Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 55/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2002

predbežne prerokoval žiadosť V. P., toho času v Ústave na výkon väzby v K., o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a jeho sťažnosť

pre namietané porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa

v spojení s a a

Všeobecnej deklarácie ľudských práv Okresným súdom Humenné v trestnom konaní

vedenom proti nemu pod sp. zn. , pre porušenie práv Okresnou prokuratúrou

v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. a pre porušenie základných práv

podľa , v spojení s a Slovenskej

republiky a čl. 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv Okresným súdom Humenné v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti V. P. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Sťažnosť V. P. o d m i e t a v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 48

ods. 1 v spojení s a Okresným súdom

Humenné v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

3. Sťažnosť V. P. o d m i e t a v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 8

Všeobecnej deklarácie ľudských práv Okresným súdom Humenné v trestnom konaní

vedenom proti nemu pod sp. zn. ako zjavne neopodstatnenú.

4. Sťažnosť V. P. o d m i e t a v časti týkajúcej sa namietaného porušenia práv

Okresnou prokuratúrou v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. ako podanú

oneskorene.

5. Sťažnosť V. P. o d m i e t a v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 48

ods. 2 a v spojení s a a čl.

8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv Okresným súdom Humenné v konaní vedenom pod

sp. zn. ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára

2002 doručená sťažnosť V. P., toho času v Ústave na výkon väzby v K. (ďalej len

„sťažovateľ“).

Sťažovateľ je trestne stíhaný pre trestné činy lúpeže podľa § 234 ods. 1 a ods. 2

písm. b) a , trestný čin vydierania podľa a

písm. b) , trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi

podľa a pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa

ods. 2 . Trestné stíhanie sa v súčasnosti nachádza v štádiu konania pred

súdom vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. .

Sťažovateľ namietal porušovanie svojho základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi zakotveného v (ďalej len

„ústava“) na základe skutočnosti, že po podaní obžaloby bola uvedená trestná vec pridelená

sudcovi JUDr. J. K. (ktorý je zároveň predsedom Okresného súdu Humenné), ale neskôr ju

podpredsedníčka Okresného súdu Humenné pridelila inému sudcovi, a to JUDr. I. R, ktorý

v uvedenej veci naďalej koná.

Argumentáciu, ktorou Okresný súd Humenné zdôvodnil pridelenie veci inému

sudcovi (práceneschopnosť vo veci konajúceho sudcu a snaha o zabezpečenie plynulého

postupu v konaní), sťažovateľ spochybňuje tvrdiac, že ak by Okresnému súdu Humenné išlo

o zabezpečenie plynulého postupu v konaní, nebol by štyrikrát odročil hlavné pojednávanie

kvôli nedostaveniu sa svedkov a spoluobžalovaného (ten mal byť podľa názoru sťažovateľa

taktiež vzatý do väzby).

Na základe výzvy ústavného súdu z 28. februára 2002 doplnil sťažovateľ, súc

podrobne poučený ústavným súdom o náležitostiach kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom, svoju sťažnosť podaním z 18. marca 2002. Uviedol v ňom,

že jeho základné právo nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi porušil Okresný súd

Humenné, ktorému v súvislosti s porušením uvedeného základného práva vytkol aj

porušenie .

Svoju sťažnosť doplnil sťažovateľ opätovne z vlastnej iniciatívy podaniami

z 20. marca 2002, z 25. marca 2002 a z 25. apríla 2002.

V podaní z 20. marca 2002 doručenom ústavnému súdu 22. marca 2002 namietol

porušenie svojich práv Okresnou prokuratúrou v Humennom nevykonávaním dozoru nad

zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v uvedenej trestnej veci (konanie bolo na

Okresnej prokuratúre v Humennom vedené pod sp. zn. ) a podaním obžaloby

vypracovanej bez uváženia všetkých okolností prípadu a bez dôkazov preukazujúcich jeho

vinu. Sťažovateľ však neoznačil, porušenie ktorých základných práv zo strany Okresnej

prokuratúry v Humennom namieta.

V podaní z 25. marca 2002 sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že porušovanie jeho

základných práv Okresným súdom Humenné naďalej pokračuje, pretože v trestnej veci

sp. zn. naďalej koná nezákonný sudca. Uviedol, že Okresný súd Humenné

porušuje jeho základné právo zakotvené v , podľa ktorého nikoho

nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, a v spojení s ním aj čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 4

a Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Uviedol tiež, že svoje práva si chránil

vznesením námietok na pojednávaniach Okresného súdu Humenné v uvedenej trestnej veci

29. novembra 2001 a 21. marca 2002.

Predseda Okresného súdu Humenné v stanovisku k sťažnosti sťažovateľa z 2. apríla

2002 uviedol, že po pridelení trestnej veci sťažovateľa pre pracovnú neschopnosť dovtedy

konajúceho sudcu inému sudcovi v súlade z rozvrhom práce Okresného súdu Humenné

vzniesol sťažovateľ na hlavnom pojednávaní 29. novembra 2001 námietku zaujatosti voči

všetkým sudcom Okresného súdu Humenné a žiadal prikázať vec na prerokovanie

a rozhodnutie inému súdu v rámci iného kraja. O námietke rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky 29. januára 2002 tak, že trestnú vec sp. zn. Okresnému súdu

Humenné neodníma a spisový materiál mu vrátil na ďalšie konanie 15. februára 2002.

Predseda Okresného súdu Humenné potvrdil aj vznesenie námietky sťažovateľom

v uvedenej trestnej veci na hlavnom pojednávaní 21. marca 2002. Malo ísť o námietku

zaujatosti voči obom sudcom, ktorí vo veci postupne konali, t. j. voči JUDr. J. K.

a JUDr. I. R. Poznamenal taktiež, že pridelenie veci JUDr. I. R. bolo odôvodnené náhlou

hospitalizáciou a predpokladanou dlhodobou pracovnou neschopnosťou JUDr. J. K.

v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 66/1992 o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení

neskorších predpisov, najmä s prihliadnutím na to, že išlo o väzobnú vec.

V podaní z 23. apríla 2002 doručenom ústavnému súdu 25. apríla 2002 sťažovateľ

namietol porušenie svojho základného práva zakotveného v , podľa

ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ako aj základného práva na právnu pomoc

v konaní pred súdmi garantovaného v . V spojení s porušením

uvedených práv namietol aj porušenie a a Všeobecnej

deklarácie ľudských práv. Porušenia základných práv a spomenutých ustanovení sa

mal dopustiť Okresný súd Humenné v konaní vedenom pod. sp. zn. , ktorý

v uvedenej veci rozsudkom z 29. mája 2001 zamietol návrh sťažovateľa na zníženie

výživného, teda rozhodol vo veci samej bez toho, že by ju prejednal v prítomnosti

sťažovateľa alebo za účasti jeho právneho zástupcu, ktorý by chránil jeho práva. Sťažovateľ

sa v danom období nachádzal vo vyšetrovacej väzbe v súvislosti s trestným stíhaním

v trestnej veci sp. zn. , čo bolo Okresnému súdu Humenné známe. Proti rozsudku

podal (ako sám uvádza) sťažnosti predsedovi Okresného súdu Humenné a Krajského súdu

v Prešove podľa o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách

prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o štátnej správe súdov“), ktoré boli vybavené ako neopodstatnené.

V podaní z 23. apríla 2002 sťažovateľ požiadal ústavný súd taktiež o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s

ods. 1 a 2 a môže ústavný súd ustanoviť

fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to

požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na

ochranu ústavnosti.

Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia

byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti na neverejnom zasadnutí podľa

preskúmal aj splnenie zákonom ustanovených

predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu sťažovateľovi a dospel k záveru, že

z dôvodov, ktoré sú ďalej uvedené v časti III tohto rozhodnutia, ide v prípade

prerokovávanej sťažnosti zo strany sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti, preto jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nemožno

vyhovieť.

III.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namieta, že sudca, ktorý prejednáva jeho

trestnú vec vedenú na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , nie je zákonným

sudcom.

Zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol a ktoré potvrdzuje aj

vyjadrenie predsedu Okresného súdu Humenné, vyplýva, že trestné stíhanie sa v súčasnosti

nachádza v štádiu konania pred súdom prvého stupňa, ktorý vo veci doposiaľ nerozhodol.

Z uvedených prameňov považuje ústavný súd za preukázané aj to, že v tejto trestnej

veci si sťažovateľ chránil právo na zákonného sudcu voči všetkým sudcom Okresného súdu

Humenné námietkou z 29. novembra 2001, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky 29. januára 2002, a proti sudcom JUDr. J. K. a JUDr. I. R. (teda proti tým istým

sudcom, kvôli ktorým vzniesol námietku, že vo veci koná nezákonný sudca, aj pred

ústavným súdom) si svoje právo na zákonného sudcu chráni námietkou vznesenou na

hlavnom pojednávaní 21. marca 2002. Postup rozhodovania o tejto námietke sa riadi

ustanovením . V prípade uplatnenia opravného prostriedku

proti rozhodnutiu o námietke je o sťažnosti sťažovateľa oprávnený rozhodnúť nadriadený

súd ( a ).

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že právo na zákonného sudcu si sťažovateľ

môže chrániť pred všeobecnými súdmi.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ústavnú

ochranu podľa rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

S ohľadom na uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa

odmietol pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

Pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv zo strany

Okresného súdu Humenné, ústavný súd konštatuje, že Všeobecná deklarácia ľudských práv

má povahu politického dokumentu, a nie medzinárodnej zmluvy, ktorá by bola Slovenskou

republikou ratifikovaná a vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky spôsobom

ustanoveným zákonom v zmysle . Predmetom konania pred ústavným

súdom preto nemôže byť sťažnosť, resp. časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta

porušenie práva priznaného Všeobecnou deklaráciou ľudských práv (mutatis mutandis

). Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom taktiež namietal porušenie svojich práv

Okresnou prokuratúrou v Humennom nevykonávaním dozoru nad zachovávaním zákonnosti

v prípravnom konaní v uvedenej trestnej veci (konanie bolo na Okresnej prokuratúre

v Humennom vedené pod sp. zn. ) a podaním obžaloby vypracovanej bez

uváženia všetkých okolností prípadu a bez dôkazov preukazujúcich jeho vinu.

Podľa dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom

konaní vykonáva prokurátor. Podľa prípravným konaním

sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby.

Obžaloba v uvedenej trestnej veci bola na Okresnom súde Humenné podaná

26. januára 2001. Sťažovateľ však na ústavnom súde porušenie svojich práv Okresnou

prokuratúrou v Humennom namietal až 22. marca 2002.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ). Jednou zo

zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote „dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť“ ( ).

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že ňou namietal porušenie svojich práv

postupom Okresnej prokuratúry v Humennom pred podaním obžaloby, ako aj samotným

podaním obžaloby na Okresný súd Humenné. O podaní a obsahu obžaloby sa sťažovateľ

musel dozvedieť pred 29. novembrom 2001, keď sa vo veci konalo hlavné pojednávanie.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na

ústavnom súde podľa , už preto uplynula lehota stanovená pre tento typ

konania pred ústavným súdom. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť v časti

namietajúcej porušenie sťažovateľových práv Okresnou prokuratúrou v Humennom

v konaní vedenom pod sp. zn. odmietol ako podanú oneskorene.

Porušenie svojich základných práv Okresným súdom Humenné v konaní vedenom

pod. sp. zn. sťažovateľ namietal z toho dôvodu, že spomínaný súd v uvedenej veci

rozsudkom z 29. mája 2001 zamietol jeho návrh na zníženie výživného, teda rozhodol vo

veci samej bez toho, že by ju prejednal v prítomnosti sťažovateľa alebo za účasti jeho

právneho zástupcu, ktorý by chránil jeho práva, pričom mal vedomosť o tom, že sťažovateľ

sa v danom období nachádzal vo vyšetrovacej väzbe.

Sťažovateľ v podaní z 23. marca 2002 doslova uviedol: „Sťažnosti proti uvedenému

rozsudku som podával predsedovi Okresného aj Krajského súdu, v zmysle zákona

č. o štátnej správe súdov. Predsedovia oboch súdov moju sťažnosť zamietli

ako neopodstatnenú. Predseda Okr. súdu v zastúpení JUDr. L. dňa 9. 1. 02 Spr. 2122/01

a Spr. 2130/01. Predseda Kr. súdu Prešov JUDr. A. dňa 15. 04. 02 Spr. 10044/02.“

Sťažovateľ teda namietal porušenie svojich práv postupom Okresného súdu

Humenné pred rozhodnutím vo veci samej rozsudkom sp. zn. z 29. mája 2001. Je

pritom nepochybné, že o uvedenom rozsudku, a tým aj o skutočnostiach, v ktorých vidí

porušenie svojich základných práv, sa musel dozvedieť pred 9. januárom 2002, keď bola

jeho sťažnosť proti spomenutému rozsudku vybavená predsedom Okresného súdu Humenné

ako neopodstatnená (sťažnosť podľa § 17 a žiadosť o jej preskúmanie podľa § 27 zákona

o štátnej správe súdov nemožno považovať za účinný právny prostriedok nápravy proti

meritórnemu súdnemu rozhodnutiu). Ochrany svojich práv na ústavnom súde sa však

sťažovateľ domáhal až 25. apríla 2002, teda po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3

.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2002