Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 96/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť E. T., V., zastúpeného advokátom JUDr. P. S., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára

2011 doručená sťažnosť E. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor") postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Návrhom na začatie konania doručeným

Okresnému súdu Bratislava III 15. 7. 2005, doplneným dňa 24. 11. 2005 a 9. 6. 2006 sa

sťažovateľ... ako navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru... ako aj zaplatenia mzdy za mesiac máj 2005 a poskytnutia náhrady

mzdy mesačne od 1. 6. 2005 do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru alebo do

dňa, keď odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci... Okresný súd medzitýmnym

rozsudkom... zo dňa 1. 8. 2006 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru oznámené

navrhovateľovi zo strany odporcu podaním zo dňa 20. 5. 2005 je neplatné... Krajský súd...

dňa 19. 6. 2008 medzitýmny rozsudok Okresného súdu... zo dňa 1. 8. 2006 o určení

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru potvrdil rozsudkom č. k. 9 Co

452/06-94.... Okresný súd... rozsudkom... zo dňa 6. 2. 2009 priznal navrhovateľovi nárok na

mzdu za máj 2005 a náhradu mzdy vo výške 13 563.50 €, toto rozhodnutie doteraz nie je

právoplatné... odporca dňa 16. 3. 2009 podal voči nemu odvolanie... Krajský súd doteraz

t. j. 20 mesiacov a 7 dní od predloženia spisu nenariadil žiadne pojednávanie a o odvolaní

nerozhodol... Krajský súd... podľa nášho názoru neodôvodnene v konaní sp. zn. ... 9 Co

452/09 spôsobil 22 mesačné prieťahy a teraz opakovane viac ako 20 mesiacov spôsobuje

zbytočné prieťahy v konaní sp. zn. .“

3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo E. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.

2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. E. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 850 € ..., ktoré mu je

Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. E. T. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 € ..., ktorú je

Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. P. S... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Ústavný súd z odpovede podpredsedu krajského súdu sp. zn. Spr 2259/2010

zo 7. decembra 2010 sťažovateľovi na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn.

, tvoriacu prílohu sťažnosti, okrem iného zistil: „Dovoľujem si Vám oznámiť,

že som Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. vyhodnotil

ako dôvodnú... Zároveň Vám oznamujem, že vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej

bezprieťahovosti a plynulosti až do jej právoplatného skončenia, pričom vyzvem konajúcu

predsedníčku senátu, aby neodkladne prijala ďalšie opatrenia na odstránenie vzniknutých

prieťahov.

Súčasne uvádzam, že vec sp. zn. bude prevedená do režimu

sledovania vecí podpredsedom krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších

prieťahov v konaní.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( ). V tomto ohľade sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený advokátom)

namietal prieťahy (iba) v rámci odvolacieho konania pred krajským súdom.

8. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak

sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

11. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva

okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel

zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci

nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej

moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých

ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

12. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a priložených príloh zistil, že sťažovateľ doručil

krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní krajského súdu 15. novembra 2010, ktorú

podpredseda krajského súdu uznal v liste sp. zn. Spr. 2259/2010 zo 7. decembra 2010.

V tejto súvislosti podpredseda krajského súdu prijal konkrétne opatrenia na nápravu

spočívajúce vo výzve adresovanej predsedníčke senátu, aby neodkladne prijala ďalšie

opatrenia na odstránenie vzniknutých prieťahov, a zároveň sťažovateľovi oznámil, že

priebežnosť súdneho konania bude sledovať, aby sa zabránilo vzniku ďalších prieťahov

(pozri bod 4). Krajský súd v merite veci následne rozhodol 2. februára 2011.

13. Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti podpredsedovi krajského súdu

(15. novembra 2010) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (20. januára

2011) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak

taká sťažnosť mohla mať, ak by podpredseda krajského súdu dostal primeranú (rozumnú)

lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. ,

, ), ktoré mimochodom podpredseda krajského súdu zrejme aj

prijal, keďže následne (2. februára 2011) krajský súd vecne rozhodol.

14. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

15. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa

odmietol pre jej neprípustnosť.

16. Aj keby ústavný súd sťažnosť neodmietol pre jej neprípustnosť, bolo by ju

potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu

totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. podľa dohovoru (, , ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

17. Vzhľadom na uvedené, najmä na dĺžku konania vedeného pred krajským súdom

pod sp. zn. (viac ako 20 mesiacov), táto sama osebe nemá takú ústavne

relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, a preto sťažnosť smerujúcu proti

postupu krajského súdu by bolo potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011