Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/173/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci navrhovateľky: B.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX M., zastúpený: JUDr. Martin Rohaľ Iľkiv, advokát, Timravina 9, 811 06 Bratislava proti odporcovi: W. N. S., nar. XX.XX.XXXX, L., I., zastúpený: advocatius, s.r.o., Palackého 12, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752 o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu jej výživy za obdobie od 4.8.2007 do 4.8.2009 v sume 150 eur mesačne, t.j. v celkovej sume 3.600,- eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Odporca je povinný zaplatiť sumu 216,- eur titulom súdneho poplatku na účet Okresného súdu Pezinok, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 551,14 eur na účet Okresného súdu Pezinok, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 8.10.2007, doručeným súdu dňa 12.10.2009, domáhala určenia príspevku na výživu od 4.5.2008 mesačne sumou 185 eur a súčasne úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Na zdôvodnenie svojho návrhu uviedla, že s odporcom sú rodičmi maloletej C. B. S., narodenej dňa X.X.XXXX. Maloletá sa narodila mimo manželstva a rodičia maloletej spolu nežijú. Navrhovateľka poukázala na písomnú dohodu uzavretú dňa 22.5.2008, ktorou navrhovateľka a odporca upravili výkon rodičovských práv a povinností k maloletej dcére. Odporca po narodení maloletej neprejavuje žiaden záujem o dieťa. Navrhovateľka sa o maloletú, ktorá s ňou žije v spoločnej domácnosti, osobne stará. V písomnom podaní zo dňa 4.5.2010 navrhovateľka uviedla, že v písomnej dohode zo dňa 22.5.2008 sa odporca zaviazal po narodení dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 365,13 eur mesačne, pričom príspevok na výživu nevydatej matky v dohode upravený nebol, avšak článok 9 a 10 dohody upravovali úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Konkrétne sa jednalo o sumu 21.250 SK ako príspevok na zdravotné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom a o sumu 23.500 SK ako príspevok na výdavky spojené so zakúpením výbavy a rôznych potrieb pre matku a dieťa. Uvedené náklady odporca navrhovateľke uhradil.

Právny zástupca odporcu v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 19.6.2012 uviedol, že návrh navrhovateľky považuje za nedôvodný a poukázal pritom na bod 9 a 10 dohody zo dňa 22.5.2008. Odporca má za to, že pokiaľ ide o povinnosť prispievať primerane na úhradu výživy matky, na túto sa vzťahuje bod 10 predmetnej dohody, v zmysle ktorej „otec dieťaťa zaplatí matke dieťaťa jednorazovú sumu 23.500 SK ako príspevok na výdavky spojené so zakúpením výbavy a rôznych potrieb pre matku a dieťa. Zaplatením uvedenej sumy je zbavený všetkých právnych povinností v tomto ohľade.“ Vzhľadom na uvedené prezentoval názor, že dohoda uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom upravovala komplexne nárok navrhovateľky v zmysle § 74 zákona o rodine, ktorý už odporca uspokojil.

Právny zástupca navrhovateľky v písomnom podaní zo dňa 1.10.2012 uviedol, že účelom a zámerom dohody zo dňa 22.5.2008 bola výlučne úprava vzťahov rodičov k dieťaťu. V dohode nebol upravovaný nárok matky na úhradu jej výživy v zmysle § 74 zákona o rodine. Odporca navrhovateľke v dohode navrhol, že sa bude podieľať čiastkou 50% na poisťovňu nepreplatených zdravotných výdavkoch súvisiacich s pôrodom (z celkovej sumy 42.500 SK) a 50% na nákladoch súvisiacich s tehotenstvom (z celkovej sumy 47.000 SK). Navrhovateľka s týmto návrhom súhlasila a príslušné doklady odovzdala odporcovi, ktorý následne uhradil polovicu uvedených nákladov. Uviedol ďalej, že počas tehotenstva ani po narodení dieťaťa odporca finančne ani inak navrhovateľke na výživu, resp. domácnosť neprispieval. Navrhovateľka mala v roku 2007 príjem z prekladateľskej a tlmočníckej činnosti v priemere 507 eur mesačne netto. V dôsledku starostlivosti dieťa sa príjem navrhovateľky roku 2008 znížil na sumu 372 eur mesačne netto.

Právny zástupca odporcu v písomnom podaní zo dňa 17.10.2012 opakovane uviedol argumentáciu, že dohoda zo dňa 22.5.2008 komplexne upravovala nároky matky v zmysle § 74 zákona o rodine a na podporu svojich tvrdení ohľadom platnosti predmetnej dohody poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Právny zástupca odporcu v písomnom podaní zo dňa 23.5.2013 okrem doterajších tvrdení prezentovaných v predchádzajúcich písomných vyjadreniach uviedol, že v súvislosti s uplatňovaním príspevku na výživu nevydatej matke je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenie § 77 ods. 1 zákona o rodine, v zmysle ktorého právo na výživné sa nepremlčuje, avšak možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania, v danom prípade od 12.10.2009, a nie spätne. Súčasne uviedol, že povinná osoba môže byť zaviazaná uhrádzať príspevok na výživu v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rodine najdlhšie po dobu dvoch rokov odo dňa pôrodu, to znamená, že príspevok je v tomto prípade možné priznať len do 4.5.2010. Na základe uvedeného zastáva právny zástupcu odporcu názor, že príspevok na výživu nevydatej matke je možné priznať len za obdobie od 12.10.2009 (t. j. odo dňa začatia súdneho konania) do 4.5.2010, t.j. do času, kým maloletá C. dovŕšila dva roky.

Právny zástupca odporcu v písomnom podaní zo dňa 3.10.2013 podrobne rozviedol svoj názor, podľa ktorého možno priznať nárok na výživu nevydatej matke iba odo dňa začatia súdneho konania a nikdy nie spätne. Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 74 ods. 1 zákona o rodine, z ktorej podľa názoru právneho zástupcu odporcu vyplýva, že ustanovenie § 74 ods. 1 zákona o rodine - čo sa príspevku na výživu nevydatej matky týka - v žiadnom prípade neprelamuje (procesnú) druhú vetu § 77 ods. 1 zákona o rodine, ktorá hovorí o tom, kedy si je povinná matka daný návrhu uplatniť, resp. od kedy je matke možné daný nárok priznať. V tejto súvislosti poukázal na § 72 ods. 3 zákona o rodine, v zmysle ktorého príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Právny zástupca odporcu opätovne zdôraznil, že slová „ najneskôr odo dňa pôrodu“ použité v ustanovení § 74 ods. 1 neznamenajú, že súd je povinný vždy a za každých okolností priznať daný nárok odo dňa pôrodu, ale len to, že k danému dátumu sa vzťahuje maximálny (najneskorší) možný počiatok dvojročnej doby, za ktorý si nevydatá matka môže daný príspevok uplatniť.

Na pojednávaní konanom dňa 15.2.2013 právny zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť na úhradu výživy navrhovateľky príspevok vo výške 300 eur mesačne od 4.8.2007 do 4.8.2009 vždy vopred do 15-teho dňa predchádzajúceho mesiaca počínajúc právoplatnosťou rozsudku. Súd uvedenú zmenu petitu pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa 15.2.2013.

Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, rodným listom maloletej C. B. S., dohodou zo dňa 22.5.2008, daňovým priznaním navrhovateľky za rok 2007, 2008 a 2009, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Z rodného listu C. B. S. vyplýva, že táto sa narodila dňa 4.5.2008. Ako matka je v rodnom liste uvedená navrhovateľka a ako otec odporca.

Z dohody uzavretej dňa 22.5.2008 medzi navrhovateľkou a odporcom súd zistil, že jej účelom je riadiť povinnosti rodičov vo vzťahu k ich spoločnej dcére. V bode 9. predmetnej dohody je uvedené, že otec dieťaťa zaplatí matke dieťaťa jednorazovú sumu 21.250 Sk ako príspevok na zdravotné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom a že zaplatením uvedenej sumy je zbavený všetkých právnych povinností v tomto ohľade. V bode 10. predmetnej dohody je uvedené, že otec dieťaťa zaplatí matke dieťaťa jednorazovú sumu 23.500 Sk ako príspevok na výdavky spojené so zakúpením výbavy a rôznych potrieb pre matku a dieťa a že zaplatením uvedenej sumy je zbavený všetkých právnych povinností v tomto ohľade.

Z daňového priznania za rok 2007 súd zistil, že čistý mesačný príjem navrhovateľky bol vo výške 541,60 eur.

Z daňového priznania za rok 2008 súd zistil, že čistý mesačný príjem navrhovateľky bol vo výške 372 eur.

Z daňového priznania za rok 2009 súd zistil, že čistý mesačný príjem navrhovateľky bol vo výške 501,50 eur.

Podľa o rodine (ďalej len zákon o rodine) otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 74 ods. 3 zákona o rodine právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 77 ods. 2 zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Zmyslom vyššie citovaného ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o rodine je poskytnutie ochrany nároku nevydatej matky jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu a jednak v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku tehotenstva resp. pôrodu a narodenia dieťaťa vznikajú.

Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Tento príspevok je teda užší ako v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, súčasne však širší ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky (priaznivé majetkové alebo príjmové pomery matky nevylučujú priznanie príspevku). Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršenie príjmovej situácie matky. V konaní súd zisťujú konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej

povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi) a skúmajú sa tiež príjmové a majetkové pomery matky.

V súvislosti s príspevkom na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom aplikačná prax odlišuje náklady spojené s tehotenstvom (predovšetkým náklady súvisiace s obstaraním tehotenských šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia) a náklady spojené s pôrodom (pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia), t.j. náklady, ktoré vzniknú žene v súvislosti s uvedenými skutočnosťami, od nákladov na zaobstaranie detskej výbavičky (postieľka, ošatenie a pod.), ktoré sú súčasťou výživného pre maloleté dieťa.

Dohoda zo dňa 22.5.2008 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom podľa názoru súdu neupravovala príspevok na výživu nevydatej matke. Dohoda v bode 9. obsahuje záväzok otca dieťaťa uhradiť matke dieťaťa príspevok na zdravotné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom, čo možno jednoznačne subsumovať pod zákonný termín „náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom“. V bode 10. dohoda upravuje povinnosť otca zaplatiť matke dieťaťa príspevok so zakúpením výbavy a rôznych potrieb pre matku dieťa, čo možno zahrnúť čiastočne do inštitútu výživného pre maloleté dieťa a čiastočne do inštitútu nákladov matky spojených s tehotenstvom a pôrodom. Uvedené ustanovenie dohody neobsahuje úhradu príspevku na výživu nevydatej matky. Toto konštatovanie možno vyvodiť aj zo samotného účelu dohody, ktorým je „riadiť povinnosti rodičov vo vzťahu k ich spoločnej dcére...“. Z takto stanoveného účelu dohody vyplýva, že predmetom sú práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k spoločnej dcére a nie vzájomné práva a povinnosti rodičov. Súd považoval nárok navrhovateľky na určenie príspevku na výživu nevydatej matke za legitímny, a preto o ňom rozhodoval v súdnom konaní na základe podaného návrhu.

Ohľadom argumentácie odporcu, v zmysle ktorej je možné právo na príspevok priznať iba od začiatku súdneho konania s poukazom na § 77 ods. 1 zákona o rodine, súd uvádza, že s touto nesúhlasí. V prvom rade je nutné oponovať právnemu názoru odporcu, podľa ktorého „tvrdenie, že príspevok na výživu nevydatej matke sa nepremlčuje a zároveň tvrdiť, že si ho je možné uplatniť i spätne, by viedlo k iluzórnym a absurdným situáciám, kedy by bolo nevyhnutné vyhovieť i návrhu, ktorý si uplatnila nevydatá matka v roku 2068, hoci porodila pred viac ako päťdesiatimi rokmi“, a to z dôvodu, že právo na výživné sa síce nepremlčuje, avšak jednotlivé splátky sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, a preto by právnym zástupcom odporcu načrtnutá iluzórna situácia nemohla nastať.

V tejto súvislosti súd poukazuje na publikáciu Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2011, 454 s. Táto uvádza, že „pri určovaní povinnosti podľa tohto ustanovenia (§ 74) sa neuplatní pravidlo dané § 77 ods. 1, v zmysel ktorého možno výživné pre plnoletú osobu priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výnimka vyplýva z kogentného určenia dňa, od ktorého najneskôr treba právo na príspevok na výživu nevydatej matke priznať (najneskôr odo dňa pôrodu). Takže aj v prípade, že nevydatá matka podá návrh na určenie príspevku neskôr napríklad preto, že nebolo určené otcovstvo alebo preto, že otec dieťaťa tvrdil, že bude plniť dobrovoľne, nastáva splatnosť príspevku najneskôr dňom pôrodu a trvá maximálne dva roky.“

Totožný názor prezentujú autori Edmund Horváth a Erik Varga, Komentár k , zdroj ASPI: „vzhľadom na konštrukciu tejto dávky vyživovacej povinnosti sa neuplatní zákaz určenia výživného pre plnoletého za čas pred začatím konania, keďže by tým bola vylúčená možnosť priznať príspevok za obdobie najskôr od začiatku tehotenstva do podania návrhu a navrhovateľka by ho mohla požadovať len za zvyšný čas od podania návrhu do dvoch rokov od pôrodu“.

Súd prvého stupňa nevidel dôvod na odklon od odbornej literatúry a konštantnej judikatúry v danej veci. Nestotožnil sa s právnou argumentáciou právneho zástupcu odporcu najmä s poukazom na skutočnosť, že § 74 ods. 1 zákona o rodine je výnimkou so všeobecného pravidla zakotveného v § 77 ods. 1 zákona o rodine. Ustanovenie § 74 ods. 1 zákona o rodine kogentne stanovuje začiatok doby, od ktorej je otec dieťaťa povinný prispievať matke na jej výživu. Aplikáciou § 77 ods. 1 zákona o rodine na tento druh vyživovacej povinnosti by mohla nastať situácia, že nevydatá matka dieťaťa, ktorého otcovstvo nebolo určené, by si uvedený nárok nemohla uplatniť, pretože konanie o určenie otcovstva spravidla presiahne dobu uvedenú v § 74 ods. 1 zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené má súd prvého stupňa za to, že

zákonodarca upravil § 74 ods. 1 zákona o rodine ako výnimku zo všeobecného pravidla zakotveného v § 77 ods. 1 zákona o rodine.

Navrhovateľka v konaní preukazovala, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu maloletej C. B., ktorej biologickým otcom je označený odporca, došlo k podstatnému zníženiu príjmov. Navrhovateľka v dôsledku takéhoto tehotenstva bola nútená opustiť prácu, ktorú v roku 2007 vykonávala s príjmom na úrovni 541,55 eur (netto) mesačne, nástupom na riadnu materskú dovolenku sa jej príjem v roku 2008 znížil na úroveň 371 eur (netto) mesačne, čo predstavuje rozdiel 170 eur (netto) mesačne. Navrhovateľka súdu preukazovala, že ako nevydatá matka zabezpečujúca starostlivosť o dieťa v útlom veku menej ako dvoch rokov nemala možnosť vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu ako pred pôrodom a takýmto spôsobom si svoju zlú finančnú a sociálnu situáciu vylepšiť.

Naopak preukazovala, že jej mesačné výdavky v súvislosti s bývaním predstavujú sumu: 68,44 eur - domové spoločenstvo 18,88 eur - elektrina 25 eur - plyn 123,15 eur - splátka úveru.

Ročné náklady na bývanie predstavujú sumu: 105 eur - poistenie domácnosti a bytu 35,84 eur - daň z nehnuteľnosti.

Náklady navrhovateľky predstavujú mesačne sumu: 200 eur - strava 20 eur - mobilný telefón 50 eur - nafta (1/2) 100 eur - oblečenie a obuv.

Ročné náklady navrhovateľky predstavujú poistky vo výške: 473,84 eur - Allianz (začiatok poistenia 5.9.2008) 640,65 eur - Amslico (začiatok poistenia 1.5.2003) 398,33 eur - DDP Credit Suisse/AXA (začiatok poistenia 1.1.2005) 398,33 eur - Wüstenrot (začiatok poistenia 1.10.2008).

Právny zástupca odporcu v konaní prezentoval názor, podľa ktorého v tomto konaní nie je potrebné zisťovať príjem odporcu, pretože zmyslom § 74 ods. 1 zákona o rodine je poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky dieťaťa v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu, a preto nevidel dôvod, aby príjem odporcu akokoľvek vyplýval na výšku nároku upraveného v § 74 ods. 1 zákona o rodine. V tejto súvislosti súd uvádza, že výška príspevku na výživu je daná jeho primeranosťou, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami otca dieťaťa. Vzhľadom na uvedené považoval súd za potrebné zistiť schopnosti a možnosti odporcu, a preto bolo nevyhnutné preukázať majetkové pomery odporcu. Na základe predložených dokladov súd zistil, že príjem odporcu za obdobie rokov 2007 - 2011 bol nasledovný: rok 2007 - 4.628,77 CAD rok 2008 - 4.280,24 CAD rok 2009 - 4.185,05 CAD rok 2010 - 4.396,72 CAD rok 2011 do 30.8.2011 - 4.229,41 CAD od 9/2011 - výsluhový dôchodok vo výške 3.385,49 eur netto mesačne.

Navrhovateľka si v konaní v pôvodnom návrhu zo dňa 8.10.2007 uplatňovala nárok na príspevok na výživu, ako aj nárok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Návrhom na zmenu petitu si navrhovateľka uplatňovala iba príspevok na výživu vo výške 300 eur mesačne od 4.8.2007 do 4.8.2009. Uvedenú zmenu petitu súd pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa 15.2.2013.

Súd pri zohľadnení všetkých relevantných skutočností ustálil výšku vyživovacej povinnosti titulom príspevku na výživu nevydatej matke odporcu vo vzťahu k navrhovateľke za obdobie dvoch rokov odo dňa otehotnenia, t.j. 4.8.2007 do 4.8.2009 sumou 150 eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Predovšetkým zohľadnil skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu sa príjem navrhovateľky znížil o sumu 170 eur (netto) mesačne. Súdom určená výška príspevku na výživu nevydatej matky je primeraná príjmom navrhovateľky a odporcu a súčasne odôvodeným potrebám navrhovateľky.

O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na pomerný úspech žalobcu a žalovaného rozhodol súd tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O súdnom poplatku rozhodol súd v zmysle . o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v spojení s , nakoľko navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov a odporca bol v konaný neúspešný. Súd podľa pol. 1. písm. a) citovaného zákona preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 216 eur na účet tunajšieho súdu.

O trovách štátu rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovy štátu vznikli v súvislosti s prekladom zápisnice z pojednávania konaného dňa 3.2.2011 a 19.6.2012 vo výške 184,60 eur, v súvislosti s prekladom zápisnice z pojednávania konaného dňa 17.10.2012 vo výške 82,34 eur, v súvislosti s prekladom zápisnice z pojednávania konaného dňa 15.2.2013 vo výške 201,86 eur a v súvislosti s prekladom zápisnice z pojednávania konaného dňa 24.5.2013 vo výške 82,34 eur. Do týchto trov štátu nebol započítaný preklad návrhu na začatie konania spolu s prílohami, preklad písomností v súvislosti s doručovaním do Egypta, preklad zápisnice z pojednávania konaného dňa 11.10.2013 a preklad rozsudku vo veci samej.

Právny zástupca odporcu požiadal o preklad zápisníc z pojednávaní s odvolaním sa na , podľa ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. V praxi toto právo zahŕňa právo robiť v materčine návrhy a iné písomné podania, ústne prednesy a pod. Uplatnenie práva konať v materčine vyvolá spravidla potrebu zapojiť do konania tlmočníka. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že odporca sa nariadených pojednávaní osobne nezúčastnil a pre celé konanie udelil plnú moc na zastupovanie jeho právnemu zástupcovi, ktorý bol osobne prítomný na pojednávaniach a podával v mene odporcu písomné vyjadrenia.

Podľa názoru súdu prvého stupňa uvedená požiadavka na preklad zápisníc z pojednávaní, ktorých sa odporca osobne nezúčastnil, netvorí obsah práva podľa , v zmysle ktorého kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka (totožne rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2008, sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.12.2006, sp. zn. ).

Vzhľadom na uvedené uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 551,14 eur, ktoré vznikli v súvislosti s prekladom zápisníc z pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na