Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 216/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , a

, , zastúpených advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou,

Magurská 3, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2014

doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Vo veci bol vyhlásený rozsudok Okresného Súdu Košice II pod sp. zn.

dňa 28.11.2012, písomne bol rozsudok doručený sťažovateľom dňa 3.1.2013.

Proti cit. rozsudku sťažovatelia podali dňa 18.1.2013 odvolanie. Odvolacie konanie je

vedené pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. .

Od podaného odvolania Krajský súd v Košiciach neurobil žiaden úkon t. j.16

mesiacov.

Týmto konaným Krajského súdu v Košiciach došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Doterajšie konanie považujeme za neefektívne a neracionálne. Už z porovnania

týchto termínov je zrejmé, že jednotlivé úkony neboli vykonávané účinne, resp. medzi

jednotlivými úkonmi dochádzalo k veľkým časovým odstupom, čo spôsobovalo nedôvodné

prieťahy v konaní. Od 18.1.2013 Krajský súd v Košiciach vo veci nerozhodol.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo , , bytom

a , , bytom na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zu. bolo porušené.

2. Základné právo , , bytom

a , , bytom na

súdnu ochranu podľa postupom Krajského súdu v

Košiciach pod sp. zn. porušené bolo.

3. Základné právo , , bytom

a , , bytom na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.

porušené bolo.

4. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby v konaní vedenom na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

5. , , bytom priznáva

finančné zadosťučinenie v sume 3.000 € (slovom: tritisíc Euro), ktoré je Krajský súd

v Košiciach povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. , , bytom priznáva

finančné zadosťučinenie v sume 3.000 € (slovom: tri tisíc Euro), ktoré je Krajský súd

v Košiciach povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ďalej sa sťažovatelia domáhajú, aby im ústavný súd priznal aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

1. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že skutkovým stavom,

z ktorého sťažovatelia odvodzujú porušenie označených práv, je celková nečinnosť

krajského súdu a neefektívnosť postupu v napadnutom konaní.

Ústavný súd poukazuje na to, že v systematike sú primeraná celková dĺžka,

rýchlosť a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , a nie základného práva podľa

.

Krajský súd sa neodmietol zaoberať odvolaním sťažovateľov podaným proti rozsudku

Okresného súdu Košice II z 28. novembra 2012, pričom podľa zistenia ústavného súdu vo

veci bolo už navyše rozhodnuté rozsudkom z 25. februára 2015 a súdny spis bol Okresnému

súdu Košice II vrátený 25. marca 2015.

Vzhľadom na uvedené nebolo možné v danom prípade relevantne uvažovať ani

o denegatio iustitiae, pričom ústavný súd v danej súvislosti poukazuje na svoju konštantnú

judikatúru, podľa ktorej prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu

, ibaže by namietané porušenie tohto základného práva dosahovalo takú

intenzitu, že by s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet

konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) bolo možné uvažovať o odmietnutí

spravodlivosti (napr. ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti,

v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru, je zjavne neopodstatnená, a preto ju z tohto

dôvodu odmietol ( ).

2. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie začalo 13. marca 2013, keď Okresný súd

Košice II predložil krajskému súdu na rozhodnutie súdny spis sp. zn. spolu

s odvolaním podaným proti rozsudku z 28. novembra 2012. Na inom mieste tohto uznesenia

už bolo uvedené, že krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom z 25. februára 2015, teda po

necelých dvoch rokoch od začiatku napadnutého konania.

Ústavný súd na základe uvedeného zastáva názor, že samotná dĺžka napadnutého

konania do rozhodnutia o odvolaní nebola takej povahy, aby na jej základe bolo možné

v okolnostiach danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľov.

V súvislosti s tým, že sťažovatelia namietali , že „od podaného odvolania Krajský

súd v Košiciach neurobil žiaden úkon, t. j. 16 mesiacov“, ústavný súd poukazuje na to,

že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosť

odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto krajský súd spravidla

nevykonáva vo veci procesné úkony ( ) ani nie je

povinný nariadiť pojednávanie ( ). To však nevyhnutne

neznamená, že odvolací súd je v odvolacom konaní nečinný a koná neefektívne, ako tvrdia

sťažovatelia.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri

predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2015