Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 457 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (462)I. ÚS 96/2011
PDF · 166.72 KB
No categories available
I. ÚS 96/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť E. T., V., zastúpeného advokátom JUDr. P. S., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 104/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. T. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára
2011 doručená sťažnosť E. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor") postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Co 104/2009.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Návrhom na začatie konania doručeným
Okresnému súdu Bratislava III 15. 7. 2005, doplneným dňa 24. 11. 2005 a 9. 6. 2006 sa
sťažovateľ... ako navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru... ako aj zaplatenia mzdy za mesiac máj 2005 a poskytnutia náhrady
mzdy mesačne od 1. 6. 2005 do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru alebo do
dňa, keď odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci... Okresný súd medzitýmnym
rozsudkom... zo dňa 1. 8. 2006 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru oznámené
navrhovateľovi zo strany odporcu podaním zo dňa 20. 5. 2005 je neplatné... Krajský súd...
dňa 19. 6. 2008 medzitýmny rozsudok Okresného súdu... zo dňa 1. 8. 2006 o určení
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru potvrdil rozsudkom č. k. 9 Co
452/06-94.... Okresný súd... rozsudkom... zo dňa 6. 2. 2009 priznal navrhovateľovi nárok na
mzdu za máj 2005 a náhradu mzdy vo výške 13 563.50 €, toto rozhodnutie doteraz nie je
právoplatné... odporca dňa 16. 3. 2009 podal voči nemu odvolanie... Krajský súd doteraz
t. j. 20 mesiacov a 7 dní od predloženia spisu nenariadil žiadne pojednávanie a o odvolaní
nerozhodol... Krajský súd... podľa nášho názoru neodôvodnene v konaní sp. zn. ... 9 Co
452/09 spôsobil 22 mesačné prieťahy a teraz opakovane viac ako 20 mesiacov spôsobuje
zbytočné prieťahy v konaní sp. zn. 2 Co 104/09.“
3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:
„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 104/2009 porušil
základné právo E. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.
2 Co 104/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. E. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 850 € ..., ktoré mu je
Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. E. T. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 € ..., ktorú je
Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. P. S... do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
4. Ústavný súd z odpovede podpredsedu krajského súdu sp. zn. Spr 2259/2010
zo 7. decembra 2010 sťažovateľovi na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn.
2 Co 104/2009, tvoriacu prílohu sťažnosti, okrem iného zistil: „Dovoľujem si Vám oznámiť,
že som Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 104/2009 vyhodnotil
ako dôvodnú... Zároveň Vám oznamujem, že vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej
bezprieťahovosti a plynulosti až do jej právoplatného skončenia, pričom vyzvem konajúcu
predsedníčku senátu, aby neodkladne prijala ďalšie opatrenia na odstránenie vzniknutých
prieťahov.
Súčasne uvádzam, že vec sp. zn. 2 Co 104/2009 bude prevedená do režimu
sledovania vecí podpredsedom krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších
prieťahov v konaní.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného
súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ
domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
(čl. 2 ods. 2 ústavy). V tomto ohľade sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený advokátom)
namietal prieťahy (iba) v rámci odvolacieho konania pred krajským súdom.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný
súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak
sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,
že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.
11. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva
okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel
zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci
nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej
moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto
súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých
ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
12. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a priložených príloh zistil, že sťažovateľ doručil
krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní krajského súdu 15. novembra 2010, ktorú
podpredseda krajského súdu uznal v liste sp. zn. Spr. 2259/2010 zo 7. decembra 2010.
V tejto súvislosti podpredseda krajského súdu prijal konkrétne opatrenia na nápravu
spočívajúce vo výzve adresovanej predsedníčke senátu, aby neodkladne prijala ďalšie
opatrenia na odstránenie vzniknutých prieťahov, a zároveň sťažovateľovi oznámil, že
priebežnosť súdneho konania bude sledovať, aby sa zabránilo vzniku ďalších prieťahov
(pozri bod 4). Krajský súd v merite veci následne rozhodol 2. februára 2011.
13. Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti podpredsedovi krajského súdu
(15. novembra 2010) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (20. januára
2011) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak
taká sťažnosť mohla mať, ak by podpredseda krajského súdu dostal primeranú (rozumnú)
lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04,
III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05), ktoré mimochodom podpredseda krajského súdu zrejme aj
prijal, keďže následne (2. februára 2011) krajský súd vecne rozhodol.
14. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
15. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
16. Aj keby ústavný súd sťažnosť neodmietol pre jej neprípustnosť, bolo by ju
potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu
totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide
o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku
(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),
alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
17. Vzhľadom na uvedené, najmä na dĺžku konania vedeného pred krajským súdom
pod sp. zn. 7 Co 104/2009 (viac ako 20 mesiacov), táto sama osebe nemá takú ústavne
relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať
porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, a preto sťažnosť smerujúcu proti
postupu krajského súdu by bolo potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. marca 2011