Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 329 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (334)III. ÚS 55/02
PDF · 183.82 KB
No categories available
III. ÚS 55/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2002
predbežne prerokoval žiadosť V. P., toho času v Ústave na výkon väzby v K., o ustanovenie
právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a jeho sťažnosť
pre namietané porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa
čl. 48 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8
Všeobecnej deklarácie ľudských práv Okresným súdom Humenné v trestnom konaní
vedenom proti nemu pod sp. zn. 1 T 28/01, pre porušenie práv Okresnou prokuratúrou
v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 213/00 a pre porušenie základných práv
podľa čl. 48 ods. 2, čl. 47 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv Okresným súdom Humenné v konaní
vedenom pod sp. zn. P 82/00 a takto
r o z h o d o l :
1. Žiadosti V. P. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
2. Sťažnosť V. P. o d m i e t a v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 48
ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom
Humenné v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 28/01 pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
3. Sťažnosť V. P. o d m i e t a v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 8
Všeobecnej deklarácie ľudských práv Okresným súdom Humenné v trestnom konaní
vedenom proti nemu pod sp. zn. 1 T 28/01 ako zjavne neopodstatnenú.
4. Sťažnosť V. P. o d m i e t a v časti týkajúcej sa namietaného porušenia práv
Okresnou prokuratúrou v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 213/00 ako podanú
oneskorene.
5. Sťažnosť V. P. o d m i e t a v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 48
ods. 2 a čl. 47 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl.
8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv Okresným súdom Humenné v konaní vedenom pod
sp. zn. P 82/00 ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára
2002 doručená sťažnosť V. P., toho času v Ústave na výkon väzby v K. (ďalej len
„sťažovateľ“).
Sťažovateľ je trestne stíhaný pre trestné činy lúpeže podľa § 234 ods. 1 a ods. 2
písm. b) a § 234 ods. 1 Trestného zákona, trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a ods. 2
písm. b) Trestného zákona, trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi
podľa § 179a Trestného zákona a pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213
ods. 2 Trestného zákona. Trestné stíhanie sa v súčasnosti nachádza v štádiu konania pred
súdom vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 1 T 28/01.
Sťažovateľ namietal porušovanie svojho základného práva nebyť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi zakotveného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) na základe skutočnosti, že po podaní obžaloby bola uvedená trestná vec pridelená
sudcovi JUDr. J. K. (ktorý je zároveň predsedom Okresného súdu Humenné), ale neskôr ju
podpredsedníčka Okresného súdu Humenné pridelila inému sudcovi, a to JUDr. I. R, ktorý
v uvedenej veci naďalej koná.
Argumentáciu, ktorou Okresný súd Humenné zdôvodnil pridelenie veci inému
sudcovi (práceneschopnosť vo veci konajúceho sudcu a snaha o zabezpečenie plynulého
postupu v konaní), sťažovateľ spochybňuje tvrdiac, že ak by Okresnému súdu Humenné išlo
o zabezpečenie plynulého postupu v konaní, nebol by štyrikrát odročil hlavné pojednávanie
kvôli nedostaveniu sa svedkov a spoluobžalovaného (ten mal byť podľa názoru sťažovateľa
taktiež vzatý do väzby).
Na základe výzvy ústavného súdu z 28. februára 2002 doplnil sťažovateľ, súc
podrobne poučený ústavným súdom o náležitostiach kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom, svoju sťažnosť podaním z 18. marca 2002. Uviedol v ňom,
že jeho základné právo nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi porušil Okresný súd
Humenné, ktorému v súvislosti s porušením uvedeného základného práva vytkol aj
porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy.
Svoju sťažnosť doplnil sťažovateľ opätovne z vlastnej iniciatívy podaniami
z 20. marca 2002, z 25. marca 2002 a z 25. apríla 2002.
V podaní z 20. marca 2002 doručenom ústavnému súdu 22. marca 2002 namietol
porušenie svojich práv Okresnou prokuratúrou v Humennom nevykonávaním dozoru nad
zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v uvedenej trestnej veci (konanie bolo na
Okresnej prokuratúre v Humennom vedené pod sp. zn. Pv 213/00) a podaním obžaloby
vypracovanej bez uváženia všetkých okolností prípadu a bez dôkazov preukazujúcich jeho
vinu. Sťažovateľ však neoznačil, porušenie ktorých základných práv zo strany Okresnej
prokuratúry v Humennom namieta.
V podaní z 25. marca 2002 sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že porušovanie jeho
základných práv Okresným súdom Humenné naďalej pokračuje, pretože v trestnej veci
sp. zn. 1 T 28/01 naďalej koná nezákonný sudca. Uviedol, že Okresný súd Humenné
porušuje jeho základné právo zakotvené v čl. 48 ods. 1 ústavy, podľa ktorého nikoho
nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, a v spojení s ním aj čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 4
ústavy a čl. 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Uviedol tiež, že svoje práva si chránil
vznesením námietok na pojednávaniach Okresného súdu Humenné v uvedenej trestnej veci
29. novembra 2001 a 21. marca 2002.
Predseda Okresného súdu Humenné v stanovisku k sťažnosti sťažovateľa z 2. apríla
2002 uviedol, že po pridelení trestnej veci sťažovateľa pre pracovnú neschopnosť dovtedy
konajúceho sudcu inému sudcovi v súlade z rozvrhom práce Okresného súdu Humenné
vzniesol sťažovateľ na hlavnom pojednávaní 29. novembra 2001 námietku zaujatosti voči
všetkým sudcom Okresného súdu Humenné a žiadal prikázať vec na prerokovanie
a rozhodnutie inému súdu v rámci iného kraja. O námietke rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky 29. januára 2002 tak, že trestnú vec sp. zn. 1 T 28/01 Okresnému súdu
Humenné neodníma a spisový materiál mu vrátil na ďalšie konanie 15. februára 2002.
Predseda Okresného súdu Humenné potvrdil aj vznesenie námietky sťažovateľom
v uvedenej trestnej veci na hlavnom pojednávaní 21. marca 2002. Malo ísť o námietku
zaujatosti voči obom sudcom, ktorí vo veci postupne konali, t. j. voči JUDr. J. K.
a JUDr. I. R. Poznamenal taktiež, že pridelenie veci JUDr. I. R. bolo odôvodnené náhlou
hospitalizáciou a predpokladanou dlhodobou pracovnou neschopnosťou JUDr. J. K.
v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 66/1992 o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení
neskorších predpisov, najmä s prihliadnutím na to, že išlo o väzobnú vec.
V podaní z 23. apríla 2002 doručenom ústavnému súdu 25. apríla 2002 sťažovateľ
namietol porušenie svojho základného práva zakotveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa
ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ako aj základného práva na právnu pomoc
v konaní pred súdmi garantovaného v čl. 47 ods. 2 ústavy. V spojení s porušením
uvedených práv namietol aj porušenie čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 4 ústavy a čl. 8 Všeobecnej
deklarácie ľudských práv. Porušenia základných práv a spomenutých ustanovení ústavy sa
mal dopustiť Okresný súd Humenné v konaní vedenom pod. sp. zn. P 82/00, ktorý
v uvedenej veci rozsudkom z 29. mája 2001 zamietol návrh sťažovateľa na zníženie
výživného, teda rozhodol vo veci samej bez toho, že by ju prejednal v prítomnosti
sťažovateľa alebo za účasti jeho právneho zástupcu, ktorý by chránil jeho práva. Sťažovateľ
sa v danom období nachádzal vo vyšetrovacej väzbe v súvislosti s trestným stíhaním
v trestnej veci sp. zn. 1 T 28/01, čo bolo Okresnému súdu Humenné známe. Proti rozsudku
podal (ako sám uvádza) sťažnosti predsedovi Okresného súdu Humenné a Krajského súdu
v Prešove podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách
prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o štátnej správe súdov“), ktoré boli vybavené ako neopodstatnené.
V podaní z 23. apríla 2002 sťažovateľ požiadal ústavný súd taktiež o ustanovenie
právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 30
ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť
fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to
požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na
ochranu ústavnosti.
Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia
byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno
žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti na neverejnom zasadnutí podľa
§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde preskúmal aj splnenie zákonom ustanovených
predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu sťažovateľovi a dospel k záveru, že
z dôvodov, ktoré sú ďalej uvedené v časti III tohto rozhodnutia, ide v prípade
prerokovávanej sťažnosti zo strany sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavnosti, preto jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nemožno
vyhovieť.
III.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namieta, že sudca, ktorý prejednáva jeho
trestnú vec vedenú na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 1 T 28/01, nie je zákonným
sudcom.
Zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol a ktoré potvrdzuje aj
vyjadrenie predsedu Okresného súdu Humenné, vyplýva, že trestné stíhanie sa v súčasnosti
nachádza v štádiu konania pred súdom prvého stupňa, ktorý vo veci doposiaľ nerozhodol.
Z uvedených prameňov považuje ústavný súd za preukázané aj to, že v tejto trestnej
veci si sťažovateľ chránil právo na zákonného sudcu voči všetkým sudcom Okresného súdu
Humenné námietkou z 29. novembra 2001, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky 29. januára 2002, a proti sudcom JUDr. J. K. a JUDr. I. R. (teda proti tým istým
sudcom, kvôli ktorým vzniesol námietku, že vo veci koná nezákonný sudca, aj pred
ústavným súdom) si svoje právo na zákonného sudcu chráni námietkou vznesenou na
hlavnom pojednávaní 21. marca 2002. Postup rozhodovania o tejto námietke sa riadi
ustanovením § 31 ods. 2 Trestného poriadku. V prípade uplatnenia opravného prostriedku
proti rozhodnutiu o námietke je o sťažnosti sťažovateľa oprávnený rozhodnúť nadriadený
súd (§ 31 ods. 3 a 4 Trestného poriadku).
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že právo na zákonného sudcu si sťažovateľ
môže chrániť pred všeobecnými súdmi.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ústavnú
ochranu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
S ohľadom na uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie.
Pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv zo strany
Okresného súdu Humenné, ústavný súd konštatuje, že Všeobecná deklarácia ľudských práv
má povahu politického dokumentu, a nie medzinárodnej zmluvy, ktorá by bola Slovenskou
republikou ratifikovaná a vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky spôsobom
ustanoveným zákonom v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy. Predmetom konania pred ústavným
súdom preto nemôže byť sťažnosť, resp. časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta
porušenie práva priznaného Všeobecnou deklaráciou ľudských práv (mutatis mutandis
II. ÚS 18/97). Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom taktiež namietal porušenie svojich práv
Okresnou prokuratúrou v Humennom nevykonávaním dozoru nad zachovávaním zákonnosti
v prípravnom konaní v uvedenej trestnej veci (konanie bolo na Okresnej prokuratúre
v Humennom vedené pod sp. zn. Pv 213/00) a podaním obžaloby vypracovanej bez
uváženia všetkých okolností prípadu a bez dôkazov preukazujúcich jeho vinu.
Podľa § 174 Trestného poriadku dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom
konaní vykonáva prokurátor. Podľa § 12 ods. 11 Trestného poriadku prípravným konaním
sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby.
Obžaloba v uvedenej trestnej veci bola na Okresnom súde Humenné podaná
26. januára 2001. Sťažovateľ však na ústavnom súde porušenie svojich práv Okresnou
prokuratúrou v Humennom namietal až 22. marca 2002.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že
sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02). Jednou zo
zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote „dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť“ (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Z obsahu sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že ňou namietal porušenie svojich práv
postupom Okresnej prokuratúry v Humennom pred podaním obžaloby, ako aj samotným
podaním obžaloby na Okresný súd Humenné. O podaní a obsahu obžaloby sa sťažovateľ
musel dozvedieť pred 29. novembrom 2001, keď sa vo veci konalo hlavné pojednávanie.
V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na
ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už preto uplynula lehota stanovená pre tento typ
konania pred ústavným súdom. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť v časti
namietajúcej porušenie sťažovateľových práv Okresnou prokuratúrou v Humennom
v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 213/00 odmietol ako podanú oneskorene.
Porušenie svojich základných práv Okresným súdom Humenné v konaní vedenom
pod. sp. zn. P 82/00 sťažovateľ namietal z toho dôvodu, že spomínaný súd v uvedenej veci
rozsudkom z 29. mája 2001 zamietol jeho návrh na zníženie výživného, teda rozhodol vo
veci samej bez toho, že by ju prejednal v prítomnosti sťažovateľa alebo za účasti jeho
právneho zástupcu, ktorý by chránil jeho práva, pričom mal vedomosť o tom, že sťažovateľ
sa v danom období nachádzal vo vyšetrovacej väzbe.
Sťažovateľ v podaní z 23. marca 2002 doslova uviedol: „Sťažnosti proti uvedenému
rozsudku som podával predsedovi Okresného aj Krajského súdu, v zmysle zákona
č. 80/1992 Z. z. o štátnej správe súdov. Predsedovia oboch súdov moju sťažnosť zamietli
ako neopodstatnenú. Predseda Okr. súdu v zastúpení JUDr. L. dňa 9. 1. 02 Spr. 2122/01
a Spr. 2130/01. Predseda Kr. súdu Prešov JUDr. A. dňa 15. 04. 02 Spr. 10044/02.“
Sťažovateľ teda namietal porušenie svojich práv postupom Okresného súdu
Humenné pred rozhodnutím vo veci samej rozsudkom sp. zn. P 82/00 z 29. mája 2001. Je
pritom nepochybné, že o uvedenom rozsudku, a tým aj o skutočnostiach, v ktorých vidí
porušenie svojich základných práv, sa musel dozvedieť pred 9. januárom 2002, keď bola
jeho sťažnosť proti spomenutému rozsudku vybavená predsedom Okresného súdu Humenné
ako neopodstatnená (sťažnosť podľa § 17 a žiadosť o jej preskúmanie podľa § 27 zákona
o štátnej správe súdov nemožno považovať za účinný právny prostriedok nápravy proti
meritórnemu súdnemu rozhodnutiu). Ochrany svojich práv na ústavnom súde sa však
sťažovateľ domáhal až 25. apríla 2002, teda po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. mája 2002