Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 596/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej advokátom JUDr. Martinom

Rohaľom Iľkivom, Timravina 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom, Timravina 9,

Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania

o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke vedeného

Okresným súdom Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. v procesnom

postavení navrhovateľky. Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn.

z 11. októbra 2013, proti ktorému podala sťažovateľka 21. januára 2014

odvolanie. Spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 16. mája 2014.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného poukazuje na skutočnosť, že spis bol

„predložený na Krajský súd v Bratislave až 16. 05. 2014, t. j. viac ako ½ roka po vyhlásení

rozsudku, pričom ani za ďalší 1 rok nebol Krajským súdom vykonaný žiaden úkon“.

Podľa názoru sťažovateľky „K porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote dochádzalo a naďalej dochádza, keďže prvostupňový súd síce po 4 rokoch rozhodol,

avšak vec je momentálne na odvolacom súde, t. j. ani po vyše 5,5 roku nemá sťažovateľka

v rukách konečné rozhodnutie.

Predmetné prieťahy spôsobujú sťažovateľke stav právnej neistoty a zároveň neúnosné

výdavky na právne zastúpenie... Súd nekonal tak, aby sťažovateľka, ako slobodná matka

maloletého dieťaťa mohla využiť príspevok na výživné v období, za ktoré jej prináleží (2008

2010), t. j. prieťahy spôsobujú de facto nevymožiteľnosť zákonného nároku. Absurdnosť

situácie spočíva v tom, že bez finančnej pomoci rodiny by navrhovateľka už dávno bola

z finančných dôvodov nútená samotný návrh zobrať späť. Sťažovateľka preto v zmysle

SR žiada Ústavný súd SR o priznanie finančného zadosťučinenia

vo výške 5 000, Eur.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené a Listiny základných práv

a slobôd, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru

o ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave vo veci spis. zn.

bolo porušené.

Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 000, Eur.

Okresný súd Pezinok je povinný sťažovateľke uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 275,94 Eur na účet jej právneho zástupcu, advokáta JUDr. Martina Rohaľa Iľkiva.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je

sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , ,

).

Vychádzajúc z obsahu petitu, ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je

namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa ,

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní.

Na tom nič nemení skutočnosť, že sťažovateľka v záhlaví sťažnosti označuje za porušovateľa

i okresný súd a v sťažnosti formuluje výhrady aj proti postupu okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. . V petite sťažnosti totiž sťažovateľka  zastúpená

kvalifikovaným právnym zástupcom  označuje za porušovateľa svojho základného práva

podľa , listiny a práva podľa dohovoru len krajský súd.

Z uvedeného dôvodu mohol ústavný súd predbežne prerokovať sťažnosť sťažovateľky

len v rozsahu namietaného porušenia základného práva podľa ,

ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom

konaní.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , , IV. ÚS

288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS

66/98, tiež napr. , , , ).

V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju

doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. , , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , III.

ÚS 59/05).

Vychádzajúc zo sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach

posudzovanej veci ide o konanie prebiehajúce na krajskom súde, ktoré do dňa predbežného

prerokovania sťažnosti ústavným súdom trvá 16 mesiacov. Ústavný súd poukazuje na to, že

krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosť

odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto krajský súd spravidla

nevykonáva vo veci procesné úkony ( ), pričom nie je

povinný ani nariadiť pojednávanie ( ). To však

nevyhnutne neznamená, že odvolací súd je v odvolacom konaní nečinný a koná neefektívne

(). Ústavný súd nespochybňuje tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd

mohol v napadnutom konaní postupovať aj efektívnejšie, napriek tomu ale zastáva názor, že

prieťahy v postupe krajského súdu nemožno v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, a teda porušenie jej základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , listiny a práva podľa dohovoru.

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť

spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

Ústavný súd konštatuje, že uvedený právny názor je aplikovateľný aj na vec

sťažovateľky, a preto jej sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez

právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade,

ak krajský súd bude v ďalšom priebehu napadnutého konania nečinný, resp. bude konať

neefektívne, odmietnutie sťažnosti nebráni tomu, aby sa sťažovateľka opätovne uchádzala

prostredníctvom sťažnosti podľa o ochranu svojho základného práva

podľa , listiny, ako aj práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2015