Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 251/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp.

zn. , zastúpenej JUDr. F. N., vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a a 4 a

Listiny základných práv a slobôd v spojení s porušením § 1 ods. 1 ústavného zákona č.

, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -74 z 22. februára 2011, č. k. -77 z 31.

januára 2011, č. k. -115 z 23. februára 2011, č. k. -156

z 10. marca 2011 a č. k. -39 z 23. februára 2011 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., o d m i e t a pre ich zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. mája 2011

a 17. mája 2011 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

1169/2011, sp. zn. a sp. zn. , zastúpenej JUDr. F. N., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a a 4

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) v spojení s porušením ústavného ,

ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len „ústavný

Zb.“), a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č.

k. -74 z 22. februára 2011, č. k. -77 z 31. januára 2011, č. k.

-115 z 23. februára 2011, č. k. -156 z 10. marca 2011 a č.

k. -39 z 23. februára 2011.

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa ako oprávnená v konaniach

vedených pred Okresným súdom Prievidza (ďalej len „okresný súd č. 1“) a Okresným

súdom Trenčín (ďalej len ,,okresný súd č. 2“, spolu ďalej len „okresné súdy“) návrhmi na

vykonanie exekúcie domáhala vymoženia dlžného poistného v sume 3 767,64 € vo veci

vedenej pod sp. zn. , v sume 166,14 € vo veci vedenej pod sp. zn.

, v sume 885,32 € vo veci vedenej pod sp. zn. , v sume

405,23 € vo veci vedenej pod sp. zn. a v sume 244,24 € vo veci vedenej pod

sp. zn. voči povinným.

Následne vo veci vedenej pod sp. zn. okresný súd č. 1 uznesením

sp. zn. z 15. novembra 2010 uložil sťažovateľke, aby vo veci udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie zaplatila podľa položky 20a Sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), súdny poplatok za podanie urobené elektronickými

prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom v sume 1,92 €. Na základe

odvolania sťažovateľky krajský súd uznesením č. k. -74 z 22. februára 2011

uznesenie okresného súdu č. 1 potvrdil.

Vo veci vedenej pod sp. zn. okresný súd č. 1 uznesením sp. zn.

z 9. decembra 2010 uložil sťažovateľke, aby vo veci udelenia poverenia na

vykonanie exekúcie zaplatila podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí

prílohu , súdny poplatok za podanie urobené elektronickými

prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom v sume 1,92 €. Na základe

odvolania sťažovateľky krajský súd uznesením č. k. -77 z 31. januára 2011

uznesenie okresného súdu č. 1 potvrdil.

Vo veci vedenej pod sp. zn. okresný súd č. 2 uznesením sp. zn.

z 8. júla 2010 uložil sťažovateľke, aby vo veci udelenia poverenia na

vykonanie exekúcie zaplatila podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí

prílohu , súdny poplatok za podanie urobené elektronickými

prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom v sume 4,50 €. Na základe

odvolania sťažovateľky krajský súd uznesením č. k. -115 z 23. februára

2011 uznesenie okresného súdu č. 2 potvrdil.

Vo veci vedenej pod sp. zn. okresný súd č. 2 uznesením sp. zn.

z 2. februára 2011 uložil sťažovateľke, aby vo veci udelenia poverenia na

vykonanie exekúcie zaplatila podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí

prílohu , súdny poplatok za podanie urobené elektronickými

prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom v sume 1,50 €. Na základe

odvolania sťažovateľky krajský súd uznesením č. k. -156 z 10. marca 2011

uznesenie okresného súdu č. 2 potvrdil.

Vo veci vedenej pod sp. zn. okresný súd č. 2 uznesením č. k.

-26 zo 14. januára 2011 uložil sťažovateľke, aby vo veci udelenia poverenia

na vykonanie exekúcie zaplatila podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý

tvorí prílohu , súdny poplatok za podanie urobené

elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom v sume 1,50

€. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd uznesením č. k. -39

z 23. februára 2011 uznesenie okresného súdu č. 2 potvrdil.

Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom

súdov, ktorý im predchádzal, „...došlo... k porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu a inú

právnu ochranu garantované ust. a ods. 4 SR, ako aj ust.

ods. Listiny základných práv a slobôd... bolo porušené právo Sťažovateľa na spravodlivý

súdny proces garantované ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

v znení protokolu č. 11... a protizákonným postupom... bolo porušené vlastnícke právo

Sťažovateľa garantované ust. SR“.

V sťažnostiach sťažovateľka okrem iného uviedla:

,,Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je vymoženie dlžného poistného na

zdravotné poistenie a poplatku z omeškania z dlžnej sumy poistného na zdravotné poistenie,

je toto konanie v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) ZoSP oslobodené od súdneho poplatku.

Keďže od platenia súdneho poplatku nie je oslobodený Sťažovateľ (personálne

oslobodenie), ale konanie, v danom prípade ide o vecné oslobodenie od súdnych

poplatkov.“

V tomto ohľade sťažovateľka „vyčítala“ súdom prvého stupňa, „... že uložili

Sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie urobené elektronickými

prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom...“, a krajskému súdu, „... že

potvrdili...“ uznesenia súdov prvého stupňa, čím podľa jej názoru ,,... došlo k porušeniu

zákona a základných práv a slobôd Sťažovateľa, najmä práva Sťažovateľa na spravodlivý

súdny proces (ako základného predpokladu právnej istoty a zákonnosti v právnom štáte),

ale aj porušeniu vlastníckeho práva ako základného súkromnoprávneho inštitútu“.

Podľa názoru sťažovateľky „... odvolací súd (ako aj prvostupňový súd) na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci nekvalifikovali predmet súdneho sporu ako vec,

ktorá sa týka zdravotného poistenia a z toho dôvodu údajne nie je konanie oslobodené od

platenia súdnych poplatkov.“. „Závery...“ súdov prvého stupňa a krajského súdu ,,... sú

v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou a ich následkom je porušenie základného práva

alebo slobody Sťažovateľa“. Uznesenia súdov prvého stupňa a krajského súdu ,,... sú

arbitrárne a ako také ústavne neudržateľné, ako vyplýva z ich odôvodnenia“. Tvrdí tiež, že

tým, že nemala možnosť sa k veci vyjadriť, bolo jej „odopreté právo na spravodlivý súdny

proces“.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej práva „... na súdnu a inú ochranu... práva spravodlivý súdny proces,...

ako aj vlastníckeho práva Sťažovateľa garantovaného čl. 20. ods. 1, čl. 46 ods. 1 a ods. 4

SR, ust. , ust. Listiny základných práv a slobôd a ust. ods.

1 Európskeho dohovoru o ľudských právach...“ napadnutými uzneseniami krajského súdu,

zruší napadnuté uznesenia, veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

rozhodnutím všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr.

, , ).

Sťažovateľka v sťažnostiach podľa adresovaných ústavnému

súdu vyjadruje svoje výhrady proti uzneseniam krajského súdu č. k. -74

z 22. februára 2011, č. k. -77 z 31. januára 2011, č. k. -115

z 23. februára 2011, č. k. -156 z 10. marca 2011 a č. k. -39

z 23. februára 2011, ktorými podľa jej názoru došlo k porušeniu jej práv a slobôd

nesprávnym právnym posúdením jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie urobené

elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom bez toho, aby

sa mala možnosť k tomu vyjadriť a doplniť dôkazy.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť

uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského

súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne

normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa a 4

a listiny v spojení s ústavného a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami krajského súdu č. k. -74

z 22. februára 2011, č. k. -77 z 31. januára 2011, č. k.

115 z 23. februára 2011, č. k. -156 z 10. marca 2011 a č. k. 5 CoE

78/2011-39 z 23. februára 2011

Za porušenie označených práv považuje sťažovateľka namietanú nesprávnosť

právnych záverov v napadnutých uzneseniach krajského súdu, ktorými boli potvrdené

uznesenia okresného súdu č. 1 (sp. zn. z 15. novembra 2010 a sp. zn.

z 9. decembra 2010) a okresného súdu č. 2 (sp. zn.

z 8. júla 2010, sp. zn. z 2. februára 2011, č. k. -26

zo 14. januára 2011) o uložení povinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za podania

urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom,

a tiež v ich nedostatočnom odôvodnení. Podstata jej sťažností spočíva v jej nesúhlase

s právnym názorom krajského súdu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou práva na spravodlivé súdne

konanie nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred všeobecným súdom

úspešný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konanie zásadne nemôže

bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd

je však povinný na všetky tieto návrhy a procesné úkony primeraným, zrozumiteľným

a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom,

a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje

nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu

(, , ).

K podstatnej námietke sťažovateľky sa krajský súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia č. k. -74 z 22. februára 2011 vyjadril takto:

,,Oprávnený vo svojom odvolaní tvrdí, že mu poplatková povinnosť nevznikla,

nakoľko v danej veci ide o súdne konanie, ktoré je vecne oslobodené od súdnych poplatkov.

Cituje pritom ust. , podľa ktorého je od poplatku

oslobodené aj súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia.

V preskúmavanej veci je nepochybné, že exekúcia bola zastavená, pričom odvolací

súd výslovne zdôraznil, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty, ktorý mal

byť v danej veci exekučným titulom, je nulitným právnym aktom, ktorý nikoho nezaväzuje,

hľadí sa naň akoby neexistoval, čoho dôsledkom je, že ho nie je možné vykonať.

Z tohto dôvodu nie je možné ustáliť, že by v danej veci išlo o súdne konanie vo veci

zdravotného poistenia, resp. vymáhania plnenia zo zdravotného poistenia (poplatku

z omeškania a úroku z omeškania z dlžnej sumy poistného na zdravotné poistenie) ako tvrdil

oprávnený, na ktoré sa vzťahuje vecné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa §

4 ods. 1 písm. c/ . O takéto konanie išlo iba vtedy, ak by sa výkon

rozhodnutia viedol na základe riadneho exekučného titulu, čo však nesporne nie je prípad

tejto veci, v ktorej oprávnený svoj návrh na vykonanie exekúcie opieral o nulitný právny

akt.

Správny bol potom postup súdu prvého stupňa, ktorý zaviazal oprávneného

k zaplateniu súdneho poplatku za podanie urobené elektronickými prostriedkami v súlade

s položkou č. 20a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych

poplatkoch č. . Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne potvrdil.“

K podstatnej námietke sťažovateľky sa krajský súd v odôvodnení uznesenia č. k.

-77 z 31. januára 2011 vyjadril takto:

,,Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. 08. 2010,

č. k. -21 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. 10.

2010, č. k. -63 bola exekúcia v danej veci vyhlásená za neprípustnú

a exekúcia bola zastavená. Súd prvého stupňa zhodne s odvolacím súdom dospeli k záveru,

že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty, a teda exekučný titul, o ktorý sa

oprávnený v tomto konaní opieral, je nulitným aktom a takéto rozhodnutie nie je možné

vykonať.

V súlade s ust. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov od poplatku je

oslobodené súdne konanie okrem iného aj konanie vo veciach zdravotného poistenia.

V preskúmavanej vecí je však nepochybné, že oprávnený sa podaným návrhom

domáhal výkonu rozhodnutia na základe nulitného, to znamená neexistujúceho právneho

aktu, z čoho potom následne vyplýva, že sa nejednalo o konanie, týkajúce sa vymáhania

plnenia zo zdravotného poistenia, nakoľko o takéto konanie, ktoré je zároveň vecne

oslobodené od platenia súdnych poplatkov, by sa jednalo jedine za predpokladu, že by

exekučný titul bol po právnej stránke riadnym exekučným titulom, čo však nie je daný

prípad.

Keďže exekúcia v preskúmavanej veci sa viedla na základe neexistujúceho

exekučného titulu, nemožno potom následne z tohto dôvodiť, že sa jednalo o konanie,

týkajúce sa zdravotného poistenia, ktoré následne podlieha oslobodeniu od platenia

súdnych poplatkov v súlade s ust. v znení

neskorších predpisov.

Správny bol potom postup súdu prvého stupňa, keď uložil oprávnenému povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za úkon súdu, a to vyhotovenie rovnopisov podaní vykonaných

elektronickými prostriedkami v súlade s položkou č. 20a sadzobníka

v znení neskorších predpisov.“

K podstatnej námietke sťažovateľky sa krajský súd v odôvodnení uznesenia č. k.

-115 z 23. februára 2011 vyjadril takto:

,,V prejednávanej veci je však nepochybné, že oprávnený sa podaným návrhom

domáhal výkonu rozhodnutia na základe nulitného, to znamená neexistujúceho právneho

aktu, z čoho potom následne vyplýva, že sa nejednalo o konanie týkajúce sa vymáhania

plnenia zo zdravotného poistenia. O takéto konanie, ktoré je zároveň vecne oslobodené od

platenia súdnych poplatkov, by sa jednalo jedine za predpokladu, že by exekučný titul bol

po právnej stránke riadnym exekučným titulom, čo však nie je v danom prípade.

Exekúcia v predmetnej veci sa viedla na základe neexistujúceho exekučného titulu,

nemožno potom následne z tohto dôvodiť, že sa jednalo o vec týkajúcu sa zdravotného

poistenia, ktorá podlieha oslobodeniu od platenia súdnych poplatkov v súlade s ust. § 4

ods. 1 písm. c) .

Správny bol potom postup súdu prvého stupňa, ktorý zaviazal oprávneného

k zaplateniu súdneho poplatku za podanie urobené elektronickými prostriedkami v súlade

s položkou č. 20a sadzobníka o súdnych poplatkoch. Z týchto

dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.“

K podstatnej námietke sťažovateľky sa krajský súd v odôvodnení uznesenia č. k.

-156 z 10. marca 2011 vyjadril takto:

,,V prejednávanej veci je však nepochybné, že oprávnený sa podaným návrhom

domáhal výkonu rozhodnutia na základe nulitného, to znamená neexistujúceho právneho

aktu, z čoho potom následne vyplýva, že sa nejednalo o konanie týkajúce sa vymáhania

plnenia zo zdravotného poistenia. O takéto konanie, ktoré je zároveň vecne oslobodené od

platenia súdnych poplatkov, by sa jednalo jedine za predpokladu, že by exekučný titul bol

po právnej stránke riadnym exekučným titulom, čo však nie je v danom prípade.

Exekúcia v predmetnej veci sa viedla na základe neexistujúceho exekučného titulu,

nemožno potom následne z tohto dôvodiť, že sa jednalo o vec týkajúcu sa zdravotného

poistenia, ktorá podlieha oslobodeniu od platenia súdnych poplatkov v súlade s ust. § 4

ods. 1 písm. c) .

Správny bol potom postup súdu prvého stupňa, ktorý zaviazal oprávneného

k zaplateniu súdneho poplatku za podanie urobené elektronickými prostriedkami v súlade

s položkou č. 20a sadzobníka o súdnych poplatkoch. Z týchto

dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.“

K podstatnej námietke sťažovateľky sa krajský súd v odôvodnení uznesenia č. k.

-39 z 23. februára 2011 vyjadril takto:

,,V prejednávanej veci je nepochybné, že uznesením súdu prvého stupňa zo dňa

1. júla 2009, č. k. -16, bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená,

kedy súd prvého stupňa dospel k záveru, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej

podstaty, a teda exekučný titul, o ktorý sa oprávnený v tomto konaní opieral, je nulitným

aktom a takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Preto bola exekúcia v konečnom dôsledku

zastavená.

V súlade s ust. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov, od platenia súdnych poplatkov je oslobodené okrem

iného aj konanie vo veciach zdravotného poistenia, a teda konanie ako také.

V prejednávanej veci je však nepochybné, že oprávnený sa podaným návrhom

domáhal výkonu rozhodnutia na základe nulitného, to znamená neexistujúceho právneho

aktu, z čoho potom následne vyplýva, že sa nejednalo o konanie týkajúce sa vymáhania

plnenia zo zdravotného poistenia. O takéto konanie, ktoré je zároveň vecne oslobodené od

platenia súdnych poplatkov, by sa jednalo jedine za predpokladu, že by exekučný titul bol

po právnej stránke riadnym exekučným titulom, čo však nie je v danom prípade.

Exekúcia v predmetnej veci sa viedla na základe neexistujúceho exekučného titulu,

nemožno potom následne z tohto dôvodiť, že sa jednalo o vec týkajúcu sa zdravotného

poistenia, ktorá podlieha oslobodeniu od platenia súdnych poplatkov v súlade s ust. § 4

ods. 1 písm. c)

Správny bol potom postup súdu prvého stupňa, ktorý zaviazal oprávneného

k zaplateniu súdneho poplatku za podanie urobené elektronickými prostriedkami v súlade

s položkou č. 20a sadzobníka o súdnych poplatkoch. Z týchto

dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.“

Podľa názoru ústavného súdu takto koncipované uznesenia krajského súdu ako súdu

odvolacieho sú určité a zrozumiteľné, bez vnútorných rozporov a krajský súd zaujíma

stanovisko k podstate dôvodov uvedených v odvolaniach. Ústavný súd preto takéto

rozhodnutia na rozdiel od sťažovateľky nepovažuje za neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, čo by mohlo mať za následok

porušenie ňou označených práv (podobne aj ). Nevyplýva z nich ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na

spravodlivé súdne konanie stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že

všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov

konania vrátane ich dôvodov a námietok.

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie

rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

). Pretože namietané rozhodnutia krajského súdu nevykazujú znaky svojvôle

a sú dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov

a hodnotení, podporených podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľnými

právnymi názormi okresných súdov v označených rozsudkoch, ústavný súd nie je

oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj ,

) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu,

ktorý je totožný s právnym názorom prvostupňových súdov.

Navyše, nemožno v prerokúvanej veci v súlade s doterajšou judikatúrou

() pominúť ani ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že sťažnosti smerujú

proti napadnutým rozhodnutiam, ktorými krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutia

vo výroku o uložení povinnosti sťažovateľke zaplatiť súdnemu exekútorovi súdny poplatok

pohybujúci sa v jednotlivých napadnutých konaniach od 1,50 € po 4,50 €. Túto sumu

možno označiť za zjavne celkom bagateľnú, a aj keď sťažovateľka zakladá svoje námietky

najmä na porušení práva na spravodlivé súdne konanie, táto skutočnosť prispela k podpore

záveru ústavného súdu o zjavnej neodôvodnenosti sťažností. Uloženie povinnosti

sťažovateľke zaplatiť sumu v rozmedzí od 1,50 € do 4,50 € by totiž aj v prípade, že by

ústavný súd zistil určité pochybenia v namietanom rozhodnutí, mohlo predstavovať zásah

do hmotného práva sťažovateľky len nepatrnej intenzity. Podľa judikatúry ústavného súdu

() ak sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú

sumu, poskytnutie ústavnoprávnej ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom

výnimočných prípadoch, v ktorých došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd

v mimoriadne závažnom rozsahu (intenzite).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosti sťažovateľky namietajúce porušenie

jej základných práv podľa a 4 a listiny v spojení s ods.

1 a práva podľa dohovoru označenými uzneseniami

krajského súdu odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnené.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa

uzneseniami krajského súdu č. k. -74 z 22. februára 2011, č. k.

-77 z 31. januára 2011, č. k. -115 z 23. februára 2011,

č. k. -156 z 10. marca 2011 a č. k. -39

z 23. februára 2011

Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. ) zastáva

názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv

a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1

, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil

ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až . Inak povedané, o prípadnom

porušení označeného základného a iného práva hmotnoprávneho charakteru (čl. 20 ods. 1

) by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu

primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných

princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich porušením.

Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru, že uznesenia krajského súdu, ako aj

dôvody uvádzané sťažovateľkou v sťažnostiach neobsahujú také skutočnosti, ktoré by

svedčili o porušení ústavnoprocesných princípov vyplývajúcich z ,

ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné sťažnosti sťažovateľky aj v časti

namietajúcej porušenie jej základného práva podľa (hmotnoprávneho

charakteru) odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnené.

Pretože sťažnosti boli odmietnuté v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

sťažovateľky na ochranu jej práv označených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011