Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 89 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (94)II. ÚS 464/2018
PDF · 175.42 KB
No categories available
II. ÚS 464/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom
JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 T 156/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 T 156/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažnosť bola odovzdaná
na poštovú prepravu 13. júna 2018.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 17. mája 2012 bola na okresnom súde
podaná obžaloba na sťažovateľa. Okresný súd prvým rozsudkom sp. zn. 5 T 156/2012
z 22. augusta 2014 uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Tento prvý rozsudok bol uznesením Krajského
súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 To 103/2014 z 10. marca 2015 zrušený a vec
bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Dňa 21. júna 2016 okresný súd rozhodol vo veci obžaloby druhým rozsudkom
vedeným pod sp. zn. 5 T 156/2012, ktorým bol sťažovateľ opätovne uznaný za vinného
zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Aj tento druhý rozsudok bol
zrušený uznesením krajského súdu sp. zn. 1 To 71/2016 zo 7. marca 2017 a trestná vec bola
vrátená okresnému súdu.
Okresný súd vo veci rozhodol v poradí tretím rozsudkom 24. mája 2018.
3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Predmetné súdne konanie nie je ku dnešnému dňu, t. j. teda ani po takmer šiestich
rokoch od podania obžaloby stále právoplatne skončené a zo strany okresného súdu je
sprevádzané zbytočnými prieťahmi, v dôsledku ktorých stále pretrváva pre mňa veľmi
frustrujúci stav právnej a faktickej neistoty.
... Po ďalšom zrušení prvostupňového rozsudku vyhláseného dňa 21.6.2016
odvolacím súdom dňa 7.3.2017 tento uskutočnil vo veci ďalšie pojednávania a to v dňoch
28.12.2017, 6.3.2018 a 24.5.2018, pričom na poslednom z uvedených pojednávaní opäť
vo veci vyhlásil odsudzujúci rozsudok, voči ktorému bolo ústne do zápisnice o pojednávaní
podané odvolanie, takže predmetná vec bude opätovne prejednávaná odvolacím súdom.
Tvrdím, že Okresný súd Nitra napriek skutočnosti, že počas uplynulých rokov
uskutočnil v tejto mojej trestnej veci veľa pojednávaní a vydal už tri rozsudky, nekoná
dostatočne efektívne, kvalifikovane a sústredene, v dôsledku čoho sú potom jeho rozsudky
pre zjavné porušovanie mojich práv a závažné procesné pochybenia opakovane zrušované
odvolacím súdom a o mojej vine - nevine tak nie je, a to ani po takmer šiestich rokov
od podania obžaloby, stále právoplatne rozhodnuté.
Spomínaná neefektívnosť, nesústredenosť trestného konania vedeného v tejto mojej
trestnej veci zo strany okresného súdu Nitra majúca za následok vznik zbytočných prieťahov
je zrejmá z obsahu odôvodnení zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu, ktorými tento
opakovane zrušil súdom prvého stupňa vyhlásené odsudzujúce rozsudky.
Z uznesenia Krajského súdu Nitra vyhláseného dňa 10.3.2015 je možné zistiť, že
v poradí prvý odsudzujúci rozsudok bol odvolacím súdom zrušený najmä v dôsledku
skutočnosti, že vo veci nekonal a nerozhodoval zákonný senát. V dôsledku toho sa muselo
následne okresným súdom celé vykonané dokazovania zopakovať. V tomto svojom
rozhodnutí naviac odvolací súd vytkol okresnému súdu i nesprávny postup týkajúci sa mnou
požadovanej konfrontácie s kľúčovým svedkom (mojou exmanželkou) poukazujúc
na skutočnosť, že pri absencii iných dôkazov najmä objektívnej povahy potvrdzujúcich
bez oprávnených pochybností pravdivosť jej výpovede, bola takáto moja požiadavka
dôvodná a to tým skôr, že ide o svedka majetkovo zainteresovaného na výsledku trestného
konania. Rovnako vytkol okresnému súdu, že sa nevyporiadal v odôvodnení svojho rozsudku
dostatočne s mojou obhajobou a s dôkazmi svedčiacimi v môj prospech.
I z ďalšieho, v poradí už druhého zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu je zrejmá
mnou uvádzaná nesústredenosť a neefektívnosť činnosti okresného súdu, keď odvolací súd
v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia konštatuje, že okresný súd nekonal dôsledne ani
v intenciách záverov odvolacieho súdu vyslovených v jeho predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení a úplne nesprávne vyhodnotil otázku práva poškodenej
odoprieť vo veci vypovedať ako svedok, a ďalej v rozpore so zákonom postupoval, ak čítal
jej skoršie výpovede z prípravného konania.
Je nesporné, že v dôsledku spomínaných fragnantných porušení zákona zo strany
okresného súdu sa celé trestné konanie v mojej veci neúmerne predĺžilo.
V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu sa zbytočné prieťahy považujú nielen
obdobia nečinnosti súdu, ale i jeho neefektívna a nesústredená činnosť v súvislosti
s vydaním rozsudku, ktorý bol následne v rámci odvolacieho konania zrušený,
s nerešpektovaním právneho názoru odvolacieho súdu, ktoré potom opakovane viedlo
k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia.
Nesústredenosť a neefektívnosť okresného súdu vidí sťažovateľ i v tom, že okresný
súd nedôvodné zrušoval už nariadený termín pojednávania s poukazom na nemožnosť
okresnej prokurátorky zúčastniť sa na pojednávaní a neprimerane
dlhú dobu súdu vždy trvalo i písomné vypracovanie a zdôvodnenie vyhláseného rozsudku.
Všetku popisovanú činnosť okresného súdu treba považovať za takú, ktorá
predstavuje zbytočné prieťahy vo veci, a ktorá tak má za následok, že predmetné trestné
konanie stále nie je právoplatne ukončené a stav mojej právnej neistoty tak naďalej trvá.
... Ja som sa v snahe urýchliť uvedené súdne konanie obrátil so svojou sťažnosťou
na prieťahy i na predsedu Okresného súdu Nitra, ktorému bola moja sťažnosť doručená
24.11.2017.
Podpredsedkyňa OS Nitra na túto moju sťažnosť listom zo dňa 18.12.2017, v závere
ktorého uviedla, že postup zákonnej sudkyne v prejednávanej veci bol v súlade so zákonom,
táto vo veci konala plynulo a bez zbytočných prieťahov a preto moju sťažnosť považuje
za neopodstatnenú.
Chcem zdôrazniť, že takto dlho trvajúce trestné konanie vedené voči mne
v predmetnej veci pôsobí na mňa veľmi frustrujúco a to o to viac, že sa necítim byť vinný.
Dĺžka súdneho konania vyznačujúca sa zbytočnými prieťahmi zo strany okresného
súdu totiž veľmi závažným spôsobom ovplyvnila môj súkromný a rodinný život, keď som
v dôsledku predmetného trestného stíhania prišiel o možnosť kontaktu so svojimi
maloletými deťmi, ktoré som mal veľmi rád. Moja exmanželka spomínané trestné konanie
totiž využila i k tomu, aby mi znemožnila kontakt s mal. deťmi a aby sa mi tieto odcudzili. V
dôsledku spomínaného trestného konania a z obavy pred možnými ďalšími krivými
obvineniami zo strany exmanželky (z obsahu trestného spisu sa dá zistiť, že ma táto obvinila
i z prenasledovania jej osoby, k čomu som mal využívať pridelené mi služobné vozidlo, ktoré
obvinenie bolo vyvrátené a tr. konanie zastavené ) som sa radšej odsťahoval do Prešova,
kde žijú moji rodičia a musel som zmeniť i svojho dovtedajšieho zamestnávateľa.“
4. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom
konaní, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, ako aj trovy
právneho zastúpenia.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí senátu
bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci
nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. IV. ÚS 35/02, I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011,
9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v trestnom konaní o podanej obžalobe proti sťažovateľovi vedenom
pod sp. zn. 5 T 156/2012 došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
11. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 57/97, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 41/02, I. ÚS 47/03,
12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, IV. ÚS 102/05,
II. ÚS 387/06) sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní
pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto
základného práva označenými orgánmi (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo
trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať
k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,
ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj
Európsky súd pre ľudské práva [pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti
Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05 (IV. ÚS 237/09, m. m. II. ÚS 290/09,
13. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,
že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných
práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
14. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre viackrát vyslovil aj právny názor,
v zmysle ktorého zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom
konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už tento súd meritórne rozhodol ešte
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 223/2010).
15. V posudzovanej veci okresný súd v napadnutom konaní rozhodol vo veci samej
rozsudkom sp. zn. 5 T 156/2012 z 24. mája 2018, čo sťažovateľ aj v ústavnej sťažnosti
uviedol. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 15. júna 2018, to znamená
v čase, keď okresný súd už v zásade nemohol porušovať sťažovateľom označené základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vydaním prvostupňového
meritórneho rozhodnutia a jeho doručením totiž okresný súd vykonal všetky zákonom
predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie
úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto možno posudzovať
záležitosť so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej z ústavy vyvoditeľná úloha
okresného súdu odstrániť stav právnej neistoty sťažovateľa bez zbytočných prieťahov
skončila rozhodnutím vo veci samej ešte predtým, ako podal sťažnosť ústavnému súdu.
Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že sťažovateľ v napadnutom konaní
podal odvolanie proti označenému rozsudku okresného súdu. Sťažovateľ navyše postup
okresného súdu po podaní odvolania vôbec nenamieta, ale svoju sťažnosť výslovne smeruje
proti postupu okresného súdu v procesnom štádiu pred vydaním meritórneho rozhodnutia.
16. Na podklade uvedeného, z dôvodu, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu
už okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní nemohol porušovať základné právo
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
17. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa.
18. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné
uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období (po prípadnom zrušení jeho
rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie na základe podaného odvolania) v napadnutom
konaní bez ospravedlniteľného dôvodu nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľovi
nič nebráni v tom, aby sa za splnenia všetkých podmienok opätovne obrátil na ústavný súd
so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. septembra 2018