Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 41/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2001

predbežne prerokoval podnet VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., zastúpeného advokátom

JUDr. J. S., B., na začatie konania vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v postupom

Daňového úradu Bratislava I a Daňového úradu Bratislava V a takto

r o z h o d o l :

Podnet VENUS PROJECT Slovakia, spol. s r. o., na začatie konania o d m i e t a

z dôvodu jeho zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. apríla 2001

doručený podnet VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o. (ďalej len „navrhovateľ“), na začatie

konania vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v (ďalej len „“) postupom

Daňového úradu Bratislava I (ďalej len „daňový úrad I“) a Daňového úradu Bratislava V

(ďalej len „daňový úrad V“) .

Navrhovateľ uviedol, že daňový úrad V vykonával u neho daňovú kontrolu vo veci

uplatnenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nadmerný odpočet

z DPH“), a to za zdaňovacie obdobie III. a IV. štvrťroka 1998 a II. štvrťroka 1999.

Daňový úrad V začal kontrolu ohľadom nadmerného odpočtu z DPH za III. štvrťrok

1998 dňa 4. novembra 1998 a protokol o vykonanej kontrole bol vyhotovený 18. októbra

1999, za IV. štvrťrok 1998 dňa 5. februára 1999 a protokol o vykonanej kontrole bol

vyhotovený 16. novembra 1999 a za II. štvrťrok 1999 začal uvedený správca dane

predmetnú kontrolu dňa 17. augusta 1999 a protokol o vykonanej kontrole bol z 27. augusta

1999 s dodatkom z 19. novembra 1999.

Medzičasom došlo k zmene sídla navrhovateľa, a preto na základe uvedených

protokolov z daňových kontrol vydal už nový miestne príslušný správca dane – daňový

úrad I rozhodnutia o nepriznaní nadmerného odpočtu z DPH navrhovateľovi, a to za

III. štvrťrok 1998 dňa 26. novembra 1999 sp. zn. , za IV. štvrťrok 1998

dňa 9. decembra 1999 sp. zn. a za II. štvrťrok 1999 dňa 26. novembra

1999 sp. zn. .

Navrhovateľ proti uvedeným rozhodnutiam podal 15. decembra 1999 a 20. decembra

1999 odvolania, v ktorých namietal porušenie ustanovenia § 15 ods. 4 zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“)

správcom dane, ktorý ho pri vykonaní dokazovania neprizval na vypočúvanie svedkov, čím

mal navrhovateľovi znemožniť klásť svedkom otázky. Navrhovateľ namietal taktiež

nedodržanie lehoty na ukončenie daňovej kontroly uvedenej v § 30a zákona o správe daní

a poplatkov.

Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len „ústredné

daňové riaditeľstvo“) ako odvolací orgán uvedené rozhodnutia daňového úradu I začiatkom

februára roku 2000 potvrdilo.

Navrhovateľ sa obrátil na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) s podnetom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ústredného daňového riaditeľstva.

Najvyšší súd navrhovateľovi vyhovel, napadnuté rozhodnutia zrušil rozhodnutiami sp. zn.

, a z 10. mája 2000 a vec vrátil ústrednému daňovému

riaditeľstvu na ďalšie konanie.

Rozhodnutiami z 13. júna 2000 ústredné daňové riaditeľstvo zrušilo predmetné

rozhodnutia daňového úradu I o nepriznaní nadmerného odpočtu z DPH a zároveň dalo

podnet daňovému úradu I na vykonanie opakovanej daňovej kontroly.

Daňový úrad I až dňa 11. decembra 2000 zrušil svoje rozhodnutia, čím podľa

navrhovateľa porušil jeho právo podľa , pretože v primeranej lehote

nezrušil svoje nezákonné rozhodnutia a predĺžil tým stav právnej neistoty navrhovateľa,

i keď dňa 27. júla 2000 začal už opakovanú daňovú kontrolu. V uvedený deň sa dohodol

s navrhovateľom na termíne predloženia dokladov, a to na 11. august 2000. Správca dane

však podľa tvrdenia navrhovateľa doklady ku daňovej kontrole prevzal až 6. septembra

2000 s odôvodnením, že jeho zamestnanci čerpajú dovolenky.

Podľa tvrdenia navrhovateľa mu správca dane v rozpore s ustanovením § 15 ods. 9

zákona o správe daní a poplatkov vrátil účtovné doklady až po viac ako 2 mesiacoch –

7. novembra 2000, hoci ich bol povinný vrátiť najneskôr do 30 dní od ich prevzatia.

Navrhovateľ sa obrátil dňa 2. januára 2001 so sťažnosťou na prieťahy v konaní na

ústredné daňové riaditeľstvo, ktoré však aj jeho doplnenú sťažnosť považovalo za

neopodstatnenú z dôvodu, že na daňovú kontrolu sa nevzťahujú lehoty určené v § 30a

zákona o správe daní a poplatkov.

Navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho podnet na konanie a vydal tento

nález: „Ústavný súd vyslovuje, že konaním Daňového úradu Bratislava V pri kontrole

a Daňového úradu Bratislava I pri opakovanej kontrole nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia III., IV. štvrťroka 1998

a II. štvrťroka 1999 bolo porušené ústavné právo spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia,

s. r. o., so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantované “.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o podnetoch, ktorými

fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) a rovnako skúma, či neexistujú dôvody, ktoré bránia prijatiu podnetu na konanie.

„Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný ..., ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené ... môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania ...“ ( ).

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Inými

slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na

prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Podľa , na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, každý má právo, aby sa

jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Navrhovateľ sa domáhal podaním podnetu na ústavný súd ochrany svojho práva,

aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Odvolával sa na to, že správca dane

pri daňovej kontrole ohľadom uplatnenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty

nedodržuje lehoty na ukončenie daňovej kontroly uvedené v § 30a zákona o správe daní

a poplatkov, ďalej namietal, že správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu v primeranej

lehote nezrušil svoje nezákonné rozhodnutia a predĺžil tak stav právnej neistoty

navrhovateľa .

Odhliadnuc od toho, že § 30a, na ktorý sa navrhovateľ odvolával, od účinnosti

novely , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov, teda od 29. decembra 1999, sa na daňovú kontrolu

nepoužije, ústavný súd poznamenáva, že porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v zmysle nemožno vyvodzovať len zo

skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách. Iný

záver nevyplýva ani z tej judikatúry ústavného súdu, ktorú navrhovateľ označil v podnete,

najmä z rozhodnutia , ktoré vychádza z právneho stavu platného pred uvedenou

novelou.

Z údajov uvedených v podnete vyplýva, že v rozhodujúcom čase v trvaní približne

1 rok a 4 mesiace (od 26. novembra 1999, kedy bolo vydané daňovým orgánom prvé

rozhodnutie, do 9. apríla 2001, kedy bol ústavnému súdu doručený predmetný podnet)

rozhodovali daňové orgány opakovane v dvoch inštanciách a raz najvyšší súd ako správny

súd.

S ohľadom na túto skutočnosť neprichádza do úvahy, aby ústavný súd namietaný

postup daňových orgánov mohol po prijatí podnetu na konanie kvalifikovať ako porušenie

práva navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

citovaného článku .

Z týchto dôvodov sa podnet navrhovateľa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený.

Preto ústavný súd podľa rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku rozhodnutia.