Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 329/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť M. F., B., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. , a sp. zn. ), a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. , a sp. zn. )

p o r u š e n é b o l i .

2. M. F. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Okresný súd Michalovce j e p o v i n n ý uhradiť M. F. trovy konania v sume

314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej právnej zástupkyne

JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 27. júla 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. F. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. , a sp. zn. ).

Na základe výzvy sa k veci vyjadril okresný súd podaním sp. zn. zo

6. septembra 2011 doručeným ústavnému súdu 9. septembra 2011, v ktorom okrem iného

uviedol:

„Vec napadla OS Michalovce 26. 6. 2000... Od začatia konania procesné úkony súdu

(S), sťažovateľky (N), odporcu (O) a vedľajšieho účastníka (V) boli nasledujúce:

S: 29. 6. 2000 návrh doručovaný odporcovi k vyjadreniu, ten zároveň požiadaný k

predloženiu mzdových listov za r. 1998 a 1999...

- S: na pojednávaní 31. 10. 2000 vyhlásený rozsudok, ktorým bola určená choroba

navrhovateľky za chorobu z povolania, nárok na náhradu škody vylúčený na samostatné

konanie, ktorému bola pridelená sp. zn.

- N: 6. 11. 2000 doručené podanie, v ktorom je vyčíslený nárok na náhradu škody ako

sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20-násobku základného bodového ohodnotenia,

t. j. 210.000.- Sk po odpočítaní plnenia vedľajším účastníkom uplatnené 199.500.- Sk...

- S: 19. 11. 2001 určený termín pojednávania na 10. 12. 2001, vyzvaný právny zástupca

navrhovateľky k predloženiu presného vyčíslenia náhrady škody

- N: 27. 11. 2001 podanie, ktorým dochádza k zmene žaloby, navrhovateľka rozširuje

nároky nielen o sťaženie spoločenského uplatnenia ale aj o zaplatenie straty na zárobku

- S: 10. 12. 2001 pojednávanie vo veci, pripustená zmena žaloby

- S: 13. 3. 2002 určený termín pojednávania na 8. 4. 2002, vedľajšiemu účastníkovi

doručovaný návrh i s rozsudkom vo veci sp. zn.

- S: 8. 4. 2002 pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného...

- S: pojednávanie 5. 8. 2002. na pojednávaní špecifikované nároky navrhovateľky,

pojednávanie odročené za účelom vyjadrenia sa k uplatnenej náhrade škody zo strany

odporcu a vedľajšieho účastníka

- S: 15. 10. 2002 (aj 6. 12. 2002 a 7. 1. 2003) urgovaný právny zástupca navrhovateľky k

vyjadreniu k uplatneným nárokom na náhradu škody...

- S: 22. 1. 2004 pojednávanie odročené na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky z

dôvodu spochybnenie správnosti vyčíslenia uplatnených nárokov a nemožnosti ich presného

vyčíslenia priamo na pojednávaní, poskytnutá požadovaná 14-dňová lehota k presnému

vyčísleniu nárokov

- S: 11. 10. 2004 vyzvaný JUDr. Č. k presnej špecifikácii nárokov navrhovateľky

- S: 18. 11. 2004 urgovaný JUDr. Č. k presnej špecifikácii nárokov navrhovateľky

- S: 18. 11. 2004 urgovaný právny zástupca navrhovateľky JUDr. K. k presnej špecifikácii

nárokov navrhovateľky

- N: 9. 3. 2005 podanie, ktorým návrh čiastočne vzatý späť z dôvodu zmeny právnej úpravy

týkajúcej sa odškodňovania straty na zárobku po 1. 1. 2004

- S: 22. 7. 2005 určený termín pojednávania na 21. 9. 2005, odporcovi a vedľ. účastníkovi

doručované podanie odporkyne

- S: 21. 9. 2005 pojednávanie, navrhovateľkou navrhnuté dôkazy; pojednávanie odročené

na 9. 11. 2005...

- S: 9. 11. 2005 pojednávanie, vypočúvaní svedkovia...

- S: 8. 9. 2006 pojednávanie, vypočúvanie svedkov;...

- S: 8. 11. 2006; pojednávanie odročené na neurčito za účelom vyjadrenie právneho

zástupcu navrhovateľky, či návrh berie späť...

- S: 29. 1. 2007 určený termín pojednávania na 15. 2. 2007, urgovaný právny zástupca

navrhovateľky k vyčísleniu škody a oznámeniu aká jej výška bola doteraz navrhovateľke

vyplatená

- 15. 2. 2007 pojednávanie vo veci; vyhlásené uznesenie, ktorým konanie do výške 17.677.-

Sk zastavené, vo zvyšku nároky vylúčené na samostatné konanie, vylúčeným nárokom

pridelená sp. zn. ...

- S: 11. 4. 2008 pojednávanie, prednesy odporcu a vedľajšieho účastníka; pojednávanie

odročené na deň 25. 4. 2008 za účelom presnej špecifikácie nárokov navrhovateľkou

- S: 25. 4. 2008 pojednávanie; vyhlásené uznesenie, ktorým došlo k zastaveniu časti konania

týkajúceho sa 141.244,50 Sk straty na zárobku a 735.000.- Sk náhrady za sťaženie spol.

uplatnenia, zvyšné nároky vylúčené na samostatné konanie. Vylúčeným nárokom pridelená

sp. zn. ...

- S: pojednávanie 2. 11. 2009 vyhlásený rozsudok, ktorým určená povinnosť odporcovi

zaplatiť navrhovateľke 724.500.- Sk ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a

8.833.- Sk ako náhradu za stratu na zárobku, zvyšné nároky vylúčené na samostatné

konanie.

- V: 20. 1. 2010 odvolanie proti rozsudku...

- S: 3. 3. 2010 spis predložený Krajskému súdu Košice k rozhodnutiu o odvolaní, spis z

krajského súdu po rozhodnutí v odvolacom konaní vrátený 15. 6. 2010

- S: 17. 6. 2010 rozsudok doručený účastníkom

- S: 28. 6. 2010 odporcovi uznesením uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh

- S: 26. 7. 2010 referát súdnej tajomníčky zapísať vylúčené nároky pod novú spisovú

značku, pridelená sp. zn. ...

- S: 5. 1. 2011(21. 2. 2011, 15. 3. 2011, 6. 4. 2011, 27. 4. 2011, 31. 5. 2011, 22. 6. 2011)

vyzývaný a urgovaný právny zástupca navrhovateľky k oznámeniu, či od posledného

pojednávania došlo k mimosúdnemu plneniu zo strany vedľajšieho účastníka

- S: 17. 8. 2011 určený termín pojednávania na 5. 9. 2011

- N: 30. 8. 2011 podanie späťvzatie návrhu

- S: 30. 8. 2011 zrušený termín pojednávania z dôvodu späťvzatia návrhu, vyzvaný odporca,

či súhlasí so späťvzatím návrhu

- O: 31. 8. 2011 podanie - súhlas so späťvzatím návrhu

- V: 31. 8. 2011 súhlas so späťvzatím návrhu

- S: pojednávanie 31. 8. 2011 - vyhlásené uznesenie o zastavení konania

Predmetom občianskoprávneho konania pod sp. zn. bolo určenie choroby

z povolania a nárok na náhradu škody bez jeho vyčíslenia. Až doplnením žaloby, ktoré bolo

doručené súdu 6. 11. 2000 došlo k vyčísleniu náhrady škody tak, že z titulu náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia bolo od odporcu požadované 199.500.- Sk. Tieto nároky

nemožno hodnotiť po skutkovej i právnej stráne ako zložité. Pripustenou zmenou žaloby na

pojednávaní dňa 10. 12. 2001 v konaní pod sp. zn. došlo k rozšíreniu nárokov

navrhovateľkou i o náhradu straty na zárobku. S ohľadom na nutnosť zistenia priemerného

zárobku, posúdenia miery sťaženia spoločenského uplatnenia a odrátania priebežných

plnení straty na zárobku zo strany vedľajšieho účastníka možno tento spor označiť za

pomerne zložitý tak skutkovo i právne. Po 1. 1. 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon

č. o sociálnom poistení, je spor potrebné považovať za právne zložitý pre

novú právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania nárokov na náhradu škody pri pracovných

úrazoch a chorobách z povolania.

Žiadne prekážky postupu konania súdu v zmysle a nasl. zistené v

konaniach neboli.

Sťažovateľka spôsobila prieťahy tým, že pojednávanie dňa 22. 1. 2004 v konaní sp.

zn. bolo odročené na žiadosť jej právneho zástupcu. Ten spochybnil správnosť

výšky uplatnených nárokov na náhradu škody, požadoval 14-dňovú lehotu k vyčísleniu

nárokov. Pojednávanie bolo z toho dôvodu odročené. Napriek viacerým súdnym výzvam a

urgenciám požadované nároky boli oznámené právnym zástupcom navrhovateľky až v

podaní doručenom súdu 9. 3. 2005. Ďalší prieťah bol spôsobený v konaní vedenom pod

sp. zn. . Od 5. 1. 2011 do 30. 8. 2011 právny zástupca navrhovateľky na výzvy

a urgencie súdu ohľadne oznámenia mimosúdneho plnenia od posledného pojednávania a

vyčíslenia nárokov nereagoval. 30. 8. 2011 došlo k späťvzatiu návrhu celkom.

Pri posudzovaní plynulosti konania zo strany súdu nebolo možné prehliadnuť

žiadosti navrhovateľky o konanie vo veci z 30. 7. 2001 a 4. 10. 2001. Od právoplatnosti

rozsudku vo veci sp. zn. - 17. 3. 2001 z 19. 11. 2001, kedy bol určený termín

pojednávania na 10. 12. 2001 konajúcim sudcom, nebol zo strany súdu vykonaný žiaden

procesný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej. Jedná sa o prieťah v konaní, ktorý

možno označiť za zbytočný. V období po 11. 2. 2004, kedy bol spis pridelený náhodným

výberom sudkyni Mgr. D. P. bol platný a účinný o sociálnom poistení.

Tento právny predpis nadobudol účinnosť 1. 1. 2004. Táto skutočnosť mala za následok to,

že spor sa stal právne zložitým. Zo strany sudkyne bolo potrebné naštudovať obsiahlu novú

právnu matériu predpisu upravujúceho sociálne zabezpečenie. Ten menil spôsob

odškodňovania pracovného úrazu úrazovou rentou. Bolo potrebné riešiť i otázku súdnej

právomoci o nárokoch na náhradu úrazovej renty po 1. 1. 2004. I preto sudkyňa poverila

vyššiu súdnu úradníčku k právnemu rozboru veci. Tá následne vyzývala právneho zástupcu

navrhovateľky k oznámeniu uplatnených nárokov na náhradu škody vo svetle novej právnej

úpravy. To malo za následok pomerne zdĺhavé vybavovanie veci v období od 11. 2. 2004 do

22. 2. 2005, kedy bol vo veci určený termín pojednávania. Z uvedených dôvodov nemožno

daný časový úsek pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov súdom považovať

za zbytočný prieťah.

Zdĺhavosť vo vybavovaní občianskoprávnych vecí spôsobovala i navrhovateľka tým.

že v podanom návrhu z 26. 6. 2000 nevyčíslila uplatnený nárok na náhradu škody. K

vyčísleniu došlo až v podaní doručenom súdu 6. 11. 2000. Ďalším podaním z 26. 11. 2001

rozšírila svoje nároky nielen čo do sťaženia spoločenského uplatnenia ale uplatnila si i

náhradu straty na zárobku. Toto podanie bolo nezrozumiteľné, pretože popri týchto

nárokoch navrhovateľka požaduje i náhradu mzdy /tretí odsek petitu/. Z dôvodu

nepripravenosti právneho zástupcu navrhovateľky bolo pojednávanie dňa 22. 1. 2004

odročené. Právnemu zástupcovi bola poskytnutá na jeho žiadosť lehota 14 dní k presnej

špecifikácii uplatnených nárokov. Sám právny zástupca totiž správnosť výpočtu výšky

dovtedy uplatnených nárokov spochybnil. Napriek urgenciám súdu výšku uplatnených

nárokov špecifikoval až v podaní doručenou súdu 9. 3. 2005. Preto zdĺhavé vybavovanie

veci v období od 22. 1. 2004 do 9. 3. 2005 treba pripísať na vrub navrhovateľky. Skutkovú

zložitosť veci znásobilo i nepresné písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky zo

dňa 3. 3. 2005, ktorého chyby na pojednávaní 29. 1. 2005 sám právny zástupca oznamoval

a odstraňoval. Prieťah v konaní za obdobie od 5. 1. 2011 do 31. 8. 2011

spôsobila navrhovateľka tým, že jej právny zástupca nereagoval na viaceré súdne urgencie

k oznámeniu, či od posledného pojednávania došlo k mimosúdnym plneniam zo strany

vedľajšieho účastníka a k vyčísleniu jej nárokov. Až písomným podaním z 30. 8. 2011

navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu reagovala tak, že návrh vzala späť

celkom.

Vzhľadom k tomu, že sťažovateľka sama spôsobovala zbytočné prieťahy v konaniach,

menila svoje nároky, podávala nepresné podania a vyjadrenia, navrhujeme sťažnosti

vyhovieť v časti tak, že sa prizná sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie za

obdobie od 17. 3. 2001 do 19. 11. 2001.“

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení, čo sa týka

chronológie procesných úkonov okresného súdu, zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti,

vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený na

previerku 9. septembra 2011.

Právna zástupkyňa sťažovateľky reagovala na vyjadrenie okresného súdu podaním

doručeným ústavnému súdu 19. septembra 2011, v ktorom okrem iného uviedla:

„Stanovisko Okresného súdu Michalovce obsahuje chronológiu vedeného konania,

z ktorého vyplýva, že toto konanie trvalo viac ako 11 rokov. Súd sa v priebehu tohto

konania zaoberal vždy len jeho určitou malou časťou. Vždy rozhodol len o časti nároku

sťažovateľky a zvyšnú časť nároku, o ktorej vôbec nekonal, vylúčil na samostatné konanie,

čím bezdôvodne odďaľoval uspokojenie nárokov sťažovateľky v ich celku. Podaním zo dňa

09. 03. 2005 sťažovateľka zobrala návrh čiastočne späť, no ani toto jej podanie nemalo za

následok právoplatné skončenie konania, pretože o zvyšnej. časti nároku sťažovateľky

musel súd rozhodnúť.

Právoplatné skončenie jednej časti konania nemá za následok právoplatné skončenie

celej veci. Rozhodol o tom aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vo svojom

rozsudku zo dňa 11. 04. 2011 vo veci Radvák a Radváková v. Slovensko. V tomto rozsudku

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vyslovil, že posudzuje trvanie konania ako

celku, až kým sa neskončí konečným rozhodnutím vo veci. Preto ani v tomto konaní, ktoré

bolo vedené pod sp. zn. (predtým sp. zn. , ,

) nie je možné považovať právoplatné skončenie jednej jeho časti za skončenie

celého konania...

Chcem poukázať na skutočnosť, že o sociálnom poistení,

účinný od 01. 01. 2004, bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 27. 11.

2003, a teda viac ako mesiac predtým, ako nadobudol účinnosť, čo je dostatočný čas na

naštudovanie novej právnej matérie.

Chcem zdôrazniť, že súd má poznať právo, a teda povinnosťou sudcu je mať

naštudované právne predpisy a ovládať ich ešte predtým, ako mu je pridelený spis na

rozhodnutie. Preto argument súdu o tom, že spor sa stal právne zložitým a zo strany

sudkyne bolo potrebné naštudovať novú právnu, matériu, nepovažujem za relevantný, a teda

súd prispel k zbytočným prieťahom v tomto konaní...

Z chronológie konania uvádzanej v stanovisku podpredsedu Okresného súdu

Michalovce vyplývajú obdobia nečinnosti Okresného súdu Michalovce.

Vzhľadom na charakter sporu nevie sťažovateľka o skutočnosti, ktorá by mohla

ospravedlniť čas viac ako 11 rokov, v priebehu ktorého Okresný súd Michalovce vo veci

právoplatne nerozhodol, a preto sťažovateľka trvajúc na podanej sťažnosti navrhuje, aby

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako v nej uvádza.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietala aj porušenie práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný súd

(obdobne ako ESĽP) pritom prihliada aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľov (napr. , , ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom konania je nárok na náhradu za škodu z titulu choroby z povolania,

resp. za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu za stratu na zárobku. Z hľadiska

skutkovej a právnej zložitosti treba uviesť, že takéto spory sú považované za skutkovo

i právne zložité, avšak všeobecné súdy majú dostatok skúseností s ich prejednávaním

a rozhodovaním. Existuje k nim dostatok judikatúry všeobecných súdov, v ktorých je

upravený postup a metodika pri ich rozhodovaní. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ) takýto spor vyžaduje od všeobecného

súdu aj osobitne starostlivý prístup, pretože sa poskytuje ochrana (ak je nárok opodstatnený)

právam, ktoré súvisia so živobytím a existenčnými otázkami. Ústavný súd pripúšťa istú

zložitosť veci, ako to uviedol okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti, ale táto v tomto prípade

nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. V danom prípade ide o vec,

v ktorej je každý účastník povinný postupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak, aby

súd mohol o uplatnenej ochrane rozhodnúť v súlade so zákonom.

Vychádzajúc z uvedenej základnej charakteristiky sporového konania ústavný súd

zistil, že sťažovateľka bola na jednej strane v konaní aktívna a súčinnostná a viackrát

žiadala okresný súd, aby vo veci konal, a podala aj sťažnosť na zbytočné prieťahy, ale na

druhej strane podstatne prispela k predĺženiu konania v predmetnej veci. Uplatňované

nároky neboli presne vyčíslené, čo je povinnosťou účastníka, a podľa obsahu spisu nebolo

úplne jasné, aký je rozsah požadovaných nárokov už na začiatku konania, čo viedlo k

predĺženiu konania a odročeniu pojednávaní. Jej súčinnosť s okresným súdom nebola

aktívna aj v tom, keď jej právny zástupca vôbec nereagoval na výzvy okresného súdu

(najmä v roku 2004 a 2011).

Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry (napr. ) ústavný súd

pripomína, že v sporovom konaní, akým je aj posudzované konanie, nesie procesnú

zodpovednosť za riadne uvedenie návrhu na rozhodnutie vo veci samej, postup vo veci

samej, predkladanie dôkazov a iných úkonov potrebných na dosiahnutie účelu takého

konania vo výraznej miere účastník (, a iné ). Ak v dôsledku toho dôjde

k predĺženiu konania, pôjde to na ťarchu toho účastníka, ktorý to spôsobil. Tieto skutočnosti

ústavný súd vyhodnotil tak, že aj samotná sťažovateľka (jej právni zástupcovia) sa svojím

konaním čiastočne podieľali na predĺžení tohto konania, čo zohľadnil pri rozhodovaní

o finančnom zadosťučinení.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

v predmetnej veci k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu

v namietanom konaní.

Hoci okresný súd vo veci samej konal priebežne, aj napriek tomu jeho konanie v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo právoplatne skončené v časti o zaplatenie

náhrady za stratu zárobku po skončení práceneschopnosti s prísl. Ústavný súd je toho

názoru, že stav právnej neistoty sťažovateľky však bol z veľkej časti odstránený už v roku

2010, hoci tiež v neprimeranej dĺžke od podania žaloby (rozhodnutie okresného súdu sp. zn.

z 2. novembra 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.

zn.

zo 17. mája 2010 z titulu požadovanej náhrady sťaženia spoločenského

uplatnenia a časti náhrady straty na zárobku sa stalo právoplatným 22. júla 2010)

Sťažovateľka (jej právny zástupca) po vylúčení zvyšného nároku za stratu na zárobku na

samostatné konanie nereagovali na viaceré výzvy okresného súdu na presné špecifikovanie

tohto nároku, ani pod hrozbou uloženia pokuty.

Až v podaní z 30. augusta 2011 právny zástupca sťažovateľky vzal žalobu v tejto

časti späť a konanie v merite veci bolo 31. augusta 2011 zastavené (rozhodnutie podľa

priložených doručeniek nadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k sťažovateľke 21. septembra

2011). Dôvody späťvzatia návrhu však spočívali iba v tom, že sťažovateľka „nevie

nespochybniť“ komplikované výpočty náhrady za stratu na zárobku vedľajším účastníkom,

ktorý ich doručil okresnému súdu ešte 26. mája 2008.

Táto skutočnosť teda svedčí o tom, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu síce

nebolo konanie ešte právoplatne skončené, ale právny zástupca sťažovateľky už v tom čase

vedel o stanovisku vedľajšieho účastníka k jej nároku na náhradu straty na zárobku, ktorý

bol vylúčený na samostatné konanie.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj skutočnosť, že aj samotný

okresný súd priznal čiastočne prieťahy v namietanom konaní.

Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností preto dospel k názoru, že okresný súd

svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod

sp. zn. , a sp. zn. ), s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku

konania (takmer 11 rokov), spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, čím došlo u sťažovateľky

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na skutočnosť,

že v čase rozhodovania ústavného súdu bolo už namietané konanie zastavené, ústavný súd

neprikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. postupoval

bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 12 000 €

z dôvodov uvedených v sťažnosti. Uplatňovanú sumu zadosťučinenia odôvodnila najmä

dĺžkou stavu právnej neistoty v tomto konaní.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza ESĽP, keď priznáva spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka (jej právny zástupca) v namietanom

konaní 30. augusta 2011 vzala svoj návrh o nerozhodnutom nároku späť (sťažnosť bola

doručená ústavnému súdu 4. júla 2011), pričom 31. augusta 2011 bolo uznesením okresného

súdu predmetné konanie zastavené. Sťažovateľka tým, že svoj návrh medzitým vzala späť,

dala najavo, že ďalej netrvá na vedení súdneho sporu, a jej právna neistota sa vzhľadom na

túto skutočnosť už v čase rozhodovania ústavného súdu stala bezpredmetnou.

Ústavný súd vychádzajúc zo zásad spravodlivosti so zreteľom na konkrétne okolnosti

danej veci a riadiac sa úvahou, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia

je zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov, dospel k záveru, že

sťažovateľka tým, že vzala svoj návrh späť, prezentovala, že už nemá záujem na

pokračovaní napadnutého konania a že rezignuje na odstránenie svojej právnej neistoty.

Vzhľadom na dátum doručenia sťažnosti ústavného súdu a na dátum späťvzatia návrhu

sťažovateľkou ústavný súd dospel k záveru, že jej požiadavka o priznanie finančného

zadosťučinenia bola účelová, a preto jej ju nepriznal, pretože by to bolo v rozpore s účelom

konania o sťažnostiach (obdobne ), keďže stav právnej neistoty

sťažovateľky bol odstránený v časti v roku 2010 a vo zvyšnej časti o jej nároku bolo

konanie zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania samotnou

sťažovateľkou

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľky trovy konania vyčíslila

sumou 471,28 € za tri úkony právnej služby.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá

predstavovala sumu 741 €. Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3

a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby predstavuje sumu 123,50 € a náhrada paušálnych výdavkov za jeden úkon právnej

služby sumu 7,41 € a k tomu 20 % DPH, pretože právna zástupkyňa sťažovateľky je jej

platcom. Úhrada bola preto priznaná spolu v celkovej sume 314,18 €.

Nárok právnej zástupkyne na úhradu tretieho úkonu právnej služby ústavný súd

nepriznal, pretože jej vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 19. septembra 2011

neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by slúžili ako podklad pre rozhodnutie

ústavného súdu (obdobne napr. , ).

Z uvedených dôvodov preto ústavný súd zaviazal okresný súd, aby zaplatil právnej

zástupkyni sťažovateľky úhradu trov konania v sume 314,18 €. Úhradu trov konania je

okresný súd zaviazaný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o

ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2011