Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 570/2026
PDF · 171.83 KB
No categories available
II. ÚS 570/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária Friščáková s. r. o., Kálov 358/19, Žilina, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 35T/21/2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a to postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 35T/21/2023. Navrhuje priznať finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina zo 6. mája 2022 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a uznesením okresného riaditeľstva z 8. septembra 2022 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona. Dňa 24. marca 2023 podala na sťažovateľa prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina obžalobu. Od podania obžaloby vykonal okresný súd hlavné pojednávanie v termínoch 7. februára 2024, 3. apríla 2024 a 29. mája 2024. Hlavné pojednávanie nariadené na 4. september 2024 okresný súd zrušil z dôvodu dočasného pridelenia zákonného sudcu na Krajský súd v Žiline. Následne 10. februára 2025 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na oznámenie, či súhlasí so zmenou samosudcu v konaní. Hlavné pojednávanie nariadené na 6. august 2025 bolo zrušené pre preloženie zákonného sudcu na iný súd. Vo veci bolo následne vykonané hlavné pojednávanie
v termínoch 12. novembra 2025, 21. januára 2026, 25. februára 2026, 24. apríla 2026 a 15. mája 2026.
3. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 35T/21/2023 z 15. mája 2026 bol sťažovateľ podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodený. Prokurátorka po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní konanom 15. mája 2026 podala do zápisnice odvolanie, ktoré následne podaním z 29. mája 2026 vzala späť. Uznesením z 8. júna 2026 vzal okresný súd podľa § 312 ods. 4 Trestného poriadku späťvzatie odvolania na vedomie.
II. Argumentácia sťažovateľa
4. Podstata sťažnostnej argumentácie spočíva v tvrdenom porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ namieta, že jeho vec nebola právne ani skutkovo zložitá, v konaní bol jediným obžalovaným a nebolo potrebné vykonať súčinnosť so zahraničím. Prejednávaný skutok svojou povahou spadal do bežnej rozhodovacej agendy trestných súdov a nevybočoval z rámca bežne prejednávaných vecí. Sťažovateľ svojím správaním k prieťahom neprispel a k zbytočným prieťahom došlo najmä v období od zrušenia hlavného pojednávania nariadeného na 4. september 2024 do 12. novembra 2025, keď okresný súd pre personálne zmeny v obsadení veci fakticky nekonal. Sťažovateľ zdôrazňuje prísnejšie posudzovanie dĺžky trestného konania a dosah konania na jeho zdravotný stav, povesť a pracovné uplatnenie. Sťažovateľ namieta, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol mimoriadne zdĺhavý, neefektívny a nehospodárny, v dôsledku čoho trvalo konanie 48 mesiacov, teda viac ako 4 roky do jeho právoplatného skončenia. Celkovou dobou napadnutého konania a nečinnosťou okresného súdu došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020).
7. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 186/2010, I. ÚS 7/2023) a namietané porušenie označených práv sťažovateľa možno posudzovať spoločne.
8. V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné reagovať aj na argument sťažovateľa, ktorý požaduje, aby napadnuté konanie bolo v rámci ústavnoprávneho prieskumu posúdené ako jeden celok. Hoci obsah základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je obdobný do tej miery, že ich porušenie ústavný súd posudzuje spoločne, perspektíva ústavného súdu vo vzťahu k jednotlivým štátnym orgánom je odlišná ako v prípade ESĽP, ktorý posudzuje namietané porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k Slovenskej republike ako členskému štátu Rady Európy a z toho dôvodu posudzovaná dĺžka konania ako celok je relevantná. Naproti tomu ústavný súd ako vnútroštátny ľudskoprávny súd posudzuje potenciálne porušenie základných práv sťažovateľov vo vzťahu k jednotlivým orgánom verejnej moci (I. ÚS 390/2019). Ústavný súd rešpektuje judikatúru ESĽP, avšak v uvedenom náhľade na subjekt porušovateľa práv sťažovateľa je medzi subjektom, ktorý je porušovateľom v konaní pred ESĽP, a porušovateľom v konaní pred ústavným súdom zásadný rozdiel. Pri posudzovaní veci ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy tak ústavný súd nekoná proti Slovenskej republike, ale koná proti konkrétnemu porušovateľovi práv sťažovateľa v čase podania ústavnej sťažnosti. Ak sťažovateľom označený porušovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti vo veci sťažovateľa už rozhodol, nemohol byť v čase podania sťažnosti porušovateľom práv sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov za predpokladu, že sa mu vec súdom vyššej inštancie nevrátila na ďalšie konanie (IV. ÚS 517/2021, IV. ÚS 220/2024).
9. Ústavný súd pripomína, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (II. ÚS 287/2021).
10. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti stabilne prezentuje názor, podľa ktorého základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje ochranu len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu doručená v čase, keď porušenie práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom, pozn.) trvalo alebo ešte pretrváva.
11. V posudzovanej veci bolo napadnuté konanie pred okresným súdom skončené oslobodzujúcim rozsudkom z 15. mája 2026 a jediný podaný opravný prostriedok (odvolanie prokurátorky) bol vzatý späť, čo okresný súd uznesením z 8. júna 2026 vzal na vedomie. Vec sa v čase podania ústavnej sťažnosti (18. augusta 2026) nenachádzala v štádiu, v ktorom by okresný súd mohol ešte čokoľvek vykonať, a stav právnej neistoty sťažovateľa v čase podania sťažnosti neexistoval. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd už nemôže poskytnúť ochranu, ktorej primárnym cieľom je
zjednanie nápravy smerujúcej ku skončeniu veci v primeranej lehote. V posudzovanej veci teda sťažovateľ mal dostatočný časový priestor napadnúť ústavnou sťažnosťou porušenie svojich práv v čase, keď tvrdený porušovateľ mal dispozíciu s vecou, a nie až ex post, keď už dĺžku konania nemohol okresný súd nijako ovplyvniť.
12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
13. Odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku má za následok, že už bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa artikulovaných v sťažnostnom petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. októbra 2026
Peter Molnár
predseda senátu