že súd prvého stupňa nekriticky prebral všetky vyjadrenia žalobkyne, tak ako boli z jej strany a zo strany jej právneho zástupcu v konaní uvádzané. Má za to, že rozsudok je nevykonateľný, zmätočný, on ako účastník konania vlastne nevie, ktoré konkrétne veci súd riešil a ktoré boli prikázané žalobkyni. Vytýka súdu prvého stupňa, že jeho postupom v konaní mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím bola porušená aj rovnosť účastníkov v konaní, lebo žalobkyňa má advokáta, on nie a taktiež uvádza, že nebol včas a riadne poučený súdom podľa a V záverečnej reči nemal možnosť vyjadriť sa k celému konaniu a vykonanému dokazovaniu. Súd mu to neumožnil a nepoučil ho, aj keď on chcel navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozsudok o rozvode manželstva sa stal právoplatným 14.08.2008, napriek tomu súd riešil majetok z roku 2004. Konkrétne, že v roku 2004 mala žalobkyňa z vkladnej knižky, ktorej on nebol disponentom, vybrať spolu 398.000,- Sk. Neriešila sa však suma 100.354,- Sk, ktorú preukázateľne žalobkyňa vybrala v roku 2005. Túto sumu z roku 2004 súd nejakým záhadným spôsobom a v rozpore s a pojal do stavu majetku s tým, aby on polovicu z tej sumy uhrádzal žalobkyni. Toto zákon podľa jeho názoru neumožňuje a takéto vyporiadanie do úvahy neprichádza. O to viac, že on tieto peniaze nikdy nemal a od manželky ich nedostal. Na druhej strane sa súd nezaoberal tým, že v roku 2005 žalobkyňa zrušila vkladnú knižku s výberom sumy 100.354,- Sk. Ako použila žalobkyňa túto sumu už súd nezaujímalo, vníma to ako úmyselné konanie, tak aby táto suma nebola súčasťou BSM. Pokiaľ ide o výpoveď syna, tento ostal po rozvode manželstva bývať so žalobkyňou, mal vypovedať, že si presne pamätá na udalosť z roku 2004, teda išlo o čas, keď mal 11 rokov a že žalobkyňa mu odovzdávala peniaze. Nevedel však odpovedať na to, kto platiť výdavky v domácnosti. Myslí si, že ak by disponoval sumou 400.000,- Sk, nemusel by si požičiavať pár dní pred výplatou od vlastného syna, pričom potvrdil, že peniaze mu žalovaný vždy vrátil. Žalovaný ďalej v odvolaní poukazuje chronologicky na časové udalosti, ktoré sa týkali získania sumy 450.000,- Sk a ďalšej dispozície s týmito finančnými prostriedkami. Žalobca sa tiež podrobne vyjadril k dôkazom vykonaným súdom prvého stupňa pokiaľ išlo o dôkazy navrhované zo strany žalobkyne. Zdôraznil, že neboli akceptované jeho vyjadrenia ohľadom sumy 100.354,- Sk, ktoré vybrala z vkladnej knižky žalobkyňa a dala na neznáme miesto. Taktiež požiadal o vykonanie šetrenia ohľadom účtov účastníkov konania minimálne dva roky pred rozvodom manželstva. Týmto šetrením chcel zistiť, kde boli uložené finančné prostriedky, ktoré v sume 498.354,- Sk žalobkyňa vybrala z vkladnej knižky, kde bola jediným disponentom. Súd prvého stupňa mu tento dôkaz vykonať nedovolil, on sám požiadať peňažný ústav nemôže. Žalovaný tvrdí, že nemal dovolené uplatniť si právo na záverečnú reč a ďalšie návrhy, keď v tejto súvislosti bol atakovaný žalobkyňou a jej právnym zástupcom. Myslel si počas súdneho konania, že človek, ktorý odíde z domu s jednou taškou, nechá manželke a svojim deťom byt, zariadenie a všetky peniaze, nemôže prehrať, lebo nič nemá, keďže nič nevzal, žiaľ opak je pravdou a on s takýmto rozhodnutím súdu nesúhlasí. Súd prvého stupňa nijako nezdôvodnil, prečo nevykonal ním navrhované dôkazy. V zmysle týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalobkyňa uvádza, že už počas trvania manželstva mal žalovaný k dispozícii jednoizbový byt na I. ulici v E., kde sa väčšinu času zdržiaval. Finančné prostriedky, ktoré mal investovať do spoločnej domácnosti, spotrebúval len pre seba a prevádzku tohto bytu, poodnášal si do tohto bytu svoje osobné veci a to aj veci nadobudnuté počas trvania manželstva. Považuje za nevhodné spochybňovanie výpovede syna, len preto, že v čase udalosti - manipuláciou so sumou 400.000,- Sk mal mať iba 11 rokov. Pokiaľ ide o sumu 100.000,- Sk, resp. 130.000,- Sk, tak jej nadobudnutie a vrátenie v konaní dôsledne vysvetlila svedkyňa H., jej matka. Má za to, že súd prvého stupňa postupoval v konaní v súlade s , žalovaný bol poučený podľa a , keď žalobkyňa bola osobne prítomná v čase, keď k tomuto poučeniu došlo. Žalovanému nik nebráni, aby si zabezpečil právneho zástupcu v tomto konaní, jeho vyjadrenia svedčia o tom, že konanie pochopil veľmi presne.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zmysle zásad vyjadrených v , spolu s konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom, nakoľko tento nie je dostatočne preskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keď zároveň súd prvého stupňa sa nezaoberal všetkými právne významnými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie v predmetnej veci.

Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha vo vzťahu k žalovanému vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, zaniknutého 14.08.2008, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 13.06.2008 č.k. - 20 o rozvode ich manželstva.

Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov je potrebné rozumieť nielen rozdelenie vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, ale kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkého majetku, ktorý v zmysle do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patril a ktorý existoval v čase tohto spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o hodnotu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, je potrebné vychádzať z tej ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania.

Je potrebné predovšetkým poukázať na to, že z preskúmavaného rozsudku a ani z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, aký je konkrétny okruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, ktorý bol predmetom ich vyporiadania v tomto konaní.

Poukazujúc na aplikáciu ustanovenia a vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, je potrebné poukázať na to, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov je vždy povinnosťou konajúceho súdu ustáliť celkový rozsah tzv. masy tvoriacej predmet bezpodielového spoluvlastníctva, určiť hodnotu aktív a pasív majetku v BSM a v nadväznosti na to výšku podielu pripadajúceho pri vyporiadaní na toho - ktorého z účastníkov konania. Je v tomto smere nutné prisvedčiť odvolacím námietkam žalovaného, že z obsahu tak výrokovej časti rozsudku, ako aj jeho odôvodnenia, tieto zistenia zrejmé nie sú. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je dostatočne zistiteľné, aké konkrétne veci patria do BSM účastníkov a aká je ich hodnota v čase, keď sa prevádza vyporiadanie. Súd prvého stupňa navyše vo výrokovej časti rozsudku uvádza, že do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazuje bytové zariadenie v byte účastníkov bez určenia toho, o aké konkrétne hnuteľné veci ide. Pokiaľ súd prvého stupňa následne vydal dopĺňací rozsudok ( ) je potrebné konštatovať, že pre vydanie tohto rozsudku neboli splnené predpoklady určené v spojení s , keď je zrejmé, že dopĺňací rozsudok nebol vyhlásený verejne.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom určeným , dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, alebo ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Z formulácie možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Z obsahu spisu ďalej plynie, že žalovaný v štádiu prvostupňového konania navrhol vykonať ďalšie dôkazy, ktoré však súd prvého stupňa neakceptoval. V rozhodnutí však nijakým spôsobom nezdôvodnil, z akých konkrétnych dôvodov uplatňované návrhy na doplnenie dokazovania nevykonal.

Pokiaľ súd prvého stupňa v rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom nezdôvodnil, prečo neakceptoval návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, je rozhodnutie nepreskúmateľné aj so zreteľom na túto situáciu, v dôsledku čoho je daný postup podľa na zrušenie rozhodnutia z dôvodu odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom, keď nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie prvostupňového súdu. Odvolací súd so zreteľom na uvádzané rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil v súlade s citovaným zákonným ustanovením a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne o návrhu žalobkyne rozhodnúť s tým, že je potrebné rozhodnúť o veci tak, aby výrok rozsudku bol vykonateľný a aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne veci patria do BSM účastníkov, aká je ich hodnota v čase, keď sa prevádza toto vyporiadanie s následným uvedením, akým spôsobom ich konajúci súd konkrétne vyporiadava v prospech jednotlivých účastníkov. Súd prvého stupňa tiež zváži, či je v zmysle doteraz realizovaných návrhov účastníkov potrebné vykonať ďalšie dôkazy vo veci tak, aby skutkový stav bol zistený nepochybným spôsobom.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.