Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

ústavnému súdu zo 7. júla 2015, ktorú ústavný súd odmietol uznesením sp. zn. II. ÚS 596/2015 z 24. septembra 2015. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného poukazuje na skutočnosťsťažnosti, pričom ústavný súd o tejto sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 596/2015 z 24. septembra 2015 tak, že sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenúporušenie rovnakých práv ako vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 596/2015, a to postupom toho istého orgánu verejnej moci, v tom istom konaní a v bezprostredne

ďalšie ústavné sťažnosti sťažovateľky zo 7. júla 2015 (uznesenie sp. zn. II. ÚS 596/2015 z 24. septembra 2015) a z 9. novembra 2015 (uznesenie sp. zn. I. ÚS 542/2015

súd je v odvolacom konaní nečinný a koná neefektívne (III. ÚS 216/2015, II. ÚS 596/2015). Ústavný súd nespochybňuje tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd mohol v

súd je v odvolacom konaní nečinný a koná neefektívne (III. ÚS 216/2015, II. ÚS 596/2015). Neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že ak krajský súd rozhodoval v predmetnej