Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 14/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. P., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š.,

B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. v spojení

s konaním vedeným na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra

2002 doručená sťažnosť Ing. K. P., bytom B. (ďalej len sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. M. Š., B., ktorou namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. v spojení s konaním

vedeným na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Pretože sťažnosť nespĺňala niektoré náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), vyzval ústavný súd 11. decembra 2002

sťažovateľa na odstránenie jej nedostatkov a zaslanie splnomocnenia na jeho zastupovanie

pred ním podľa zákona o súde.

Na výzvu ústavného súdu reagoval sťažovateľ podaním označeným ako „odstránenie

nedostatkov sťažnosti k č. k. -4“, ktoré mu bolo doručené 30. decembra 2002.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 15. januára 1996 okresnému súdu

žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia odplaty (provízie) za činnosť sprostredkovateľa.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 16. januára 2001 túto žalobu zamietol

a na základe odvolania sťažovateľa z 21. marca 2001 krajský súd rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej rozsudkom sp. zn. z 12. februára 2002 potvrdil.

Dňa 5. júna 2002 podal sťažovateľ podnet na podanie mimoriadneho dovolania

na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky podľa § 243e a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku, ktorý Krajská prokurátora v Bratislave odložila ako nedôvodný.

Sťažovateľ zároveň poukázal aj na prieťahy v konaní pred okresným súdom, ktorých

existenciu má potvrdzovať list jeho predsedu zo 16. apríla 1997.

Tvrdiac, že v konaní pred označenými všeobecnými súdmi nebol dostatočne zistený

skutkový stav, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu jeho ústavných práv, sťažovateľ

navrhuje, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví, že sťažovateľovi bolo upreté

právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva, a tiež, že bolo porušené

jeho právo na spravodlivý proces.

Zároveň žiada, aby ústavný súd zrušil označený rozsudok krajského súdu a vrátil vec

na došetrenie skutkového stavu. Napokon žiada, aby mu bola priznaná „náhrada škody“

vo výške 50 000 Sk za prieťahy v konaniach pred súdmi oboch inštancií.

II.

Ústavný súd je podľa článku 127 ods. 1 (s účinnosťou od 1. januára 2002)

oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Bližšie podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20

ods. 1 a 2 a až 56 .

Existencia niektorého z dôvodov uvedených v

bráni prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie a zároveň ju umožňuje odmietnuť na neverejnom

zasadnutí pri jej predbežnom prerokovaní.

Podľa uvedeného ustanovenia je takýto postup možný

v prípade návrhov vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhov, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustných návrhov alebo

návrhov podaných niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhov zjavne neopodstatnených

alebo podaných oneskorene.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ).

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zákon o ústavným súde zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť.

K porušeniu základných práv sťažovateľa označených v jeho sťažnosti malo podľa

neho dôjsť v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

v spojení s konaním vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa, pripojených príloh, ako aj z informácie poskytnutej

ústavnému súdu okresným súdom vyplýva, že sťažovateľom napadnuté konanie

prvostupňového súdu v spojení s konaním odvolacieho súdu, v ktorom malo dôjsť

k porušeniu základných práv sťažovateľa, bolo právoplatne skončené 29. apríla 2002.

S prihliadnutím na deň právoplatného skončenia uvedeného konania a deň doručenia

sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 2. december 2002, je potrebné konštatovať, že lehota

ustanovená zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi uplynula

skôr, než podal túto sťažnosť. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd jeho sťažnosť

v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

Pokiaľ sa sťažovateľ domáha, aby mu bola priznaná „náhrada škody“ za prieťahy

v konaní pred okresným súdom a krajským súdom, ústavný súd k tomu poznamenáva, že

z taxatívne vymedzenej právomoci mu o takomto nároku rozhodovať neprislúcha.

Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sa sťažovateľ v skutočnosti dožaduje

priznania primeraného finančného zadosťučinenia podľa za prieťahy

v označených súdnych konaniach, pričom v konaní pred súdom prvého stupňa rozhodol súd

rozsudkom zo 16. januára 2001 a odvolací súd rozhodol rozsudkom z 12. februára 2002.

Základným ústavne vyjadreným predpokladom pre priznanie uvedeného

zadosťučinenia je to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie. Priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia preto neprichádza do úvahy v prípade, že ústavný súd zároveň v rozhodnutí

nedeklaruje porušenie základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa v danom prípade v návrhu na rozhodnutie

vo veci samej vyslovenia porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa výslovne nedomáhal.

Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej poskytuje

ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov iba vtedy,

ak bola táto ochrana uplatnená na ústavnom súde v čase, keď k porušeniu namietaného

práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo (, ,

).

Na základe zistenia, že v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu základného práva sťažovateľa, ústavný súd sťažnosť v tejto

časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2003