Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 530/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1. , , a 2. , , zastúpených LÖWY & LÖWY s. r. o., Slowackého 56, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -325 z 8. apríla 2026 v časti výroku I o zamietnutí sťažnosti a v časti výroku II o výške náhrady trov konania takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. mája 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“), základného práva na rovnosť strán konania podľa 47 ods. 3 , ako aj svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovatelia navrhujú napadnuté uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplývajú tieto skutkové okolnosti:

3. Sťažovatelia boli v postavení žalobcov stranou konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. , v ktorom sa proti žalovaným 1 a 2 domáhali určenia, že vec patrí do dedičstva. Keďže sťažovatelia boli v konaní úspešní, okresný súd rozsudkom č. k. -240 z 25. augusta 2025 II. výrokom rozhodol, že sťažovatelia majú proti žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Uznesením okresného súdu č. k. -288 z 2. februára 2026 bolo I. výrokom rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť sťažovateľom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 1 874,42 eur.

5. Následne uznesením č. k. -288 z 12. februára 2026 súd opravil záhlavie uznesenia z 2. februára 2026, ako aj I. výrok tak, že má správne znieť, že žalovaní 1 a 2 sú povinní zaplatiť žalobcom 1 a 2 spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 1 874,42 eur na účet právneho zástupcu žalobcov do 3 dní od doručenia uznesenia.

6. Sťažovatelia napadli uznesenia okresného súdu z 2. a 12. februára 2026 sťažnosťou smerujúcou proti výroku o priznanej náhrade trov konania (I. výrok) a uznesenia napadli sťažnosťou aj žalovaní 1 a 2, o ktorých okresný súd rozhodol uznesením č. k. -325 z 8. apríla 2026 tak, že I. výrokom sťažnosť sťažovateľov zamietol a II. výrokom zmenil I. výrok napadnutého uznesenia tak, že žalovaní 1 a 2 sú povinní zaplatiť žalobcom 1 a 2 spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 1 661,30 eur na účet právneho zástupcu žalobcov 1 a 2.

7. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali priznania vyššej sumy z titulu náhrady trov konania (sťažovatelia žiadali odmenu priznať aj za iné úkony, než aké zohľadnil súd prvej inštancie, a ich námietky s týkali aj priznanej dane z pridanej hodnoty).

8. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd sťažnosť sťažovateľov meritórne neprejednal, keďže ju považoval za oneskorene podanú. Okresný súd uviedol, že „Uznesenie z 2.2.2026, ktorým vyššia súdna úradníčka v napadnutom výroku I. rozhodla o výške trov tohto konania bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené 3.2.2026 a preto 15 dňová lehota na podanie sťažnosti proti nemu začala žalobcom podľa plynúť 4.2.2026 a uplynula im 18.2.2026 a pretože žalobcovia podali sťažnosť, v ktorej namietali proti nepriznaniu odmeny za 3 úkony právnej služby a DPH, až 4.3.2026, podali ju oneskorene. Hoci bolo na návrh žalobcov napadnuté uznesenie opravené uznesením z 12.12.2026, táto oprava sa týkala iba doplnenia označenia žalovaného 2/ do záhlavia napadnutého uznesenia, do výroku I. ako na trovy oprávneného subjektu a do výroku II. ako na trovy povinného subjektu a nie úkonov právnej služby, ktoré namietali žalobcovia vo svojej sťažnosti a preto im nezačala plynúť doručením opraveného uznesenia nová lehota 15 dní na podanie sťažnosti tak, ako sa mylne domnievali. Pretože sťažnosť žalobcov bola podaná oneskorene a táto právna vec sa nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia , súd ju zamietol ako nedôvodnú, podľa základných princípov a to .“.

II. Argumentácia sťažovateľov

9. Sťažovatelia udávajú, že v danom prípade nejde o bagateľnú vec, keďže zo skutkových okolností vyplýva, že súd svojím postupom v podstate zasiahol do práva sťažovateľov na spravodlivý súdny proces, keď v rozpore so znením zákona považoval sťažnosť sťažovateľov proti uzneseniu o výške trov konania za oneskorenú, čo malo v konečnom dôsledku vplyv aj na samotné rozhodnutie o výške trov konania.

10. Je zrejmé, že pôvodné uznesenie o výške náhrady trov konania obsahovalo inú zrejmú nesprávnosť v jeho záhlaví, kde bol identifikovaný len jeden žalovaný ( ), pričom chýbala identifikácia aj druhého žalovaného ( ). Pôvodné uznesenie o výške trov konania rovnako obsahovalo zrejmú nesprávnosť aj vo výroku I, kde by povinnosť zaplatiť trovy konania sťažovateľom mala byť určená spoločne a nerozdielne žalovanému 1, ako aj žalovanému 2.

11. Podľa názoru sťažovateľov došlo zo strany okresného súdu k prílišnému formalizmu pri výklade a aplikácii právnej normy. Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a neudržateľné.

12. Základnou otázkou, ktorej preskúmania sa sťažovatelia dovolávajú, je námietka nesprávneho výkladu podústavného práva okresným súdom pri posudzovaní, resp. výklade (ďalej aj „“).

13. Sťažovatelia považujú za nesporné, že vykonanou opravou došlo k rozšíreniu počtu subjektov, ktoré sú povinné nahradiť trovy konania žalobcom, resp. sťažovateľom. Vykonanie takej zásadnej opravy, ako je doplnenie povinného subjektu do výroku rozhodnutia na náhradu trov konania, je nesporne obsahovou zmenou, ktorá má zásadný vplyv na plynutie novej 15-dňovej lehoty na podanie sťažnosti.

14. Vykonanou opravou došlo k zmene, resp. nahradeniu pôvodných výrokov úplne novými výrokmi nielen ich doplnením, tak ako to mylne uvádza okresný súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Je tak nesprávny záver okresného súdu o tom, že sťažovateľom nezačala plynúť nová 15-dňová lehota. Je nesporné, že vykonanou opravou došlo k zmene, resp. úplnému nahradeniu pôvodného výroku súdu, čím sa vykonaná oprava vzťahovala na výrok ako celok, čo má za následok plynutie novej 15-dňovej lehoty.

15. Sťažovatelia poukazujú na to, že v zmysle právnej náuky nová lehota však plynie len vtedy, ak je dôsledkom takejto (hoci aj nevýznamnej) opravy obsahová zmena výroku z hľadiska práv a povinností, ktoré po oprave vymedzuje. Uvedené platí aj vtedy, ak bolo pôvodné rozhodnutie už preskúmané v odvolacom konaní na základe skôr podaného odvolania a odvolací súd ho ako vecne správne potvrdil.

16. Zároveň sťažovatelia poukazujú aj na pochybenie okresného súdu, ktorý, zastávajúc názor, že sťažnosť je podaná oneskorene, túto zamietol, i keď procesne správne ju v danom prípade mal s poukazom na odmietnuť.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

17. Uznesením ústavného súdu č. k. -5 z 8. septembra 2026 bol z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľov vylúčený člen IV. senátu sudca Ladislav Duditš. Z tohto dôvodu sa ako tretí člen IV. senátu konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľov zúčastnil sudca Ivan Fiačan.

18. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľov je tvrdenie o nesprávnom výklade (Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.), v dôsledku ktorého došlo k nevyhoveniu ich sťažnosti pre oneskorenosť.

19. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa proti rozhodnutiu či zásahom všeobecných súdov je výlučne založená na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní a rozhodnutí v ňom vydanom boli alebo neboli dotknuté chránené práva alebo slobody fyzickej osoby. To v danom kontexte znamená,

že ani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámca všeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci prehodnocoval skutkové a právne závery všeobecného súdu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , , , , ).

20. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom. Práva na súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa možno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie ( ). V súvislosti s nastolenou problematikou ústavný súd stabilne judikuje, že iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by totiž mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (mutatis mutandis , , , , , ).

21. V prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, ústavný súd v zásade poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom podľa štandardných kritérií, avšak rozhodnutie zruší len celkom výnimočne, ak zistí, že došlo k zásahu do ich základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite (, , , .

22. V prvom rade ústavný súd uvádza, že vzhľadom na výšku náhrady trov konania, ktorej sa sťažovatelia domáhajú (2 562,98 eur), ide o bagateľnú vec [ ].

23. Kým okresný súd zastáva názor, že oprava sa týkala iba doplnenia označenia žalovaného 2 do záhlavia a do výroku, a nie úkonov právnej služby, ktoré namietali sťažovatelia vo svojej sťažnosti, a preto im nezačala plynúť doručením opraveného uznesenia nová lehota 15 dní na podanie sťažnosti, sťažovatelia zastávajú názor, že vykonanou opravou došlo k rozšíreniu počtu subjektov, ktoré sú povinné nahradiť trovy konania sťažovateľom, čo je obsahová zmena, ktorá mázásadný vplyv na plynutie novej 15-dňovej lehoty na podanie sťažnosti počítanej od doručenia opravného uznesenia.

24. Zjednocovanie rozhodovacej činnosti je vecou odvolacích súdov alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky [porovnaj a , , a , resp. a o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

25. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nepovažuje za nespôsobilú ani argumentáciu sťažovateľov, ani argumentáciu okresného súdu, ktoré obe sú ústavne akceptovateľné, bude predovšetkým vecou zjednocovacieho mechanizmu všeobecného súdnictva, aby v aplikačnej rovine súčasnej právnej úpravy () bolo kreované judikatúrne riešenie nastolenej problematiky, a to už označenými postupmi vyplývajúcimi zo .

26. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť nesprávneho rozhodnutia v podobe zamietnutia sťažnosti sťažovateľov namiesto jej odmietnutia ( ). Možno tiež podotknúť, že prvotná oprava uznesenia vyššieho súdneho úradníka v jeho výroku 1 vzhľadom na znenie opravovaného výroku („Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1 a 2 spoločne a nerozdielne náhradu trov...“) vedie k záveru, že išlo o evidentnú pisársku chybu vo vzťahu k pomenovaniu povinných osôb, keďže (jeden) žalovaný mal zaplatiť trovy konania spoločne a nerozdielne, a preto výsledok opravy nezodpovedá akejkoľvek vecnej, resp. obsahovej zmene (a to ani v okruhu zaviazaných osôb).

27. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

28. Z už uvedených dôvodov musel ústavný súd postupom podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

29. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ich ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2026

Libor Duľa

predseda senátu