Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 479/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

, ; ,

; , ; ,

, ; ,

; , ; , ;

, ; ,

; , ; ,

; , , a ,

, zastúpených obchodnou spoločnosťou AZARIOVÁ

& RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokátka

JUDr. Klaudia Azariová, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, a o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2018

doručená sťažnosť , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, a (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že napadnuté konanie „bolo začaté už v roku

1997, a to podaním návrhu na začatie konania, ktorým sa Mesto Košice domáhalo určenia

svojho vlastníckeho práva k pozemkov pod kúpaliskom v mestskej časti .

Sťažovatelia sú účastníkmi predmetného konania na strane žalovaných a vec bola vedená

na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. ...

Od roku 1997 konanie trvá do súčasnosti bez toho, aby bolo vo veci právoplatne

meritórne rozhodnuté... Pre veľký počet účastníkov konania bolo pôvodné konanie

pod sp. zn. rozdelené na viacero konaní ( a ).“.

3. Podľa názoru sťažovateľov „Okresný súd Košice II nevyužíva procesné

prostriedky priznané ani

na urýchlenie veci, a aby meritórne rozhodol. Do dnešného dňa teda trvá právny stav, kedy

ani po 21 rokoch nie je v predmetnom konaní žiaden relevantný posun, konanie je

neefektívne, neprimerane dlhé a neodstraňuje právny stav neistoty u sťažovateľov.“.

4. Sťažovatelia v sťažnosti zdôraznili, že „po vrátení veci porušovateľovi práva

(okresnému súdu) Krajským súdom v Košiciach v roku 2011, boli po celú dobu konania

riešené zásadne len procesné otázky vo vzťahu ku správnemu určeniu okruhu účastníkov

zo strany žalobcu“ a že „... postup okresného súdu nesmeruje k riadnemu skončeniu veci,

čím je porušované právo na spravodlivý súdny proces a prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené .“.

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich

sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa i práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní, priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému

v sume 8 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia každému v sume 206,30 €.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

10. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti)

a v súlade s môže konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť

vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z a nasledujúcich a ďalej

konkretizovaných v a pri predbežnom prerokovaní podľa

ods. 1 môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa

všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany

ústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných

predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom

predpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. ).

11. Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovatelia nepredložili

ústavnému súdu originály splnomocnení na ich zastupovanie obchodnou spoločnosťou

AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná

advokátka JUDr. Klaudia Azariová, ale len ich kópie. Ústavný súd hodnotí, že obsah

splnomocnení doručených ústavnému súdu spolu so sťažnosťou trpí takým nedostatkom

(neboli predložené originály, ale kópie), ktorý má za následok ich neakceptovanie v konaní

pred ústavným súdom.

12. Podľa v znení neskorších

predpisov právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých

práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13. Splnomocnením splnomocnenec preukazuje oprávnenie konať za inú osobu

v rozsahu v ňom uvedenom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na ustálenú súdnu

prax podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. ),

podľa ktorej je zastúpený povinný predložiť splnomocnenie v jeho originálnej verzii, a nie

fotokópiu, pretože iba originál splnomocnenia disponuje právnou silou, ktorá spočíva v tom,

že jednoznačne preukazuje prejavenú vôľu zastúpeného. Z uvedeného ústavný súd vyvodil,

že pri posudzovaní právnych účinkov fotokópie splnomocnenia je súdna prax jednotná,

keďže fotokópii splnomocnenia nepriznala žiadne právne účinky, preto je potrebné

predkladať konajúcemu súdu originál splnomocnenia.

14. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

15. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd doručenú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí tak, ako to je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. Ústavný súd nad rámec uvádza, že vlastným šetrením zistil, že v napadnutom

konaní už bolo v čase podania (ústavnej) sťažnosti meritórne rozhodnuté. Okresný súd

rozsudkom sp. zn. z 23. mája 2018 žalobu zamietol a žalovaným priznal

nárok na náhradu trov konania. Dňa 6. júla 2018 žalobca podal proti uvedenému rozsudku

odvolanie a v súčasnosti okresný súd vykonáva nevyhnutné procesné úkony, aby následne

spis postúpil Krajskému súdu v Košiciach.

18. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, ak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu

verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

19. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. , , , , , ,

).

20. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto

základného práva označenými orgánmi (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo

trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj

Európsky súd pre ľudské práva [pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti

Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05 (, m. m. ,

)].

21. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

22. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre viackrát vyslovil tiež právny názor,

v zmysle ktorého zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už tento súd meritórne rozhodol ešte

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa ().

23. V posudzovanej veci okresný súd v napadnutom konaní rozhodol vo veci samej

rozsudkom sp. zn. z 23. mája 2018, čo napokon sťažovatelia uviedli aj

v ústavnej sťažnosti. Sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 6. júna 2018, to

znamená v čase, keď okresný súd už v zásade nemohol porušovať sťažovateľmi označené

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vydaním prvostupňového

meritórneho rozhodnutia a jeho doručením totiž okresný súd vykonal všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov. Ďalšie

úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto možno posudzovať

záležitosť so zreteľom na ako vec, v ktorej z vyvoditeľná úloha

okresného súdu odstrániť stav právnej neistoty sťažovateľov bez zbytočných prieťahov

skončila rozhodnutím vo veci samej ešte pred tým, ako podali sťažnosť ústavnému súdu.

Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že žalobca v napadnutom konaní podal

odvolanie proti označenému rozsudku okresného súdu. Sťažovatelia navyše postup

okresného súdu po podaní odvolania vôbec nenamietali, ale svoju sťažnosť výslovne

smerujú proti postupu okresného súdu v procesnom štádiu pred vydaním meritórneho

rozhodnutia.

24. Na podklade uvedeného a z dôvodu, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

už okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní nemohol porušovať základné právo

sťažovateľov podľa , mohol ústavný súd sťažnosť sťažovateľov

po predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

25. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období (po prípadnom zrušení jeho

rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie na základe podaného odvolania) v napadnutom

konaní bez ospravedlniteľného dôvodu nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľom

nič nebráni v tom, aby sa za splnenia všetkých podmienok opätovne obrátili na ústavný súd

so sťažnosťou, ktorá bude spĺňať všetky zákonom predpísané náležitosti a ktorou budú

namietať porušenie svojho základného práva podľa .

26. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovanie o ďalších

návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2018