Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 24/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2006

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. R., bytom T., zastúpeného advokátom JUDr. M. C.,

N., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. júla 2005

doručené podanie Ing. M. R., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. M. C., N., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu základných práv

a slobôd podľa “ a 25. júla 2005 doplnené na výzvu

ústavného súdu. Z obsahu doplnenej sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

o ochranu osobnosti a opravu nepravdivých údajov uverejnených v týždenníku

Z.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

«Žalobou zo dňa 12. 02. 1996 sa sťažovateľ na Okresnom súde v Nitre domáhal

ochrany svojej osobnosti a opravy nepravdivých údajov uverejnených v týždenníku Z...

Uverejnené nepravdivé a pravdu skresľujúce skutočnosti sa týkali odvolania sťažovateľa

z funkcie prednostu Okresného úradu v N. v decembri 1995 ako aj jeho kandidatúry na post

starostu obce T. v roku 1994. Sťažovateľ mal za to a naďalej aj má, že uverejnenými

tvrdeniami došlo k zásahu proti jeho cti a bola nimi znížená jeho dôstojnosť a vážnosť

v spoločnosti. Vzhľadom na uvedené, žalobou žiadal od žalovaného v 1. rade, vydavateľa

týždenníka Z., spoločnosti Z., s. r. o., ospravedlnenie sa a zaplatenie sumy 100.000,- Sk ako

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a od žalovaného v 2. rade R. K. - H. z titulu jeho

funkcie ako šéfredaktora týždenníka Z., tlačovú opravu nepravdivých údajov v zmysle

v ním naformulovanom znení.

Okresný súd v Nitre rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 28. 02. 1997, sp. zn.

-48 tak, že žalovaného v 2. rade zaviazal uverejniť v týždenníku Z. celostránkovú

opravu s presne špecifikovaným znením a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť sa v tomto

týždenníku ospravedlniť za uverejnenie nepravdivých údajov a zaplatiť sťažovateľovi

náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.000,- Sk.

Žalovaný v 1. ako aj v 2. rade sa proti predmetnému rozsudku odvolali, domáhajúc

sa jeho zrušenia a zamietnutia návrhu. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 19. 02. 1998

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

s odôvodnením, že sa v konaní dopustil viacero procesných pochybení. Odvolací súd okrem

iného zároveň uložil súdu prvého stupňa vyzvať navrhovateľa (sťažovateľa) na odstránenie

vád žalobného petitu, jeho upresnenie ako aj vykonať riadne dokazovanie. V zmysle týchto

inštrukcií a výzvy Okresného súdu v Nitre zo dňa 16. 02. 1999 bola žaloba dňa 24. 03. 1999

sťažovateľom upresnená. Nakoľko medzitým podľa oznámenia porušovateľa žalovaný

v 2. rade R. K. - H. prestal byť zamestnancom a súčasne šéfredaktorom odporcu v 1. rade,

bola dňa 20. 03. 2000 žaloba opätovne prepracovaná a doručená na súd. Dňa 21. 07. 2000

sťažovateľ musel znovu prepracovať petit žaloby, pretože týždenník Z. zmenil vydavateľa,

ktorým sa stal nový vydavateľ Z., s. r. o.

Uvedené zmeny na strane žalovaných a následná potreba zmeny žalobného petitu

prispeli k neustále sa predlžujúcemu konaniu. Poukazujem predovšetkým na to, že prvé

pojednávanie na Okresnom súde v Nitre po zrušení a vrátení veci bolo vytýčené až na

01. 02. 2001, čiže po vyše troch rokoch od rozhodnutia Krajského súdu v Nitre. Nakoľko sa

toto pojednávanie neuskutočnilo, bol určený ďalší termín, a to až na 20. 07. 2001. Ani toto

pojednávanie sa nekonalo, a preto bolo odročené na 30. 08. 2001. Tento termín tiež neuspel

a tak bol neskôr stanovený nový, na 26. 03. 2002. Vo veci sa nepojednávalo aj kvôli tomu,

že žalovaní neustále vznášali neopodstatnené námietky zaujatosti voči vec prejednávajúcej

sudkyni, pričom ani v jednom prípade nebolo ich námietke zaujatosti súdom vyhovené.

Nekonalo sa ani ďalšie vytýčené termíny, a to 05. 09. 2002, 08. 04. 2003 a 16. 09. 2003.

Nakoniec sa žalovaní dostavili až na pojednávanie dňa 21. 10. 2003. Mám za to, že súd mal

aj napriek neustálym a navyše neodôvodneným absenciách žalovaných postupovať v súlade

s ústavnou zásadou. Podotýkam ešte, že dňa 17. 03. 2003 Okresný súd v Nitre rozhodol, že

na základe návrhu sťažovateľa zo dňa 27. 09. 2002 do konania pripúšťa vstup Z., s. r. o.

ako žalovaného v 3. rade, pričom odvolanie žalovaných voči tomuto rozhodnutiu bolo

odmietnuté. Od pojednávania dňa 21. 10. 2003 bol ďalší termín vytýčený až na deň 02. 12.

2004. Nakoľko žalovaní sa ospravedlnili, pojednávalo sa až 03. 02. 2005, kde muselo

opätovne prísť k zmene žalobného petitu a zároveň k zastaveniu konania voči odporcovi

v 1. rade Z., s. r. o., nakoľko žalovaný v 1. rade zanikol a bol vymazaný z obchodného

registra. Na poslednom pojednávaní konanom vo veci dňa 04. 04. 2005 súd rozsudkom,

sp. zn. -492 návrh zamietol, konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil a uložil

sťažovateľovi povinnosť nahradiť žalovanému v 2. a 3. rade trovy konania.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„Okresný súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo Ing. M.

R., bytom T. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 prvá

veta , ako aj podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa Ústavného ktorým sa

uvádza Listina základných práv a slobôd.

Ing. M. R. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk

(slovom stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Nitre povinný mu vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť na predbežnom prerokovaní uznesením bez ústneho

pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne

neopodstatnená.

1. Okresný súd rozhodol v namietanej veci sp. zn. rozsudkom

vyhláseným 4. apríla 2005 (rozsudok bol vyhotovený 5. mája 2005), doručeným

sťažovateľovi (žalobcovi), resp. jeho právnemu zástupcovi 9. mája 2005. Sťažovateľ podal

sťažnosť na prieťahy v uvedenom konaní predsedovi okresného súdu 17. apríla 2005, t. j.

v období, keď už okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci samej. Proti rozsudku podal

sťažovateľ 7. júna 2005 odvolanie. Keďže z jeho obsahu nebolo zrejmé, či sa sťažovateľ

odvoláva len voči trovám konania alebo aj proti rozhodnutiu vo veci samej, okresný súd si

vyžiadal 13. júna 2005 stanovisko sťažovateľa k tejto otázke. Okresný súd doručil 30. júna

2005 spis Krajskému súdu v Nitre na konanie o odvolaní, pričom tento súd v súčasnosti

vo veci koná. Z uvedených skutočností vyplýva, že okresný súd označený sťažovateľom

v sťažnosti v čase doručenia tejto sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 4. júla 2005, už nemohol

žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh namietaného konania, prípadne

prieťahy v ňom. V dôsledku toho ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25

ods. 2 ako podanú oneskorene.

2. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov v konaní zapríčineného všeobecným súdom skúma, či sťažovateľ

využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv do 31. marca 2005 poskytovali

ustanovenia , až 23

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní

sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) platného a účinného do 31. apríla

2005, resp. po 1. apríli 2005 ustanovenia a až 68

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že sťažovateľ podal 17. apríla 2005 sťažnosť

podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch (pozn. sťažnosť na prieťahy v konaní súdu pritom

mohol podať do 31. apríla 2005 aj podľa zákona o štátnej správe súdov). To znamená, že sa

uchádzal o dosiahnutie nápravy využitím právneho prostriedku, ktorý mu bol dostupný aj

počas predchádzajúceho konania (nečinnosti) okresného súdu, až po vyhlásení rozsudku vo

veci samej (4. apríla 2005).

Táto skutočnosť vzhľadom na ustanovenie

o prípustnosti sťažnosti viedla ústavný súd k vysloveniu záveru, že sťažnosť podaná proti

okresnému súdu je tiež neprípustná, preto ju podľa

odmietol so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2006