Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 782/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť J. K., zastúpeného

advokátom JUDr. Ervinom Erdélyim, P. Blahu 7/A, Nové Zámky, ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. mája

2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta

2014 doručená sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

Ervinom Erdélyim, P. Blahu 7/A, Nové Zámky, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. zo 14. mája 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného

Okresným súdom Martin (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. o zaplatenie

škody na zdraví v procesnom postavení žalovaného. Okresný súd rozhodol vo veci samej

rozsudkom sp. zn. z 24. mája 2012 tak, že sťažovateľovi uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni 10 549,72 € do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto

rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 26. apríla 2013 tak, že rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd napadnutým

uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Okresný súd v Martine po 10tich rokoch, v neprimeranej lehote, rozhodol

o nárokoch žalovanej, a to aj na základe toho, že sťažovateľ sa nemohol relevantne vyjadriť

ku všetkým vykonaným dôkazom, a to tak, že jeho dôkazy, ktoré mali objektívny charakter,

a ktoré predkladal Okresnému súdu v Martine a Krajskému súdu v Žiline, ako aj

dovolaciemu súdu - Najvyššiemu súdu SR nebol akceptované a teda jeho vyjadrenia vyšli

nazmar...“

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „prednesy sťažovateľa neboli zadokumentované

v protokole o súdnom pojednávaní, keďže priebeh súdneho konania na Okresnom súde

Martin zaznamenávala predsedkyňa senátu na diktafón, ktorý si sama obsluhovala-a sama

vypínala a tak sa napr. do písomnej formy protokolu nedostala dôležitá výpoveď svedka J.,

ktorý medzičasom zomrel“.

Podľa názoru sťažovateľa je záver najvyššieho súdu „nezákonný, pretože sťažovateľ

nevyhodnocoval dôkazy tak, ako to uvádza v odmietajúcom uznesení Najvyšší súd ale

žiadal, aby Okresný súd Krajský súd sami vyhodnocovali objektívne dôkazy tak, aby sa k

nim sťažovateľ mohol úplne a jednoznačne vyjadriť a aby o tomto vyjadrení bol aj evidentne

vystavený protokol z hlavných pojednávaní, čo v predchádzajúcom súdnom konaní tak

nebolo“.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom rozhodol, že „právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR

Bratislave, ako súdu dovolacieho, sp. zn. zo dňa 14. 05. 2014 boli porušené

práva sťažovateľa J. K. a podľa SR zrušil uznesenie Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. zo dňa 14. 05. 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že petit sťažnosti nezodpovedá

kvalitatívnym požiadavkám, ktoré vyplývajú z ustálenej judikatúry ústavného súdu, a to

napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Uplatňujúc

materiálny prístup k ochrane ústavnosti, ústavný súd kvalifikoval sťažnosť sťažovateľa

podľa jej záhlavia a odôvodnenia ako sťažnosť, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a základného práva vyjadriť

sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa , ako aj práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho

súdu.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Pri skúmaní príloh k sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ na kópii napadnutého

uznesenia najvyššieho súdu vyznačil, že mu bolo doručené 30. mája 2014.

V súvislosti s uvedeným zistením ústavný súd následne zisťoval aj prostredníctvom

okresného súdu, či deň doručenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu je identický

s dňom nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Na základe

tohto postupu ústavný súd zistil a ustálil, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

nadobudlo právoplatnosť 30. mája 2014, pričom sťažnosť sťažovateľa bola podaná na

poštovú prepravu 11. augusta 2014 a ústavnému súdu bola doručená 14. augusta 2014, teda

zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa podľa odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2014