Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 570/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária Friščáková s. r. o., Kálov 358/19, Žilina, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a to postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Navrhuje priznať finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina zo 6. mája 2022 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa a uznesením okresného riaditeľstva z 8. septembra 2022 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin ublíženia na zdraví podľa . Dňa 24. marca 2023 podala na sťažovateľa prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina obžalobu. Od podania obžaloby vykonal okresný súd hlavné pojednávanie v termínoch 7. februára 2024, 3. apríla 2024 a 29. mája 2024. Hlavné pojednávanie nariadené na 4. september 2024 okresný súd zrušil z dôvodu dočasného pridelenia zákonného sudcu na Krajský súd v Žiline. Následne 10. februára 2025 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na oznámenie, či súhlasí so zmenou samosudcu v konaní. Hlavné pojednávanie nariadené na 6. august 2025 bolo zrušené pre preloženie zákonného sudcu na iný súd. Vo veci bolo následne vykonané hlavné pojednávanie

v termínoch 12. novembra 2025, 21. januára 2026, 25. februára 2026, 24. apríla 2026 a 15. mája 2026.

3. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 15. mája 2026 bol sťažovateľ podľa spod obžaloby oslobodený. Prokurátorka po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní konanom 15. mája 2026 podala do zápisnice odvolanie, ktoré následne podaním z 29. mája 2026 vzala späť. Uznesením z 8. júna 2026 vzal okresný súd podľa späťvzatie odvolania na vedomie.

II. Argumentácia sťažovateľa

4. Podstata sťažnostnej argumentácie spočíva v tvrdenom porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ namieta, že jeho vec nebola právne ani skutkovo zložitá, v konaní bol jediným obžalovaným a nebolo potrebné vykonať súčinnosť so zahraničím. Prejednávaný skutok svojou povahou spadal do bežnej rozhodovacej agendy trestných súdov a nevybočoval z rámca bežne prejednávaných vecí. Sťažovateľ svojím správaním k prieťahom neprispel a k zbytočným prieťahom došlo najmä v období od zrušenia hlavného pojednávania nariadeného na 4. september 2024 do 12. novembra 2025, keď okresný súd pre personálne zmeny v obsadení veci fakticky nekonal. Sťažovateľ zdôrazňuje prísnejšie posudzovanie dĺžky trestného konania a dosah konania na jeho zdravotný stav, povesť a pracovné uplatnenie. Sťažovateľ namieta, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol mimoriadne zdĺhavý, neefektívny a nehospodárny, v dôsledku čoho trvalo konanie 48 mesiacov, teda viac ako 4 roky do jeho právoplatného skončenia. Celkovou dobou napadnutého konania a nečinnosťou okresného súdu došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. , ).

7. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ) a namietané porušenie označených práv sťažovateľa možno posudzovať spoločne.

8. V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné reagovať aj na argument sťažovateľa, ktorý požaduje, aby napadnuté konanie bolo v rámci ústavnoprávneho prieskumu posúdené ako jeden celok. Hoci obsah základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je obdobný do tej miery, že ich porušenie ústavný súd posudzuje spoločne, perspektíva ústavného súdu vo vzťahu k jednotlivým štátnym orgánom je odlišná ako v prípade ESĽP, ktorý posudzuje namietané porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k Slovenskej republike ako členskému štátu Rady Európy a z toho dôvodu posudzovaná dĺžka konania ako celok je relevantná. Naproti tomu ústavný súd ako vnútroštátny ľudskoprávny súd posudzuje potenciálne porušenie základných práv sťažovateľov vo vzťahu k jednotlivým orgánom verejnej moci (). Ústavný súd rešpektuje judikatúru ESĽP, avšak v uvedenom náhľade na subjekt porušovateľa práv sťažovateľa je medzi subjektom, ktorý je porušovateľom v konaní pred ESĽP, a porušovateľom v konaní pred ústavným súdom zásadný rozdiel. Pri posudzovaní veci ústavným súdom v konaní podľa tak ústavný súd nekoná proti Slovenskej republike, ale koná proti konkrétnemu porušovateľovi práv sťažovateľa v čase podania ústavnej sťažnosti. Ak sťažovateľom označený porušovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti vo veci sťažovateľa už rozhodol, nemohol byť v čase podania sťažnosti porušovateľom práv sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov za predpokladu, že sa mu vec súdom vyššej inštancie nevrátila na ďalšie konanie (, ).

9. Ústavný súd pripomína, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo ().

10. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti stabilne prezentuje názor, podľa ktorého základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje ochranu len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu doručená v čase, keď porušenie práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom, pozn.) trvalo alebo ešte pretrváva.

11. V posudzovanej veci bolo napadnuté konanie pred okresným súdom skončené oslobodzujúcim rozsudkom z 15. mája 2026 a jediný podaný opravný prostriedok (odvolanie prokurátorky) bol vzatý späť, čo okresný súd uznesením z 8. júna 2026 vzal na vedomie. Vec sa v čase podania ústavnej sťažnosti (18. augusta 2026) nenachádzala v štádiu, v ktorom by okresný súd mohol ešte čokoľvek vykonať, a stav právnej neistoty sťažovateľa v čase podania sťažnosti neexistoval. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd už nemôže poskytnúť ochranu, ktorej primárnym cieľom je

zjednanie nápravy smerujúcej ku skončeniu veci v primeranej lehote. V posudzovanej veci teda sťažovateľ mal dostatočný časový priestor napadnúť ústavnou sťažnosťou porušenie svojich práv v čase, keď tvrdený porušovateľ mal dispozíciu s vecou, a nie až ex post, keď už dĺžku konania nemohol okresný súd nijako ovplyvniť.

12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

13. Odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku má za následok, že už bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa artikulovaných v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2026

Peter Molnár

predseda senátu