Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 420/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JS Legal s.r.o., Saratovská 3424/6E, Bratislava, proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Bratislava V č. k. -18 zo 14. júla 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 5. septembra 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva na inú ochranu podľa (ďalej len „“) uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -18 zo 14. júla 2025. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnej prokuratúre na ďalšie konanie. Požaduje priznať jej finančné zadosťučinenie 33 000 eur.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava, Petržalka – stred (ďalej len „OO PZ“) pod ČVS: ORP-1404/ST-B5-2024 zo 4. februára 2025 bola podľa odmietnutá vec trestného oznámenia – matky sťažovateľky (ďalej len „“) pre podozrenie z prečinu nátlaku podľa .

3. Okresná prokuratúra na základe sťažnosti uznesením č. k. -9 z 20. februára 2025 rozhodnutie OO PZ zo 4. februára 2025 podľa zrušila a uložila OO PZ, aby vo veci znovu konalo a rozhodlo.

4. Následne OO PZ uznesením pod ČVS: ORP-1404/ST-B5-2024 z 27. mája 2025 trestné oznámenie opätovne podľa ods. l písm. d) odmietlo. Sťažnosť sťažovateľky

proti tomuto rozhodnutiu okresná prokuratúra napadnutým uznesením č. k. -18 zo 14. júla 2025 podľa zamietla ako nedôvodnú.

5. Skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie, mal spočívať v tom, že 14. decembra 2024 spolu so sťažovateľkou na ulici Medveďovej č. 21 v Bratislave-Petržalke, kde sťažovateľka býva v podnájme, zistili, že im bol sťažený prístup do bytu znefunkčnením čipu na použitie výťahu, preto , ktorá sa „cítila zle“, požiadala o umožnenie výstupu na 8. poschodie pracovníka SBS, ktorý však zvýšeným hlasom povedal: „Na to dcére zablokoval čipy, aby sa mohla dostať do bytu len po schodoch.“, a tento výrok mal u a sťažovateľky vyvolať pocit tlaku vo sfére slobodného rozhodovania a strach oponovať pracovníkovi SBS.

II. Argumentácia sťažovateľky

6. Sťažovateľka sa v konaní pred ústavným súdom domáha posúdenia otázky, či okresná prokuratúra sa s jej námietkami uplatnenými v riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu OO PZ vysporiadala adekvátne a preskúmateľne, či je namietané uznesenie dostatočne odôvodnené a či výklad právnych noriem neodporuje ich podstate a zmyslu, teda či je uznesenie okresnej prokuratúry ústavne akceptovateľné.

7. Podľa jej názoru je napadnuté uznesenie arbitrárne, pretože adekvátne a v primeranom rozsahu nereaguje na zásadné skutočnosti. Z jeho výroku vyplýva, že toto, rovnako ako prvostupňové rozhodnutie, je rozhodnutím, ktoré sa týka len prečinu nátlaku podľa a pri rozhodovaní bola považovaná za skutkový základ trestného oznámenia len tá časť oznámeného skutku, ktorú popísala podrobne ako skutkový dej ňou vnímaný 14. decembra 2024, a to napriek tomu že už v trestnom oznámení z 15. decembra 2024 je uvedené, že sťažovateľka je týraná, šikanovaná a ponižovaná každodenne od októbra 2024 a táto skutočnosť bola zdôraznená aj v sťažnostiach zo 14. februára 2025 a z 8. júna 2025.

8. Trestné oznámenie bolo teda podané pre viac trestných činov (prečin nátlaku podľa , prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa a iné). Rozhodnuté však bolo len o časti skutku jedného z oznámených trestných činov.

9. So záverom, že nedošlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty prečinu nátlaku, sa sťažovateľka nestotožňuje. Jej odkázanosť a závislosť od prenajímateľa bytu a od jeho zamestnancov vybavujúcich bytové záležitosti je zrejmá, preto ako ujmu na svojich právach na ochranu nedotknuteľnosti obydlia a súkromia pociťuje každodenné šikanovanie a ako fyzické týranie to, že sa nemôže prijateľným spôsobom dostať do svojho obydlia bez toho, aby musela pešo prekonať 9 nadzemných podlaží pri existencii jej zdravotných ťažkostí. Sťažené podmienky na prístup do obydlia sú podľa sťažovateľky vytvorené na účel nátlaku, aby byt opustila.

10. Takisto svojvoľné bránenie sťažovateľke užívať spoločné časti a spoločné zariadenia domu je podľa jej presvedčenia porušením jej ústavných práv na nedotknuteľnosť obydlia a súkromia.

11. Napadnutým rozhodnutím okresnej prokuratúry došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľky, pretože v dôsledku toho rozhodnutia protiprávny stav trvá a podozrivý bol utvrdený v tom, že môže

v jej šikanovaní beztrestne pokračovať a toto rozhodnutie ho podnecuje, aby vo svojom konaní pokračoval.

12. Skutkové a právne závery uvedené v napadnutom uznesení podľa názoru sťažovateľky nekorešpondujú s objektívnou realitou a zároveň sú neodôvodnené, arbitrárne a ústavne neudržateľné. V napadnutom rozhodnutí chýba vysvetlenie, prečo bolo vyhodnotené ako legálne konanie podozrivého, ktorý nečaká na právoplatné rozhodnutie súdu o otázke nájmu bytu, na základe ktorého by sa v prípade potreby mohol domáhať od sťažovateľky splnenia povinnosti právnymi prostriedkami, ale ktorý koná svojvoľne a na sťažovateľku vyvíja nátlak, zneužívajúc jej naliehavú nemajetkovú potrebu dostať sa do svojho obydlia tak, že jej znemožnil užívanie spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu a normálny prístup do obydlia; prečo vyjadrenia a listinné dôkazy predložené sťažovateľkou a okresná prokuratúra nebrala do úvahy; a prečo bolo vyhodnotené ako legálny postup poskytnutie osobných údajov z matriky pracovníčkam bytového oddelenia v právnom postavení prenajímateľa bytu podľa predpisov súkromného práva.

13. Na základe chýbajúceho odôvodnenia základných právnych skutočností vyznieva podľa tvrdenia sťažovateľky uznesenie okresnej prokuratúry ako prejav absolútnej svojvôle orgánu štátu, ktorý mal sťažovateľku pred protiprávnym konaním chrániť.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

14. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva na inú ochranu podľa uznesením okresnej prokuratúry č. k. -18 zo 14. júla 2025, ku ktorému malo dôjsť nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, jeho arbitrárnosťou, ako aj absenciou primeranej reakcie okresnej prokuratúry na námietky sťažovateľky.

15. Pre rozhodnutie o ústavnej sťažnosti sťažovateľky je plne použiteľný stabilný právny názor ústavného súdu, podľa ktorého právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (porov. napr. , , , ). Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa nie je ani právo jednotlivca, aby na základe jeho trestného oznámenia bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu proti označeným osobám. Takéto základné právo nie je upravené ani v ústave, ani v (porov. napr. , , , ). Inak povedané, právo podľa nie je možné vykladať tak, že by garantovalo úspech v konaní či zaručovalo právo na rozhodnutie, ktoré zodpovedá predstavám sťažovateľa (tu sťažovateľky). Oznamovateľ vo všeobecnosti, ale ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným činom, nemá preto zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní (napr. , ).

16. Vychádzajúc ale zo skutočnosti, že každý má zákonný nárok na to, aby sa jeho podaniami, návrhmi a sťažnosťami kompetentné orgány zaoberali a aby ich vybavili (,

), a že o porušení označených práv sťažovateľky by bolo možné uvažovať za okolností, že by orgány činné v trestnom konaní nevenovali trestnému oznámeniu sťažovateľky pozornosť, ktorú vyžaduje zákon (, ), ústavný súd pristúpil k vyhodnoteniu spôsobu, akým okresná prokuratúra v trestnej veci týkajúcej sa sťažovateľky postupovala.

17. Predtým je však nevyhnutné poukázať na konštantnú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. , ). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a jeho úlohou nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , , ).

18. Okresná prokuratúra napadnutým uznesením č. k. -18 zo 14. júla 2025 podľa zamietla ako nedôvodnú sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu OO PZ pod ČVS: ORP-1404/ST-B5-2024 z 27. mája 2025, ktorým bolo trestné oznámenie opätovne podľa ods. l písm. d) odmietnuté.

19. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresná prokuratúra uviedla, ktoré úkony boli v rámci postupu pred začatím trestného stíhania v tejto trestnej veci vykonané a aké skutočnosti boli na základe nich zistené. Pri svojom prieskume vychádzala z trestného oznámenia , výsluchov sťažovateľky, a uskutočnených podľa , ako aj zo zabezpečených listín, pritom podľa jej názoru nebola zistená taká skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť záver, že by došlo k úmyselnému konaniu spočívajúcemu v nútení, aby a sťažovateľka niečo trpeli, zneužívajúc ich hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu alebo tieseň vyvolanú ich nepriaznivými osobnými pomermi.

20. Z vykonaného dokazovania podľa okresnej prokuratúry vyplynulo, že sťažovateľka smerovala svoj záujem k získaniu prechodu nájmu predmetného bytu, ktorý za života sťažovateľkinej starej matky bol v jej nájme, na ktorý (rozumej nájom) by za splnenia zákonných podmienok mala nárok, avšak v súčasnosti je predmetom súdneho konania. Prenajímateľ sa domnieval, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu, preto sa v zákonom stanovenej lehote po smrti nájomcu domáhal na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.

21. V napadnutom rozhodnutí (pozri jeho s. 6 a 7) okresná prokuratúra vysvetlila, že dôvodom prijatých (sťažovateľku obmedzujúcich) opatrení zo strany prenajímateľa bytu bol trvajúci spor o legitímnosť právneho úkonu súvisiaceho s prechodom nájmu bytu z pôvodnej nájomníčky – starej mamy sťažovateľky na sťažovateľku (tohto sa týkal aj dovtedy právoplatne neskončený civilný spor vedený Mestským súdom Bratislava IV). Sťažovateľka tak nemala prístupy k benefitom, ktoré patrili iba nájomcom. Okresná prokuratúra zároveň vyhodnotila, že konanie pracovníkov SBS 14. decembra 2024 napriek tomu, že im nebolo možné uprieť snahu znepríjemniť, resp. vyvolať istú diskonformitu sťažovateľky a (konanie pracovníkov SBS mohlo spôsobiť istú obavu či tiesnivý pocit vyvolaný nepríjemnosťou daného konania), nenaplnilo objektívnu ani subjektívnu stránku prečinu nátlaku podľa .

22. Okresná prokuratúra súčasne konštatovala, že v danej veci nebolo preukázané, že by konaním podozrivých osôb došlo k naplneniu akéhokoľvek trestného činu uvedeného v osobitnej časti . Takisto zaujala stanovisko vo vzťahu k prípadnému spáchaniu trestnému činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa (s. 7 napadnutého rozhodnutia), ktoré oprela o konkrétne zákonné ustanovenia platných a účinných právnych predpisov.

23. Rovnako okresná prokuratúra, reagujúc na námietky sťažovateľky, za dostatočný považovala rozsah v trestnom konaní zabezpečených dôkazných prostriedkov a na ich základe za náležite zistený skutkový stav a za súladné so zákonom aj hodnotenie z nich vyplývajúcich dôkazov poverenou príslušníčkou OO PZ (s. 7 a 8 napadnutého rozhodnutia).

24. Napokon okresná prokuratúra neopomenula ani žiadosť o preverenie podozrenia zo spáchania trestného činu sprenevery podľa s tým výsledkom, že táto bude odovzdaná v zmysle na ďalšie konanie a rozhodnutie.

25. Na základe dosiaľ uvedeného možno zosumarizovať, že okresná prokuratúra v spojení s OO PZ trestné oznámenie týkajúce sa sťažovateľky riadne preverili, teda preskúmali prípadnú trestnú zodpovednosť podozrivých a na základe dostatočne vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že v uvedenom prípade nedošlo k spáchaniu žiadneho trestného činu. Okresná prokuratúra sa v označenom konaní zaoberala sťažnosťou sťažovateľky a vyhodnotila ju tak, že ju zamietla ako nedôvodnú, pričom sťažovateľke oznámila, že nenašla žiadnu skutočnosť odôvodňujúcu zrušenie uznesenia o odmietnutí veci. Napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry nejaví známky svojvoľnosti, ale zaoberá sa zhodnotením skutkového stavu, pričom zohľadňuje všetky podstatné dôkazy súvisiace s vecou sťažovateľky.

26. Ústavnému súdu preto po preskúmaní napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry neostáva iné iba konštatovať, že ho nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Závery v ňom vyslovené je nutné považovať za výraz autonómneho prokurátorského rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.

27. Výklad a aplikáciu relevantnej právnej úpravy zo strany okresnej prokuratúry pritom nemožno považovať za také, ktoré by popierali jej zmysel, účel a podstatu. Ústavný súd preto napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry považuje za legitímne a ústavnoprávne akceptovateľné.

28. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci (v danom prípade okresnej prokuratúry) nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ (v tomto prípade sťažovateľka), a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , 6 , , , , , , ).

29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

30. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa jej ďalšími požiadavkami uvedenými v návrhu na rozhodnutie, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. júla 2026

Miroslav Duriš predseda senátu