Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/24/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky

Reisenauerovej v právnej veci navrhovateľa: H. C. T., nar. X., štátny príslušník V., naposledy

bytom v zahraničí R. T., štvrť M., B., T., t. č. P., zastúpený advokátom M. Š., M., Ž., proti

odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, B., P.,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-2327/PO-Ž/2007 zo

dňa 11. augusta 2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -72 zo dňa 21. mája 2008 takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -72 zo dňa 21. mája 2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie

č. ČAS: MU-2327/PO-Ž/2007 zo dňa 11.8.2008, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13

ods. 1 a Z.z o azyle a zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl, podľa

§ 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu a podľa § 20

ods. 4 zákona o azyle rozhodol, že v jeho prípade neexistuje prekážka administratívneho

vyhostenia podľa a o pobyte cudzincov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) do Vietnamu.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o neudelení azylu,

doplnkovej ochrany a rozhodnutí, že u neho neexistuje prekážka jeho administratívneho

vyhostenia podľa osobitného predpisu je správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti

navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania nenasvedčujú podľa krajského

súdu, že bol v krajine pôvodu (vo Vietname) prenasledovaný z dôvodov taxatívne

vymedzených v zákone o azyle a potvrdzujú záver odporcu, že v jeho prípade nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, 9 alebo 10 zákona o azyle.

Krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ je podľa vlastného vyjadrenia štátnym

občanom Vietnamu, Vietnam opustil v roku 1990, kedy odišiel do Thajska, odkiaľ v roku

2006 vycestoval za účelom vyhľadania medzinárodnej ochrany, keďže o azyl nepožiadal

v Thajsku, ale na Slovensku, bolo potrebné jeho žiadosť posudzovať z pohľadu dôvodov,

ktoré navrhovateľa viedli k odchodu z Vietnamu.. Podľa tvrdenia navrhovateľa, vo Vietname

nebolo voči nemu vedené trestné stíhanie, v roku 1990 sa presťahoval do Thajska, od januára

1990 bol členom organizácie „Slobodný Vietnam“, v roku 1992 bol zadržaný vietnamskými

orgánmi a následne „Slobodným Vietnamom“ vykúpený, pri opakovaných návštevách

Vietnamu v rokoch 2004 - 2005 nemal žiadne problémy, po zatknutí všetkých členov

„Slobodného Vietnamu“ sa rozhodol Thajsko opustiť. Ak teda podľa krajského súdu odporca

posudzoval jeho žiadosť z pohľadu hrozby prenasledovania v krajine pôvodu (Vietnam)

a nezistil žiadne relevantné dôvody pre udelenie azylu, konal v súlade so zákonom.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí poukázal na vážne rozpory vo výpovediach

navrhovateľa, ktoré spochybňujú nielen dôveryhodnosť jeho príbehu, ale aj osobu žiadateľa

o azyl.

Krajský súd sa stotožnil aj s dôvodmi, pre ktoré odporca navrhovateľovi neudelil

navrhovateľovi doplnkovú ochranu, pretože tak v konaní pred odporcom ako aj v konaní

pred súdom nebolo zistené, že by navrhovateľovi hrozilo vážne bezprávie, ktoré má na mysli

ustanovenie § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Krajský súd sa stotožnil aj so závermi a zisteniami odporcu o tom, že v prípade

navrhovateľa neboli zistené skutočnosti brániace jej návratu do krajiny pôvodu, preto

rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že rozsudok

krajského súdu mu bol doručený v jazyku slovenskom, pričom on slovenský jazyk neovláda,

čo je zrejmé aj z obsahu spisu. Z tohto dôvodu sa nemôže k dôvodom rozsudku vyjadriť

a teda nemôže napadnúť jeho obsah. Navrhovateľ sa odvolával na ustanovenie ,

z ktorého podľa neho vyplýva, že právo konať pre súdom v materčine alebo v úradnom

jazyku toho štátu, ktorému účastník rozumie sa netýka len pojednávania pred súdom,

ale aj písomných dokumentov v konaní.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi nebolo umožnené v plnom rozsahu konať

pred súdom v jeho materčine, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že vzhľadom na to, že sa predmetné

odvolanie sa vzťahuje na procesné úkony podľa v plnej kompetencii krajského súdu,

odporca nepovažuje za potrebné sa k danej veci vyjadriť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.10. 2008 (§ 156 ods. 1 a ods. 3

).

Z obsahu spisu krajského súdu vyplynulo, že navrhovateľ podal dňa 25.2.2008

opravný prostriedok proti rozhodnutiu č. ČAS: MU-2327/PO-Ž/2007 zo dňa 11.8.2008,

ktorým odporca podľa ustanovenia a o azyle

a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl, podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle

mu neposkytol doplnkovú ochranu a podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol, že v jeho

prípade neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona

č. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len zákon o pobyte cudzincov) do Vietnamu.

Rozhodnutiu odporcu vyčítal, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

zistenie skutkového stavu veci je podľa navrhovateľa nepostačujúce na posúdenie veci

a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -19 zo dňa 28.4.2008 poveril

Dr. Ing. N. K. D., tlmočníka jazyka vietnamského na vykonanie tlmočníckeho úkonu, ktorý

dňa 21.5.2008 na pojednávaní pred krajským súdom tlmočil navrhovateľovi do jazyka

vietnamského, teda do jazyka rodného. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.5.2008

vyplýva, že po vyhlásení dokazovania za skončené bol vyhlásený rozsudok, bol odôvodnený

a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku. Navrhovateľ na dopyt súdu vyhlásil, že

rozsudku vrátane poučenia o možnosti podať opravný prostriedok porozumel.

Rozsudok krajského súdu bol navrhovateľovi doručený dňa 8. júla 2008, proti

uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, že rozsudok

krajského súdu mu bol doručený v jazyku slovenskom, pričom on slovenský jazyk neovláda,

čo je zrejmé aj z obsahu spisu. Z tohto dôvodu sa nemôže k dôvodom rozsudku vyjadriť

a teda nemôže napadnúť jeho obsah. Navrhovateľ sa odvolával na ustanovenie ,

z ktorého podľa neho vyplýva, že právo konať pre súdom v materčine alebo v úradnom

jazyku toho štátu, ktorému účastník rozumie sa netýka len pojednávania pred súdom,

ale aj písomných dokumentov v konaní.

Podľa účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v úradnom jazyku toho štátu,

ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Na citované ustanovenie je potrebné nahliadať cez znenie a ods. 4

SR.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie

podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.

Krajský súd v Bratislave konal s navrhovateľom v prítomnosti tlmočníka, priebeh

pojednávania, vyhlásený rozsudok ako aj jeho odôvodnenie a poučenie o opravnom

prostriedku tlmočil do rodného jazyka navrhovateľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu postačuje, že navrhovateľ bol oboznámený s účelom

konania vo veci jeho opravného prostriedku, mal možnosť svoj návrh predniesť

pred krajským súdom osobne, ústne do zápisnice, vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu

a napokon bol oboznámený s výsledkom tohto konania.

To, že podstate tohto konania porozumel, svedčí nielen obsah jeho opravného

prostriedku proti rozhodnutiu odporcu a obsah jeho vyjadrení prednesených pred krajským

súdom, ale aj skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote,

na viac zastúpený právnym zástupcom.

So zreteľom na uvedené odvolací súd nevidel žiadnu súvislosť medzi napadnutým

rozsudkom krajského súdu a tvrdeným porušením , pretože k namietanému

porušeniu práva garantovaného SR nedošlo, nakoľko tvrdené porušenie

nemá reálny základ v obsahu spisu.

Z SR ani nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov,

aby zabezpečovali preklad písomností, ktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka

účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v priebehu

konania súd konal s účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka, resp. pokiaľ je

účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uznesenie

Ústavného súdu SR č. zo dňa 13.8.2003, ktorý k námietke sťažovateľky,

aby jej boli preložené všetky listiny súvisiace s konaním o vydanie do cudziny

do jej materinského jazyka uviedol, že takáto požiadavka netvorí obsah práva podľa čl. 47

ods. 4 SR. Podľa názoru ústavného súdu postačuje, že sťažovateľka bola oboznámená

s účelom konania o vydanie do cudziny, s podstatou žiadosti o vydanie, dostala príležitosť

sa k tejto žiadosti vyjadriť a k účelu celého konania.

Najvyšší súd SR dáva v tejto súvislosti do pozornosti tiež uznesenie NS SR

z 19.12.2006 spis. zn. , ktoré bolo pod č. 45 zverejnené v Zbierke stanovísk NS

a rozhodnutí súdov SR č. 4/2007 podľa ktorého z SR, Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť

orgánov činných v trestnom konaní konať v inom než úradnom slovenskom jazyku,

ale ani povinnosť uvedených orgánov zabezpečovať pre procesné strany preklad písomností,

ktoré sú predmetom alebo výsledkom ich konania, do jazyka strany, ktorá neovláda jazyk,

v ktorom sa konanie vedie.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil námietku navrhovateľa

za nedôvodnú. Námietka navrhovateľa nebola spôsobilá spochybniť správnosť napadnutého

rozsudku, ktorý odvolací súd pre absenciu ďalších dôvodov ako vecne správny podľa § 219

potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. októbra 2008

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu