Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 233/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., G., zastúpeného advokátom JUDr. V. H., G., vo veci

namietaného porušenia , základných práv podľa

a 2 a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresnej

prokuratúry Galanta z 25. marca 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení

s uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii Bratislava

z 30. júla 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-136/BPK-B-2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2010

doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou v úvode namieta porušenie čl. 12

ods. 4 (ďalej len „“), základných práv podľa ods.

1 a 2 a a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresnej prokuratúry

Galanta (ďalej len „okresná prokuratúra“) z 25. marca 2010 v konaní vedenom pod sp. zn.

v spojení s uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja

proti korupcii Bratislava (ďalej len „vyšetrovateľ“) z 30. júla 2009 v konaní vedenom pod

sp. zn. PPZ-136/BPK-B-2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že predmetným uznesením vyšetrovateľa bolo zastavené

trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri

správe cudzieho majetku proti likvidátorke spoločnosti H., spol. s r. o., G. Proti tomuto

uzneseniu podal sťažovateľ ako oznamovateľ trestného činu sťažnosť, ktorú okresná

prokuratúra napadnutým uznesením zamietla ako nedôvodnú.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že okresná prokuratúra svoje rozhodnutie nijako

neodôvodnila a nezaoberala sa dôvodmi, ktoré uviedol v sťažnosti. Jej rozhodnutie považuje

za arbitrárne, a tým aj nezákonné.

V nadväznosti na uvedené sa sťažovateľ odvoláva na judikatúru ústavného súdu

a v závere (v petite sťažnosti) žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a 2 a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením okresnej prokuratúry z 25. marca 2010

v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení s uznesením vyšetrovateľa z 30. júla

2009 v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-136/BPK-B-2007 s tým, aby bolo uznesenie

okresnej prokuratúry zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Napokon požaduje

náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svoje pôsobnosti...

Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na

ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o

preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu...

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Sťažovateľ tvrdí, že rozhodnutím okresnej prokuratúry, ktorým zamietla jeho

sťažnosť ako oznamovateľa trestného činu proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení

trestného stíhania, došlo k porušeniu jeho označených práv podľa a dohovoru.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti (jej petitu) a námietok sťažovateľa ústavný súd konštatuje,

že ju treba považovať za neprípustnú.

Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa ,

resp. podľa ako prostriedku ochrany (alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej

subsidiarita.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v ().

To znamená, že sťažnosť podľa možno ústavnému súdu podať

spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť

neprípustná.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj názor, podľa ktorého princíp

subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto

každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS

128/04).

Podľa názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre

a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú

ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv, ktoré uplatnil

sťažovateľ, m. m. , , , ). Podnet

(opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním

zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že uvedené právne prostriedky

nepoužil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany ústavného súdu vôbec

neprichádzal do úvahy prípadný postup v zmysle .

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje

sťažovateľovi prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36

zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol, resp. môže domáhať preskúmania zákonnosti

napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny

prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc

krajského prokurátora (prípadne následne generálneho prokurátora Slovenskej republiky)

záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek

doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospel k

záveru, že označené rozhodnutie okresnej prokuratúry, prípadne postup, ktorý predchádzal

jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Sťažovateľ podnet ani opakovaný podnet v zmysle § 31 až § 36 zákona o prokuratúre

nevyužil, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť pri

predbežnom prerokovaní odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2

).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Nad rámec k tomu ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť neobsahuje ani všetky

zákonom predpísané náležitosti napriek tomu, že sťažovateľ je právne zastúpený

advokátom. Úvod sťažnosti a jej odôvodnenie nie je zosúladené s návrhom na rozhodnutie

(petitom), ktorým je ústavný súd pri svojom rozhodovaní viazaný (§ 20 ods.3 zákona

o ústavnom súde).

Ústavný súd v rámci svojej judikatúry tiež viackrát uviedol, že právo fyzickej osoby

na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného

oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho

nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd upravených v tejto hlave

(m. m. , , , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2010