Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 464/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom

JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 13. júna 2018.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 17. mája 2012 bola na okresnom súde

podaná obžaloba na sťažovateľa. Okresný súd prvým rozsudkom sp. zn.

z 22. augusta 2014 uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa a

v znení neskorších predpisov. Tento prvý rozsudok bol uznesením Krajského

súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 10. marca 2015 zrušený a vec

bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Dňa 21. júna 2016 okresný súd rozhodol vo veci obžaloby druhým rozsudkom

vedeným pod sp. zn. , ktorým bol sťažovateľ opätovne uznaný za vinného

zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Aj tento druhý rozsudok bol

zrušený uznesením krajského súdu sp. zn. zo 7. marca 2017 a trestná vec bola

vrátená okresnému súdu.

Okresný súd vo veci rozhodol v poradí tretím rozsudkom 24. mája 2018.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Predmetné súdne konanie nie je ku dnešnému dňu, t. j. teda ani po takmer šiestich

rokoch od podania obžaloby stále právoplatne skončené a zo strany okresného súdu je

sprevádzané zbytočnými prieťahmi, v dôsledku ktorých stále pretrváva pre mňa veľmi

frustrujúci stav právnej a faktickej neistoty.

... Po ďalšom zrušení prvostupňového rozsudku vyhláseného dňa 21.6.2016

odvolacím súdom dňa 7.3.2017 tento uskutočnil vo veci ďalšie pojednávania a to v dňoch

28.12.2017, 6.3.2018 a 24.5.2018, pričom na poslednom z uvedených pojednávaní opäť

vo veci vyhlásil odsudzujúci rozsudok, voči ktorému bolo ústne do zápisnice o pojednávaní

podané odvolanie, takže predmetná vec bude opätovne prejednávaná odvolacím súdom.

Tvrdím, že Okresný súd Nitra napriek skutočnosti, že počas uplynulých rokov

uskutočnil v tejto mojej trestnej veci veľa pojednávaní a vydal už tri rozsudky, nekoná

dostatočne efektívne, kvalifikovane a sústredene, v dôsledku čoho sú potom jeho rozsudky

pre zjavné porušovanie mojich práv a závažné procesné pochybenia opakovane zrušované

odvolacím súdom a o mojej vine - nevine tak nie je, a to ani po takmer šiestich rokov

od podania obžaloby, stále právoplatne rozhodnuté.

Spomínaná neefektívnosť, nesústredenosť trestného konania vedeného v tejto mojej

trestnej veci zo strany okresného súdu Nitra majúca za následok vznik zbytočných prieťahov

je zrejmá z obsahu odôvodnení zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu, ktorými tento

opakovane zrušil súdom prvého stupňa vyhlásené odsudzujúce rozsudky.

Z uznesenia Krajského súdu Nitra vyhláseného dňa 10.3.2015 je možné zistiť, že

v poradí prvý odsudzujúci rozsudok bol odvolacím súdom zrušený najmä v dôsledku

skutočnosti, že vo veci nekonal a nerozhodoval zákonný senát. V dôsledku toho sa muselo

následne okresným súdom celé vykonané dokazovania zopakovať. V tomto svojom

rozhodnutí naviac odvolací súd vytkol okresnému súdu i nesprávny postup týkajúci sa mnou

požadovanej konfrontácie s kľúčovým svedkom (mojou exmanželkou) poukazujúc

na skutočnosť, že pri absencii iných dôkazov najmä objektívnej povahy potvrdzujúcich

bez oprávnených pochybností pravdivosť jej výpovede, bola takáto moja požiadavka

dôvodná a to tým skôr, že ide o svedka majetkovo zainteresovaného na výsledku trestného

konania. Rovnako vytkol okresnému súdu, že sa nevyporiadal v odôvodnení svojho rozsudku

dostatočne s mojou obhajobou a s dôkazmi svedčiacimi v môj prospech.

I z ďalšieho, v poradí už druhého zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu je zrejmá

mnou uvádzaná nesústredenosť a neefektívnosť činnosti okresného súdu, keď odvolací súd

v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia konštatuje, že okresný súd nekonal dôsledne ani

v intenciách záverov odvolacieho súdu vyslovených v jeho predchádzajúcom zrušujúcom

uznesení a úplne nesprávne vyhodnotil otázku práva poškodenej

odoprieť vo veci vypovedať ako svedok, a ďalej v rozpore so zákonom postupoval, ak čítal

jej skoršie výpovede z prípravného konania.

Je nesporné, že v dôsledku spomínaných fragnantných porušení zákona zo strany

okresného súdu sa celé trestné konanie v mojej veci neúmerne predĺžilo.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu sa zbytočné prieťahy považujú nielen

obdobia nečinnosti súdu, ale i jeho neefektívna a nesústredená činnosť v súvislosti

s vydaním rozsudku, ktorý bol následne v rámci odvolacieho konania zrušený,

s nerešpektovaním právneho názoru odvolacieho súdu, ktoré potom opakovane viedlo

k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia.

Nesústredenosť a neefektívnosť okresného súdu vidí sťažovateľ i v tom, že okresný

súd nedôvodné zrušoval už nariadený termín pojednávania s poukazom na nemožnosť

okresnej prokurátorky zúčastniť sa na pojednávaní a neprimerane

dlhú dobu súdu vždy trvalo i písomné vypracovanie a zdôvodnenie vyhláseného rozsudku.

Všetku popisovanú činnosť okresného súdu treba považovať za takú, ktorá

predstavuje zbytočné prieťahy vo veci, a ktorá tak má za následok, že predmetné trestné

konanie stále nie je právoplatne ukončené a stav mojej právnej neistoty tak naďalej trvá.

... Ja som sa v snahe urýchliť uvedené súdne konanie obrátil so svojou sťažnosťou

na prieťahy i na predsedu Okresného súdu Nitra, ktorému bola moja sťažnosť doručená

24.11.2017.

Podpredsedkyňa OS Nitra na túto moju sťažnosť listom zo dňa 18.12.2017, v závere

ktorého uviedla, že postup zákonnej sudkyne v prejednávanej veci bol v súlade so zákonom,

táto vo veci konala plynulo a bez zbytočných prieťahov a preto moju sťažnosť považuje

za neopodstatnenú.

Chcem zdôrazniť, že takto dlho trvajúce trestné konanie vedené voči mne

v predmetnej veci pôsobí na mňa veľmi frustrujúco a to o to viac, že sa necítim byť vinný.

Dĺžka súdneho konania vyznačujúca sa zbytočnými prieťahmi zo strany okresného

súdu totiž veľmi závažným spôsobom ovplyvnila môj súkromný a rodinný život, keď som

v dôsledku predmetného trestného stíhania prišiel o možnosť kontaktu so svojimi

maloletými deťmi, ktoré som mal veľmi rád. Moja exmanželka spomínané trestné konanie

totiž využila i k tomu, aby mi znemožnila kontakt s mal. deťmi a aby sa mi tieto odcudzili. V

dôsledku spomínaného trestného konania a z obavy pred možnými ďalšími krivými

obvineniami zo strany exmanželky (z obsahu trestného spisu sa dá zistiť, že ma táto obvinila

i z prenasledovania jej osoby, k čomu som mal využívať pridelené mi služobné vozidlo, ktoré

obvinenie bolo vyvrátené a tr. konanie zastavené ) som sa radšej odsťahoval do Prešova,

kde žijú moji rodičia a musel som zmeniť i svojho dovtedajšieho zamestnávateľa.“

4. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa i práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, ako aj trovy

právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu uvedené

v .

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

).

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v trestnom konaní o podanej obžalobe proti sťažovateľovi vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

11. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. , , , , , ,

).

12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto

základného práva označenými orgánmi (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo

trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj

Európsky súd pre ľudské práva [pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti

Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05 (, m. m. ,

)].

13. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

14. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre viackrát vyslovil aj právny názor,

v zmysle ktorého zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už tento súd meritórne rozhodol ešte

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa ().

15. V posudzovanej veci okresný súd v napadnutom konaní rozhodol vo veci samej

rozsudkom sp. zn. z 24. mája 2018, čo sťažovateľ aj v ústavnej sťažnosti

uviedol. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 15. júna 2018, to znamená

v čase, keď okresný súd už v zásade nemohol porušovať sťažovateľom označené základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vydaním prvostupňového

meritórneho rozhodnutia a jeho doručením totiž okresný súd vykonal všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie

úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto možno posudzovať

záležitosť so zreteľom na ako vec, v ktorej z vyvoditeľná úloha

okresného súdu odstrániť stav právnej neistoty sťažovateľa bez zbytočných prieťahov

skončila rozhodnutím vo veci samej ešte predtým, ako podal sťažnosť ústavnému súdu.

Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že sťažovateľ v napadnutom konaní

podal odvolanie proti označenému rozsudku okresného súdu. Sťažovateľ navyše postup

okresného súdu po podaní odvolania vôbec nenamieta, ale svoju sťažnosť výslovne smeruje

proti postupu okresného súdu v procesnom štádiu pred vydaním meritórneho rozhodnutia.

16. Na podklade uvedeného, z dôvodu, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

už okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní nemohol porušovať základné právo

sťažovateľa podľa , ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

17. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

18. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období (po prípadnom zrušení jeho

rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie na základe podaného odvolania) v napadnutom

konaní bez ospravedlniteľného dôvodu nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľovi

nič nebráni v tom, aby sa za splnenia všetkých podmienok opätovne obrátil na ústavný súd

so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2018