Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 313/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát, s. r. o., Žilinská 14,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Milan Ficek, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV

sp. zn. z 29. apríla 2015 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 25. januára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 29. apríla 2015 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 25. januára 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupoval ako navrhovateľ v konaní vedenom

pred okresným súdom pod sp. zn. o zaplatenie sumy 250,38 €. Okresný súd

v uvedenej veci sťažovateľa rozhodol rozsudkom z 29. apríla 2015 tak, že žalobu zamietol.

Sťažovateľ proti označenému rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta, že okresný súd

nesprávne právne posúdil jeho nárok. V nadväznosti na to, krajský súd arbitrárne prevzal

právny názor a argumentáciu okresného súdu bez toho, aby sa v odôvodnení svojho

napadnutého rozsudku vysporiadal s právnou a skutkovou argumentáciou sťažovateľa

uvedenou v jeho odvolaní. Sťažovateľ preto považuje napadnutý rozsudok krajského súdu

za svojvoľný a arbitrárny. Sťažovateľ ďalej uvádza, že „okrem arbitrárneho rozhodnutia

spôsobil súd aj ďalšiu zásadnú vadu v súdnom konaní, keď sťažovateľovi, resp. jeho

právnemu zástupcovi nedoručil vyjadrenie odporcu k podanému odvolaniu“. Podľa názoru

sťažovateľa aj týmto bolo zasiahnuté do jeho označených práv, keďže v zmysle ním

citovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „sp. zn.

z 21. októbra 2010“ táto vada okrem porušenia princípu kontradiktórnosti a rovnosti zbraní

zaťažuje postup súdu vadou v zmysle Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), teda odňatím možnosti

konať pred súdom.

Napriek uvedenému sťažovateľ tvrdí, že vyčerpal všetky dostupné opravné

prostriedky a že v predmetnej veci nemohol podať dovolanie, pretože „neboli dané dôvody

zmätočnosti konania“.

Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol vydať tento nález:

2

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na prejednanie veci spravodlivo, pred nezávislým

a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. v spojení

s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. porušené bolo.

2. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- € (slovom

jedentisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- € (slovom

jedentisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV. povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava sú povinní solidárne nahradiť

sťažovateľovi trovy konania vo výške 303,16 € za 2 úkony právnej pomoci: 1/ prevzatie

a príprava dňa 01.04.2016 a 2/ ústavná sťažnosť dňa 08.04.2016 v zmysle ustanovenia § 11

ods. 3 vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov (jeden úkon právnej

pomoci 143,- € + 8,58 € režijný paušál) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti napadnutému rozsudku

krajského súdu dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

3

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 29. apríla 2015, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z uvedeného vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane

základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá

právomoc preskúmať napadnutý rozsudok okresného súdu, keďže ho už preskúmal

na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť

sťažovateľovi ochranu jeho právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

napadnutému rozsudku okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

z 29. apríla 2015 odmietol podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (m. m. , , ).

2. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že aj

napriek tomu, že v okolnostiach prípadu existoval dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237

f) pre namietané porušenie princípu kontradiktórnosti a rovnosti zbraní v dôsledku

nedoručenia sťažovateľovi vyjadrenia odporcu k odvolaniu sťažovateľa, bolo podanie

4

dovolania vylúčené z dôvodu, že predmet konania, resp. hodnota peňažného plnenia,

neprevyšovala trojnásobok minimálnej mzdy podľa .

Sťažovateľ namietal porušenie svojich označených práv napadnutým rozsudkom

krajského súdu, ktoré odôvodnil nekonkretizovanou námietkou nesprávneho právneho

posúdenia a arbitrárnosťou odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu.

Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný

súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak

náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Ústavný súd konštatuje, že závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je

skutočnosť, že napriek všeobecným tvrdeniam o arbitrárnosti napadnutého rozsudku

krajského súdu absentuje akékoľvek odôvodnenie sťažnosti, t. j. neobsahuje čo i len jedinú

konkrétnu a určitú ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčať v prospech

záveru o porušení niektorého z označených základných práv alebo slobôd podľa

a dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby

medzi relevantnými ustanoveniami [ a

písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia

porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale musí ich

5

konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť, z akých

dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné

dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav,

z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem

opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich

v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd

rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou

konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej

samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľa neobsahuje,

pričom samotný subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv nie je dostatočným

dôvodom pre záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne

okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu,

v predloženej podobe neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, teda nespĺňa podstatnú

zákonom predpísanú náležitosti ustanovené v .

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

6

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Pretože predmetná sťažnosť v tejto časti neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie

právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce relevantné

odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti, ústavný súd aj so zreteľom

na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa túto časť sťažnosti odmietol pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd dáva na vedomie, že už pri svojej rozhodovacej

činnosti vyslovil, že ak sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne

o bagateľnú sumu, poskytnutie ústavnoprávnej ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy

len v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých došlo k porušeniu základných práv alebo

slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (, ,

)]. Posudzovaná vec takúto intenzitu zjavne nedosahuje, keďže napadnutý

rozsudok krajského súdu bol navyše aj riadne odôvodnený, čo by v okolnostiach prípadu

zakladal aj ďalší dôvod na jej odmietnutie, a to pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2016

7

8