Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 230/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-59

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2019 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, advokátska kancelária, Nerudova 1620/6, Košice,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Humenné j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet jej

právneho zástupcu JUDr. Juraja Špirka, Nerudova 1620/6, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-45 z 13. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Humenné ( ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou

v napadnutom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Napadnuté konanie sa začalo podaním žaloby 25. marca 2009 a dosiaľ nie je právoplatne

skončené. Vo svojej sťažnosti opísala časový priebeh napadnutého konania, poukázala

najmä na neefektívnu činnosť okresného súdu, množstvo procesných úkonov a pojednávaní,

ktoré hodnotila ako nehospodárne a ktoré ani po 9 rokoch od začatia napadnutého konania

neviedli k rozhodnutiu vo veci samej.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru v konaní na okresnom súde pod sp. zn.

porušené bolo, a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať

bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € a úhrady trov konania.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd podaním

sp. zn. Spr 4007/18 z 25. mája 2018. Po uvedení úkonov súdu v ich chronologickom poradí

okresný súd uviedol, že v napadnutom konaní nejde o vec so zložitým právnym posúdením,

ale konanie je náročné na skutkové dokazovanie, keďže je potrebné preukázať, ktoré veci

tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a následne ich vyporiadať.

V napadnutom konaní bolo potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie vrátane znaleckého

dokazovania, čo sa týka zistenia hodnoty hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, pričom okresný súd nemohol vykonávať žiadne procesné úkony

v čase predloženia súdneho spisu ustanovenému znalcovi v období od 13. augusta 2009 do

30. novembra 2009.

Podľa názoru predsedníčky okresného súdu k predĺženiu napadnutého konania došlo

aj správaním strán sporu, keďže mnohé z nariadených pojednávaní museli byť odročené

na ich žiadosť. Jednotlivé termíny pojednávaní bol okresný súd nútený nariaďovať

s prihliadnutím na neprítomnosť účastníkov konania na území Slovenskej republiky

z dôvodov práce v zahraničí, pričom túto situáciu konajúci súd nemohol ovplyvniť.

V súvislosti so zaslaním uznesenia ústavného súdu č. k. -45

z 13. júna 2018, ktorým ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie,

okresný súd reagoval podaním sp. zn. Spr 4007/18 z 10. júla 2018, v ktorom predsedníčka

okresného súdu uviedla, že zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení z 25. mája

2018, a zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho

zástupcu zaujala stanovisko podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 25. júla 2018.

V predmetnom stanovisku vyjadrila, že sa stotožňuje s tvrdením okresného súdu, že

v napadnutom konaní nejde o vec so zložitým právnym posúdením.

K argumentácii okresného súdu, že tento nemohol vo vymedzenom časovom období

(od 13. augusta 2009 do 30. novembra 2009, pozn.) konať, keďže bolo vo veci nariadené

znalecké dokazovanie, sťažovateľka uviedla, že „... samotné znalecké dokazovanie trvalo

len nepatrný čas v porovnaní s celkovou dĺžkou konania a nemalo zásadný vplyv na

prieťahy v konaní...

... Súdu možno tiež vytknúť, že po účinnosti nového nevyužil sudcovskú

koncentráciu konania. Dňa 29.09.2016 súd poučil síce právnych zástupcov strán o

zásadách koncentrácia konania a uznesením zo dňa 3.10.2016 súd vyzval strany sporu, aby

sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrili či navrhujú vykonať ďalšie

dôkazy na preukázanie nimi tvrdených skutočností, pripojili listiny na ktoré sa odvolávajú

resp. uviedli iné veci dôležité pre rozhodnutie. Zároveň boli strany sporu poučené, že na

neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Napriek tomu

boli ďalšie pojednávania odročované z dôvodu nových návrhov žalovaného na doplnenie

dokazovania...

... Možno konštatovať, že súd vo veci síce priebežne konal, avšak jeho konanie je

značne neefektívne aj pretože ani po 9 rokoch od podania žaloby súd nevyniesol konečné

rozhodnutie vo veci...

... V priebehu celého konania Okresný súd nepostupoval v konaní dôsledne,

neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo naj kratšej dobe zadovážil dostatok relevantných

dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej...“.

Zároveň sťažovateľka uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

12. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na

(ďalej aj „OSP“), ide o platné znenie do 1. júla 2016.

13. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu vyplývala z , ktorý súdom prikazoval, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie

začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

15. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v (ďalej aj „“), podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa

považuje aj povaha prerokúvanej veci.

17. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáha

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, je vecou,

ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto

problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec

sťažovateľky ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú. Obsah súdneho spisu

sp. zn. v zásade nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť predmetnej veci, aj keď je

potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že pre rozhodnutie v merite veci bolo potrebné vykonať

výsluch svedkov a vykonať znalecké dokazovanie, čo bezpochyby zvyšuje stupeň skutkovej

náročnosti veci. Táto okolnosť však sama osebe nie je v zásade spôsobilá ospravedlniť

doterajšiu dĺžku konania (m. m. , , ,

, rozsudok ESĽP Škodáková proti Českej republike z 21. 12. 2004,

rozsudok ESĽP Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004). Na tomto základe ústavný

súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlniť

doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

18. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia

jej základného práva podľa .

18.1 Vo vyjadrení okresného súdu sp. zn. Spr 4007/18 z 25. mája 2018 sa uvádza, že

„pre prekážky na strane strán sporu bolo odročených štrnásť pojednávaní, na ktorých súd

nemohol vykonať žiadne dokazovanie a teda došlo k predĺženiu daného konania. Len jedno

pojednávanie bolo odročené pre prekážku na strane konajúcej sudkyne...“.

18.2 V danom prípade ústavný súd konštatuje, že z dôvodov, ktoré je možno pričítať

na ťarchu samotnej sťažovateľky, boli v napadnutom konaní viackrát odročené riadne

nariadené pojednávania pre jej neprítomnosť na území Slovenskej republiky, keďže

dlhodobo pracuje v zahraničí (14. apríl 2010, 16. máj 2011, 18. jún 2015, 14. november

2017, pozn.). Z prehľadu úkonov vykonaných v napadnutom konaní ústavný súd zistil, že

okresnému súdu bola písomne oznámená zo strany právneho zástupcu žalobkyne

skutočnosť o jej dlhodobom pobyte v zahraničí (písomné podanie z 10. mája 2010, pozn.),

ako aj konkrétne termíny, v ktorých sa žalobkyňa vie zúčastniť na pojednávaniach, a teda je

toho názoru, že okresný súd mal zohľadniť túto skutočnosť, najmä s ohľadom

na efektívnosť samotného konania pri nariaďovaní jednotlivých pojednávaní. Obdobne

ústavný súd z obsahu spisu preskúmavaného konania sp. zn. zistil

viacnásobné odročenie nariadeného pojednávania z dôvodov na strane právneho zástupcu

žalobkyne (6. máj 2016, 30. jún 2017, 1. december 2017), avšak vždy z ospravedlniteľných

dôvodov, ktoré boli okresnému súdu včas a riadne oznámené.

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka,

svojím správaním v napadnutom konaní pred okresným súdom podstatne neovplyvnila jeho

dĺžku tak, aby jej bolo možné pričítať podiel na stave, v akom sa vec nachádzala v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu.

19. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní z hľadiska jeho nečinnosti a efektivity vykonaných úkonov.

20. Ústavný súd z prehľadu procesných úkonov okresného súdu v napadnutom

konaní zistil, že samotný priebeh napadnutého konania nemožno absolútnym spôsobom

vyhodnotiť ako dlhodobú nečinnosť okresného súdu. Od podania žaloby 25. marca 2009

okresný súd vykonával procesné úkony v zásade priebežne, vo veci nariadil prvé

pojednávanie 19. júna 2009, na ktorom riadne vypočul sporové strany, a pristúpil následne

k vykonávaniu navrhovaných dôkazov vrátane znaleckého dokazovania.

21. Napadnuté konanie je však poznačené značne neefektívnou činnosťou okresného

súdu. Na vrub neefektívnej činnosti okresného súdu je možné pričítať nariaďovanie

pojednávaní, ktoré nezohľadňovali vopred oznámené časové obdobia, keď je možné

zabezpečiť prítomnosť žalobkyne na pojednávaní. Pri nerešpektovaní faktu, že žalobkyňa sa

dlhodobo zdržiava v zahraničí z dôvodu svojho zamestnania, je možné vyvodiť záver, že

okresný súd nariaďoval pojednávania pro forma, pričom bolo možné vopred predpokladať,

že takto nariadené pojednávania budú na žiadosť žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu

odročované.

21.1 Spis sp. zn. sa síce spolu 13 mesiacov nachádzal na Krajskom

súde v Prešove z dôvodu rozhodovania o podanom odvolaní proti rozsudku č. k.

-196 z 31. októbra 2012, avšak v kontexte hodnotenia celkovej dĺžky

napadnutého konania ústavný súd nepovažuje tento časový úsek za relevantný dôvod

na ospravedlnenie zdĺhavého postupu okresného súdu.

21.2 Za súčasť neefektívnej činnosti okresného súdu ústavný súd považuje aj postup

okresného súdu v súvislosti so zabezpečením listinných dôkazov (výpis z účtov z peňažných

ústavov, pozn.), keď chybným označením subjektu bolo potrebné opakovane požiadať

o oznámenie skutočností relevantných pre rozhodovanie v napadnutom konaní, ako aj

nedostatočné využívanie všetkých dostupných prostriedkov zabezpečenia procesnej

disciplíny účastníkov konania, resp. strán sporu.

22. Samotné napadnuté konanie z prevažnej časti prebiehalo za účinnosti

, avšak ani od 1. júla 2016, keď nadobudol účinnosť Civilný

sporový poriadok, okresný súd nevyužil možnosť sudcovskej koncentrácie konania

podľa , ktorá je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného

v článku 5 , podľa ktorého súd môže v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť

procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Poučenie strán sporu

o následkoch nesplnenia povinnosti predložiť dôkazy na preukázanie nimi tvrdených

skutočností a na podporu svojich tvrdení (uznesenie okresného súdu zo 6. októbra 2016,

pozn.) sa míňa účinkom mieneným zákonodarcom, pokiaľ následne okresný súd pripustí

doplnenie dokazovania a odročuje riadne nariadené pojednávania z dôvodu nepredloženia

listinných dôkazov jednou zo strán sporu (pojednávanie 8. novembra 2016 odročené

na 26. január 2017, návrh žalovaného z 30. marca 2017 a 23. mája 2017 na doplnenie

dokazovania, pojednávanie 23. mája 2017 odročené z dôvodu nepredloženia listinných

dôkazov žalovaným právnemu zástupcovi žalobcu, pozn.).

23. Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní

rozhodol na pojednávaní 15. marca 2018 rozsudkom č. k. -531, proti ktorému

podal žalovaný odvolanie. Vec bola okresným súdom postúpená na rozhodovanie

odvolaciemu súdu 28. augusta 2018 (konanie o odvolaní je na Krajskom súde v Prešove

vedené pod sp. zn. , pozn.).

24. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného súdu

poznamenaného neefektívnou činnosťou ústavný súd dospel k záveru, že v postupe

okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že

bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

25. Hoci ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu

porušené, ústavný súd vo výroku tohto nálezu v tomto štádiu konania neprikázal, aby

okresný súd vo veci konal bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety

, reflektujúc na skutočnosť, že vec sťažovateľky bola v čase rozhodovania ústavného

súdu okresným súdom meritórne rozhodnutá, aj keď nie právoplatne, a teda okresný súd

v rámci svojich dispozícií vykonal všetky kroky na dosiahnutie právnej istoty sťažovateľky.

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

27. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

28. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €,

argumentujúc tým, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza, jej spôsobila nielen

materiálnu, ale i nemateriálnu ujmu, a to nielen sťažovateľke samotnej, ale aj jej rodine.

29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, pričom pri určení

finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

30. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a jeho priebeh, najmä s ohľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného

súdu, správanie sťažovateľky, ako aj so zreteľom na predmet napadnutého konania ústavný

súd považoval sumu 3 000 € pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

JUDr. Jurajom Špirkom, advokátska kancelária, Nerudova 1620/6, Košice. Podľa § 36

ods. 2 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

32. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá

bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Náhradu trov konania

ústavný súd priznal za 3 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania, podanie

sťažnosti, písomné vyjadrenie, pozn.). Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená

odmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 €

za jeden úkon uskutočnený v roku 2018. Odmena advokáta za poskytnuté služby v konaní

pred ústavným súdom tak predstavuje celkovú sumu 488,13 € (bod 3 výroku nálezu).

33. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2019