Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 581/2026
PDF · 189.54 KB
No categories available
I. ÚS 581/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom, Sv. Beňadika 30/B, Nitra, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Tos/99/2025-137 z 27. mája 2026, takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením krajského súdu č. k. 7Tos/99/2025-137 z 27. mája 2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie, ako aj uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves vedené pod sp. zn. 3T/99/2016, avšak bližšie nešpecifikované, a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň navrhuje priznať jej náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn. 2Nt/43/2024 z 22. októbra 2025 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) bol podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietnutý sťažovateľkin návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. 3T/99/2016, keďže neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
3. O sťažovateľkinej sťažnosti podanej proti uzneseniu okresného súdu krajský súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
II. Argumentácia sťažovateľky
4. Proti napadnutému uzneseniu sťažovateľka podala túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje, že súdy posúdili jej vec bez skutočného záujmu sa ňou zaoberať. Konštatuje, že napadnuté uznesenie je nezrozumiteľné, k čomu uvádza: „... ale jedno je zrejmé, že ak v roku 2024 je niečo iné ako v roku 2010, ide sa podľa roku 2010, lebo vtedy sa rozhodovalo. Keď sa v roku 2024 zistí, že to, čo bolo zapísané na podľa zákona 162/1995 Zbierky o katastri, §71 na hodnovernej listine, tak to v roku 2010 platilo a platí to pre účely trestného konania navždy. Krajskému súdu uniklo, že list vlastníctva je síce hodnoverná listina, ale len do momentu pokiaľ sa nepreukáže opak, t.j. zákon pripúšťa dôkaz opaku a práve keď sa podarí vyprodukovať dôkaz opaku nastáva tu skutočnosť umožňujúca domáhať sa obnovy konania.“.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti (m. m. III. ÚS 663/2014).
7. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už formuloval právny názor (pozri napr. IV. S 359/08), podľa ktorého ma nedostatok odôvodnenia ústavnej sťažnosti (alebo jej časti) významné procesné dôsledky. Je totiž základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolnosti musí odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahovať aj právne argumenty (ústavnoprávnu argumentáciu). Všeobecne formulovaný subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv nie je postačujúci (m. m. IV. ÚS 182/2021). Absencia kvalifikovaného odôvodnenia tak predstavuje nedostatok, ktorý bráni ústavnému súdu považovať ústavnú sťažnosť za dostatočne odôvodnenú.
8. Ústavný súd tiež považuje za potrebné dať v tejto súvislosti do pozornosti, že odôvodnenie ústavnej sťažnosti je kritériom klasifikačným, nie kvalitatívnym. Kritika právnych záverov
všeobecných súdov pri poskytovaní ochrany „zákonným“ subjektívnym právam účastníkov konania musí mať v ústavnej sťažnosti nevyhnutné prepojenie na základné práva a slobody sťažovateľa, a to nielen na úrovni návrhu na rozhodnutie vo veci samej, ale aj v rovine odôvodnenia ústavnej sťažnosti (m. m. III. ÚS 463/2018). Ústavný súd stabilne judikuje, že ústavná sťažnosť na porušenie základných práv nemôže byť naformulovaná nedostatočne a neurčito a vytvárať tak priestor na dohady a dedukcie (m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, I. ÚS 291/2017, IV. ÚS 91/2018). V zmysle konštantnej judikatúry pritom nepostačuje akékoľvek odôvodnenie návrhu na začatie konania. Návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí byť odôvodnený kvalifikovane, t. j. musí obsahovať odôvodnenie, ktoré spĺňa ústavnoprávne požiadavky (m. m. PL. ÚS 9/2012, PL. ÚS 1/2014, PL. ÚS 7/2014 a i.) (I. ÚS 478/2022).
9. V rámci predbežného prerokovania ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť sťažovateľky nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti a vykazuje viaceré nedostatky zásadného charakteru.
10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti riadne nepopísala základný skutkový stav veci. Zároveň neuviedla konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa nej dôjsť k porušeniu označených práv. Možno konštatovať, že v ústavnej sťažnosti absentuje relevantná ústavnoprávna argumentácia týkajúca sa porušenia práv sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu. Jej argumentáciu síce možno chápať ako vyjadrenie nesúhlasu so závermi krajského súdu, ale spôsob, akým pristúpila k odôvodneniu ústavnej sťažnosti, vytvára značný priestor na dedukciu a dohady. Zároveň je v ústavnej sťažnosti zmätočne či neúplne formulovaný petit, t. j. návrh na rozhodnutie, keďže sťažovateľka sa domáha aj zrušenia rozhodnutia okresného súdu, ktoré bližšie nešpecifikovala, a rovnako ho ani nepripojila ako prílohu k ústavnej sťažnosti. Tiež k ústavnej sťažnosti nepripojila ani ďalšie dôkazy, ktoré by poskytli predstavu o obsahu jej návrhu na obnovu konania.
11. Vzhľadom na zistené nedostatky ústavný súd sumarizuje, že v okolnostiach prerokúvanej veci nevie bez zbytočných dohadov či dedukcií (bez ďalšieho) vymedziť základné parametre umožňujúce posúdiť splnenie prieskumných mantinelov pre jeho ďalší postup.
12. Ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej absencia zmysluplného, ústavnoprávne relevantného odôvodnenia ako východiskového rámca ústavnej sťažnosti spôsobuje nedostatok podstatnej zákonom predpísanej náležitosti ustanovenej v § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 241/2013, III. ÚS 313/2016).
13. Podľa názoru ústavného súdu za danej situácie neprichádzala do úvahy ani výzva ústavného súdu na odstránenie pomenovaného nedostatku návrhu podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde vzhľadom na jeho kľúčovú povahu. Označené ustanovenie zákona totiž slúži na odstraňovanie najmä formálnych nedostatkov návrhu, nie však jeho samotnej podstaty (m. m. I. ÚS 155/2019). O to viac to platí za situácie, ak je sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpená (m. m. II. ÚS 389/2021, II. ÚS 178/2022). Možno tiež doplniť, že právny zástupca predložil ústavnému súdu plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom elektronickými prostriedkami, avšak nedisponovalo kvalifikovaným elektronickým podpisom právneho zástupcu a ani sťažovateľky. Na elektronickú podobu splnomocnenia pritom treba aplikovať ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Ústavnému súdu nebolo plnomocenstvo doručené ani dodatočne v origináli, čo možno považovať za ďalší nedostatok ústavnej sťažnosti.
14. Vychádzajúc z popísaných skutočností, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľky nespĺňa požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným požiadavkám (absencia konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základných práv a slobôd, nepresný petit, absencia niektorých príloh, nedostatok v rámci plnomocenstva), čo viedlo ústavný súd k jej odmietnutiu podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.
15. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2026
Miroslav Duriš predseda senátu