Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 663/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a , ako aj práv podľa ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom Krajského

súdu v Bratislave a jeho rozsudkom sp. zn. z 12. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára

2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom

Krajského súdu v Bratislave a jeho rozsudkom sp. zn. z 12. novembra 2013

(ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ nie je spokojný s odôvodnením

napadnutého rozsudku. Sťažovateľ tvrdí, že odôvodnenie odvolacieho súdu „pri

posudzovaní aplikácie príslušných zákonov v danom prípade nebolo vykonané ústavne

konformným spôsobom“. Z tohto dôvodu považuje sťažovateľ konanie „pred týmto súdom

za nenaplnenie ochrany mojich ústavných práv“. Sťažovateľ je toho názoru, že „s ohľadom

na výsledok konania a doterajšiu celkovú dĺžku v trvaní takmer 4 roky“ došlo aj k porušeniu

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

K sťažnosti sťažovateľa bolo pripojené vyhlásenie k povinnému právnemu

zastúpeniu v konaní pred ústavným súdom, z ktorého vyplýva, že zákonnú požiadavku

obligatórneho právneho zastúpenia podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) odmieta akceptovať.

Ústavný súd poukazujúc na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej je jednoznačne

formulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľa

je ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek, prípisom

zo 14. októbra 2014 sťažovateľa upozornil, že vo svojej doterajšej praxi splnenie tejto

zákonnej podmienky bezvýhradne vyžaduje. V nadväznosti na to ho vyzval, aby mu

v lehote 14 dní predložil kvalifikované splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom. Zároveň bol upozornený na možnosť postupu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde v prípade nerešpektovania výzvy ústavného súdu. Ústavný súd sťažovateľa

taktiež poučil o tom, že s účinnosťou od 1. januára 2012 došlo k zmene § 30 Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorého účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta

a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže

na Centrum právnej pomoci.

Dňa 21. novembra 2014 bolo ústavnému súdu doručené padanie sťažovateľa

zo 17. novembra 2014, v ktorom vyjadril názor, že doterajšie uznesenia ústavného súdu,

ktorými boli odmietnuté jeho sťažnosti v dôsledku nepredloženia splnomocnenia pre

advokáta už pri predbežnom prerokovaní, nemožno považovať za súladné

s ústavnoprávnymi princípmi ochrany ústavných práv sťažovateľa v zmysle II. hlavy

.

V ďalšej časti svojho podania sa sťažovateľ kriticky vyslovuje k rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov, ako aj k činnosti Centra právnej pomoci a zdôrazňuje,

že nebude „využívať služby CPP“.

II.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu obsahujúcej

upozornenie na možnosť odmietnutia jeho sťažnosti v prípade nepredloženia splnomocnenia

na jeho zastupovanie v konaní o sťažnosti nevyhovel a vo svojich odpovediach na túto

výzvu výslovne uviedol, že zákonnú požiadavku povinného právneho zastúpenia nemieni

akceptovať.

Podľa ods. l ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Ústavný súd so zreteľom na odmietavý postoj sťažovateľa, ktorý (aj po výzve

ústavného súdu) odmieta vykonanie relevantných úkonov smerujúcich k zabezpečeniu

svojho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, rozhodol o odmietnutí

sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí návrhu. S prihliadnutím na uvedené

sa ústavný súd bližšie argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho

v petite sťažnosti označených práv nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že pokiaľ ide o vecnú stránku sťažovateľových

námietok, teda o kritiku inštitútu povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť

zákonnej úpravy povinného právneho zastúpenia vo svojej judikatúre opakovane poukazuje

a bezvýnimočne na ňom trvá (napr. ).

Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti) a v súlade

s môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením

svojich právomocí vyplývajúcich z a nasledujúcich a ďalej konkretizovaných

v a pri predbežnom prerokovaní podľa zákona

o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky

náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany

ústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných

predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom

predpísaných náležitostí sťažnosti.

V súvislosti s odpoveďou sťažovateľa doručenou ústavnému súdu 21. novembra

2014, ktorou sťažovateľ hrubým a drzým spôsobom reagoval na výzvu ústavného súdu

na predloženie splnomocnenia na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,

ústavný súd odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil,

že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru,

pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp.

hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republiky, č. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája

2004).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2014