Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 434/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/2 Gn 149/15/1000

zo 6. mája 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) č. VII/2 Gn 149/15/1000 zo 6. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté

upovedomenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol oznamovateľom vo veci

podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa v zmysle

príslušných ustanovení , ktorých sa mal dopustiť sudca Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) v súvislosti s jeho postupom v konaní vo veci obnovy

konania.

3. Napadnutým upovedomením generálnej prokuratúry bolo sťažovateľovi oznámené,

že jeho podanie označené ako „trestné oznámenie“ bolo odstúpené na organizačno

kontrolné oddelenie generálnej prokuratúry, a následne upovedomením generálnej

prokuratúry č. XV Gn 97/15/1000 3 zo 14. mája 2015 podanie sťažovateľa označené ako

„trestné oznámenie“ z dôvodu vecnej príslušnosti generálna prokuratúra odstúpila na ďalšie

konanie na Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“).

4. Podľa sťažovateľa generálna prokuratúra nepostupovala vo veci jeho oznámenia

podľa .

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho základné právo

garantované a právo garantované dohovoru boli napadnutým

upovedomením generálnej prokuratúry porušené. Ďalej sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

prikázal generálnej prokuratúre začať trestné stíhanie a aby priznal sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 €.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. medzi

mnohými napr. , , , , ).

8. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1

a práva garantovaného dohovoru napadnutým upovedomením generálnej

prokuratúry, ktorým mu bolo oznámené, že jeho podanie označené ako „trestné

oznámenie“ bolo odstúpené na organizačno kontrolné oddelenie generálnej prokuratúry.

9. Ústavný súd pripomína, že v rámci svojej judikatúry už uviedol, že právo fyzickej

osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného

oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho

nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (porov. ,

, , ). Ústavný súd tiež vyslovil, že súčasťou

práva na súdnu ochranu podľa nie je ani právo jednotlivca, aby na

základe jeho trestného oznámenia bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči

označeným osobám. Takéto základné právo nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom

poriadku (porov. , , , ). Inak

povedané, právo na spravodlivý proces podľa nie je možné vykladať tak,

že by garantovalo úspech v konaní, či zaručovalo právo na rozhodnutie, ktoré zodpovedá

predstavám sťažovateľa.

10. Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na trestnom

oznámení voči tretej osobe) nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti

tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní [porov. Dziedzic v. Poľsko,

č. 50428/99, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

z 25. 11. 2003, bod 6; Helmers v. Švédsko, č. 11826/85, rozsudok ESĽP z 29. 10. 1991,

bod 29; Kusmierek v. Poľsko, č. 10675/02, rozsudok ESĽP z 21. 9. 2004, bod 48].

11. Právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie

obžaloby voči nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva

sťažovateľa podľa a ani za súčasť práva podľa dohovoru,

preto k porušeniu týchto práv postupom a napadnutým uznesením generálnej prokuratúry

nemohlo dôjsť.

12. Navyše, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že generálna

prokuratúra vyhodnotila obsah podania označeného ako „trestné oznámenie“ a následne

podanie postúpila vecne príslušnému orgánu verejnej moci. Tento postup a závery

generálnej prokuratúry možno vyhodnotiť ako ústavne konformný, a preto závery

generálnou prokuratúrou vyslovené v sťažovateľovi doručených dvoch upovedomeniach je

nutné považovať za výraz autonómneho prokurátorského rozhodovania, do ktorého ústavný

súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.

13. Z už uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť v zmysle § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2015