Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2881 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (2887)III. ÚS 180/02
PDF · 290.58 KB
No categories available
III. ÚS 180/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo
sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti spoločnosti Istrochem, a. s.,
B., zastúpenej advokátom JUDr. P. A., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie
jej základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.
13 Cb 10159/93-88 zo 7. mája 2002 na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2003 takto
r o z h o d o l :
1. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 13 Cb 10159/93-88 zo 7. mája 2002
p o r u š i l základné právo spoločnosti Istrochem, a. s., na súdnu ochranu zaručené v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako
aj jej právo na prerokovanie veci súdom zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 13 Cb 10159/93-88 zo 7. mája 2002
z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS
180/02-19 z 27. novembra 2002 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti Istrochem, a. s., B. (ďalej
len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. A., Advokátska kancelária, B., ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj porušenie jej práva na prerokovanie veci súdom
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 13 Cb
10159/93-88 zo 7. mája 2002.
Sťažovateľka uviedla, že krajský súd uvedeným uznesením zastavil podľa § 43 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) konanie, v ktorom sa ako navrhovateľka
domáhala zaplatenia pohľadávky vo výške 1 000 000 Sk s príslušenstvom od odporcu,
ktorého v návrhu na začatie konania (návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu
z 9. decembra 1993) označila ako PD „V.“ so sídlom v R.
Odporca tento názov užíval iba do 14. apríla 1993, keď došlo k zmene jeho
obchodného mena na PD R. Navrhovateľka preto podaním zo 7. septembra 1998 opravila
návrh na začatie konania v časti týkajúcej sa označenia odporcu tak, že ho zosúladila so
zápisom obchodného mena odporcu v obchodnom registri v čase začatia konania a súčasne
uviedla obchodné mená jeho dvoch právnych nástupcov, pretože odporca ku dňu 27. marca
1997 zanikol bez likvidácie.
Krajský súd potom pokračoval v konaní so všetkými troma subjektmi označenými
v podaní navrhovateľky zo 7. septembra 1998 a rozsudkom č. k. 13 Cb 10159/93-67
z 8. februára 2001 konanie voči odporcovi PD R. zastavil, voči ostatným žalovaným žalobu
zamietol.
Sťažovateľka uviedla, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) na základe ňou podaného odvolania uznesením sp. zn. 6 Obo 130/01 z 9. novembra
2001 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom
v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľka opravila návrh na začatie
konania v časti obchodného mena žalovaného, čím „sa stal návrh z hľadiska označenia
účastníkov konania bezvadným“.
Výzvou č. k. 13 Cb 10159/93-87 z 26. marca 2002 vyzval krajský súd sťažovateľku
na odstránenie nedostatkov podania s tým, že v návrhu označený odporca v čase podania
návrhu, tak ako je uvedený v návrhu, nebol zapísaný v obchodnom registri, a žiadal
sťažovateľku, aby v lehote piatich dní odstránila nedostatok podania, t. j. uviedla meno
odporcu v súlade s § 9 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súčasne ju poučil o možných
následkoch neuposlúchnutia výzvy. Sťažovateľka na výzvu krajského súdu nereagovala,
preto krajský súd uznesením č. k. 13 Cb 10159/93-88 zo 7. mája 2002 konanie zastavil bez
možnosti odvolania (§ 202 ods. 3 písm. l) OSP). Výzva podľa sťažovateľky neobsahovala
náležitosti, na základe ktorých by bolo možné identifikovať, ktorej veci sa týka, ani
dostatočné poučenie, ako treba opravu podania urobiť v zmysle § 43 ods. 1 druhej vety
OSP.
Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namieta, že krajský súd zastavením
konania v uvedenej právnej veci porušil jej právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, pretože v čase jeho rozhodovania, ba už aj v čase vyzvania
navrhovateľky na odstránenie nedostatkov podania, jej návrh nemal nedostatky vytýkané
súdom, ktoré by bránili pokračovaniu v konaní a mohli by byť dôvodom na jeho zastavenie.
Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd
rozhodol nálezom, že „Krajský súd v Košiciach vyššie uvedeným uznesením, ako orgán
verejnej moci porušil ústavou zaručené základné právo navrhovateľa na spravodlivé
konanie a na súdnu ochranu (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a súčasne
uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07. 05. 2002, č. k. 13 Cb 10159/93-88 zruší“.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k predmetu konania písomne vyjadrili obaja
účastníci konania, krajský súd vyjadrením sp. zn. Spr 1806/02 zo 17. októbra 2002
a sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 13. februára 2003.
Predseda krajského súdu v písomnom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že navrhovateľ
mal podľa neho jednoznačne právnu aj faktickú možnosť na základe výzvy krajského súdu
z 26. marca 2002 pokračovať v súdnom konaní označením správneho obchodného mena
odporcu. Poukázal na skutočnosť, že uvedená výzva obsahovala označenie navrhovateľa
a spisovú značku krajského súdu, pod ktorou bolo konanie vedené (13 Cb 10159/93), takže
sťažovateľ musel mať „vedomosť o tom, kto je v tomto konaní odporca, o aký spor ide (viď
i podanie navrhovateľa z 7. 9. 1998 – čl. 45)“. Krajský súd podľa neho postupoval zákonom
predpísaným spôsobom, t. j. plnením povinnosti skúmať existenciu podmienok konania.
V tejto súvislosti predseda krajského súdu okrem iného uviedol: „Spôsobilosť byť
účastníkom konania (civilnoprocesná subjektivita) je podstatná pre konanie. Jej splnenie je
súd počas celého konania povinný si všímať aj bez návrhu. Jej nedostatok je
neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania. Predpokladom civilnoprocesnej subjektivity
je pritom hmotnoprávna právna subjektivita účastníkov konania (spôsobilosť mať práva
a povinnosti podľa hmotného práva). Otázku právnej subjektivity u družstva preto riešia
ustanovenia Občianského zákonníka ( § 18 a nasl.) i Obchodného zákonníka (§ 56 a nasl.).
Bez presného označenia družstva názvom, pod ktorým je zapísané v obchodnom registri (§
9 ods. 2 Obchodného zákonníka), t. j. obchodným menom, nie je preukázaná spôsobilosť byť
účastníkom konania.“ K samotnému porušeniu práva na súdnu ochranu v závere uviedol:
„(...) zastávam názor, že nebolo porušené právo na súdnu ochranu (nejde o konanie súdu,
ktoré by bolo v rozpore s platným zákonom), keďže súd je oprávnený vykonať uvedený
procesný úkon.“ Podľa jeho názoru uvedeným rozhodnutím krajský súd nevytvoril
prekážku res iudicata (§ 159 ods. 3 OSP) a jeho právoplatnosťou sa odstránila aj prekážka
Právny zástupca sťažovateľky písomne reagoval na vyjadrenie krajského súdu
podaním z 13. februára 2003, v ktorom poukázal na skutočnosť, že cit. „(...) krajský súd sa
vo svojom vyjadrení vyhol podstate veci, keď nekomentoval, nespochybnil ani nevyvrátil
tvrdenie sťažovateľky potvrdené stanoviskom Najvyššieho súdu SR v dôvodoch uznesenia zo
dňa 9. novembra 2001 č. k. 6 Obo 130/01, že odporca bol v návrhu na začatie konania
v znení podania navrhovateľa zo dňa 07. 09. 1998 označený v súlade s ustanovením § 9
ods. 2 Obchodného zákonníka, teda obchodným menom, ako bolo toto v čase začatia
konania pred krajským súdom zapísané v obchodnom registri, takže v čase zastavenia
konania tu nebol nedostatok, pre ktorý bolo konanie zastavené uznesením krajského súdu zo
dňa 07. 05. 2002, č. k. 13 Cb 10159/93-88. Hoci je pravdou, že zastavenie konania súdom
z dôvodu neodstráneného nedostatku podania je konaním súdu v súlade so zákonom,
zastavenie konania bez existencie tohto nedostatku je však nepochybne konaním
protizákonným a v tomto prípade k takémuto konaniu zo strany krajského súdu došlo“.
V súvislosti s vyjadrením krajského súdu k obsahu výzvy na odstránenie nedostatkov
podania uviedol, že sťažovateľ nepochyboval, že je vo veci účastníkom konania, nedokázal
však z výzvy identifikovať druhého účastníka konania ani predmet konania iba podľa v nej
uvedenej spisovej značky. Navyše, podľa neho v situácii, keď sťažovateľ ako účastník
konania opravil podanie v časti označenia odporcu dva roky pred doručením výzvy a taktiež
v súlade so zápisom odporcu v obchodnom registri, teda tak, ako to súd neskôr výzvou
žiadal, nemohol ani v prípade, že by z výzvy dokázal vec identifikovať, tejto výzve
vyhovieť.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu krajského súdu sp. zn. 13 Cb 10159/93
dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez
prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne predložených
vyjadrení účastníkov a obsahu dotknutého spisu.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovné podstatné
skutočnosti týkajúce sa priebehu konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn.
Návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu z 9. decembra 1993
doručeným krajskému súdu 21. decembra 1993 sa právny predchodca sťažovateľky
(Istrochem, š. p.) domáhal zaplatenia 1 000 000 Sk s príslušenstvom od odporcu, ktorého
označil ako PD „V.“ R. Krajský súd vydal podľa návrhu 6. decembra 1994 zmenkový
platobný rozkaz, proti ktorému podalo v zákonnej lehote námietky PD R., ktoré sa podľa
obsahu námietok považovalo za označeného odporcu.
Krajský súd pokračoval v konaní a nariadil pojednávanie. Podaním zo 7. septembra
1998 doručeným krajskému súdu 10. septembra 1998 sa sťažovateľka ospravedlnila za
neúčasť svojho právneho zástupcu na pojednávaní (termín ktorého krajský súd stanovil na
10. september 1998) a taktiež uviedla: „Súčasne opravujeme podanie zo dňa 9. 12. 1993
(žalobu v predmetnej veci) v časti obchodného mena a sídla odporcu takto:
Obchodné meno : PD R.
Sídlo : R.
Oznamujeme tiež, že dňa 27. 3. 1997 bol odporca vymazaný z obchodného registra
z dôvodu zrušenia bez likvidácie a týmto dňom jeho majetok, práva a záväzky prebrali:
Obchodné meno : PD R.
Sídlo : R.
IČO :
a
Obchodné meno : R.- o. d. R.
Sídlo : R.
IČO :
Navrhujeme, aby súd pokračoval v konaní s právnymi a procesnými nástupcami
odporcu, ktorí sú v zmysle ustanovenia § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka zaviazaní
spoločne a nerozdielne.“
Sťažovateľka v úvode tohto podania označila konanie, ktorého sa podanie týka,
nasledovne: „Navrhovateľ : Istrochem, a. s., B.
Odporca : PD V. v R., R.
spis. zn. : 13 Cb 10159/93
o Sk 1 000 000,– s prísl.“
Krajský súd rozsudkom č. k. 13 Cb 10159/93-67 z 8. februára 2001 žalobu
sťažovateľky voči PD R. a R.-o. d. R. (v rozsudku označené ako žalovaní v II. a III. rade)
zamietol a pokiaľ ide o PD R. (v rozsudku označené ako žalovaný v I. rade), konanie voči
nemu zastavil s týmto odôvodnením: „Z obsahu výpisu z obchodného registra Okresného
súdu v Prešove, Oddiel: Dr, vložka č. 33/P, zo dňa 27. 3. 1997, súd zistil, že žalobcom
označený žalovaný v čase podania návrhu neexistoval a preto súd proti takto označenému
žalovanému konanie zastavil. V konaní pokračoval proti žalobcom označeným žalovaným
II. a III.“
Na základe odvolania sťažovateľky najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Obo 130/01
z 9. novembra 2001 rozsudok krajského súdu č. k. 13 Cb 10159/93-67 z 8. februára 2001
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho uznesenia najvyšší súd okrem iného uviedol: „(...)Navrhovateľ
podaním doručeným súdu 10. septembra 1998 opravil svoj návrh, čo sa týka obchodného
mena odporcu a označil ho ako PD R. Proti takto označenému odporcovi súd ďalej konal,
preto treba považovať pôvodný návrh navrhovateľa ako podaný proti takto označenému
odporcovi. Uvedeným podaním navrhovateľ súčasne oznámil, že dňa 27. marca 1997 bol
odporca vymazaný z obchodného registra z dôvodu zrušenia bez likvidácie a týmto dňom
jeho majetok, práva a záväzky prevzali jeho dvaja právni nástupcovia, a to PD R. a R.-o. R.
a preto žiadal, aby súd pokračoval v konaní s týmito právnymi a procesnými nástupcami
odporcu.
Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľovo podanie bolo v súlade s ustanovením
§ 107 ods. 4 O. s. p. a súd mal pokračovať v konaní len voči týmto účastníkom konania ako
odporcom I. a II., čo mal preukázané výpismi z obchodného registra Okresného súdu
v Prešove.“
Výzvou z 11. marca 2002 krajský súd zisťoval, či v obchodnom registri vedenom
Okresným súdom Prešov bol ku dňu vystavenia zmenky zapísaný subjekt pod obchodným
menom PD „V.“ R., resp. PD V. v R.
Z výpisov z obchodného registra Okresného súdu Prešov doručených krajskému súdu
19. marca 2002 vyplýva, že do 15. apríla 1993 bol v uvedenom obchodnom registri
v oddiele Dr, vložke č. 33/P zapísaný subjekt pod obchodným menom PD V. v R., okr. V.
n/T., a od uvedeného dátumu PD R.
Výzvou z 26. marca 2002 vyzval krajský súd sťažovateľku na odstránenie
nedostatkov návrhu s poukazom na § 43 ods. 1 OSP, v ktorej okrem iného uviedol:
„V návrhu označený odporca v čase podania návrhu, tak ako je uvedený v návrhu nebol
zapísaný v obchodnom registri.
Žiadame Vás v lehote do 5 dní odo dňa prevzatia tejto výzvy odstrániť vadu podania,
t. j. uviesť meno odporcu v návrhu, v súlade s ust. § -u 9 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Ak v ustanovenej lehote vadu podania neodstránite, súd konanie podľa §-u 43 ods. 2
O. s. p. zastaví.“
Výzva bola adresovaná sťažovateľke a bola na nej uvedená spisová značka
13 Cb 10159/93-87.
Uznesením č. k. 13 Cb 10159/93-88 zo 7. mája 2002 krajský súd konanie proti
odporcovi označenému v uznesení ako PD „V.“ R. zastavil s odôvodnením, že
„navrhovateľ vadu podania v stanovenej lehote neodstránil“. Krajský súd poukázal na
ustanovenia § 79 ods. 1, § 42 ods. 3, § 43 ods. 1 a 2, § 103 a § 19 OSP, pričom uviedol:
„V tomto prípade navrhovateľ odporcu označil neúplným obchodným menom.
Odporca tak ako je označený, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania.
Nakoľko súd nemôže pokračovať v konaní s odporcom označeným v návrhu,
navrhovateľ výzvu súdu v stanovenej lehote nesplnil, preto súd v súlade s citovanými
ustanoveniami konanie zastavil“.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).
Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v (...) čl. 46 tejto ústavy sa
možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde (...). Podľa odseku 4 uvedeného článku listiny
podmienky a podrobnosti upravuje zákon.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...)
prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo
sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo
opatrenie zruší.
Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.
Podľa § 42 ods. 3 OSP pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Podľa § 79 ods. 1 OSP v znení platnom v čase podania žaloby konanie sa začína na
návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, zamestnanie
a bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zjavné, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom
a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.
Podľa § 103 ods. 1 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 104 ods. 2 OSP ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno
odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní,
ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok
podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.
Podľa § 43 ods. 1 OSP predseda senátu vyzve účastníkov, aby nesprávne, neúplné
alebo nezrozumiteľné podanie v určenej lehote opravili alebo doplnili. Poučuje účastníkov
aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa napriek výzve predsedu senátu podanie
neopraví alebo nedoplní a v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie
zastaví. O týchto následkoch musí byť účastník poučený.
Podľa § 202 ods. 3 písm. l) OSP odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým
sa rozhoduje podľa § 43 ods. 2 OSP.
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený
preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade
a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred
všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne
závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na
kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia
ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak
v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu
základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť
teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02).
Za situácie, keď krajský súd právo na súdnu ochranu odmietol s poukazom na
ustanovenie § 43 OSP, teda pre nedoplnenie podania, je potrebné preskúmať, či ide
o odmietnutie súdnej ochrany majúce charakter denegationis iustitiae (I. ÚS 139/02), a tým
o porušenie základných ústavných princípov garantovaných v čl. 46 ústavy.
Krajský súd výzvou z 26. marca 2002 vyzval sťažovateľku na „odstránenie vád
podania – návrhu“ zosúladením označenia odporcu s jeho obchodným menom zapísaným
v obchodnom registri ku dňu začatia konania. Sťažovateľka na výzvu nereagovala, podaním
zo 7. septembra 1998 však „opravila“ svoj návrh z 9. decembra 1993 v časti obchodného
mena a sídla odporcu na PD R., so sídlom R., a označila aj jeho právnych nástupcov.
Z výpisov z obchodného registra Okresného súdu Prešov doručených krajskému súdu
19. marca 2002 vyplýva, že od 15. apríla 1993 bol v uvedenom obchodnom registri
v oddiele Dr, vložke č. 33/P zapísaný subjekt pod obchodným menom PD R., so sídlom R.
Uznesením č. k. 13 Cb 10159/93-88 zo 7. mája 2002 krajský súd konanie zastavil
s odôvodnením, že navrhovateľ (sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom) nedostatok
podania spočívajúci v uvedení neúplného obchodného mena v súdom stanovenej lehote
neodstránil.
Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala, že v čase zastavenia konania
tu nebol nedostatok, pre ktorý bolo konanie uznesením krajského súdu č. k.
13 Cb 10159/93-88 zo 7. mája 2002 zastavené.
Predseda krajského súdu v písomnom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že krajský súd
postupoval zákonom predpísaným spôsobom, t. j. plnením povinnosti skúmať existenciu
podmienok konania, pričom spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesná
subjektivita) je podstatná pre konanie. Jej splnenie je súd počas celého konania povinný si
všímať aj bez návrhu. Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.
Ústavný súd nespochybňuje procesnú povinnosť všeobecných súdov skúmať, či ten,
kto vystupuje v konaní ako účastník, má spôsobilosť byť účastníkom konania, ani ich
zákonnú povinnosť prihliadnuť na nedostatok procesnej legitimácie aj bez návrhu
a kedykoľvek, v každom štádiu konania (§ 103 OSP). Nedostatok procesnej spôsobilosti je
však neodstrániteľným nedostatkom konania a má za následok zastavenie konania podľa
§ 104 ods. 1 OSP (uvedený záver potvrdzuje aj ustálená judikatúra všeobecných súdov
vrátane rozhodnutí najvyššieho súdu, napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 7/99,
rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 8/97 zo 17. decembra 1997).
Bolo teda v právomoci krajského súdu skúmať splnenie podmienok konania
v uvedenej veci vrátane procesnej legitimácie odporcu označeného sťažovateľkou v návrhu
z 9. decembra 1993, ako aj posúdiť, či prípadný nedostatok podmienky konania v tomto
smere bolo možné odstrániť ďalším podaním sťažovateľky zo 7. septembra 1998
doručeným krajskému súdu 10. septembra 1998. Zároveň je však potrebné uviesť, že
k danej otázke vyslovil v uvedenom konaní právny názor aj najvyšší súd ako súd odvolací
uznesením sp. zn. 6 Obo 130/01 z 9. novembra 2001 (pozri str. 8 tohto nálezu).
Prípadný postup krajského súdu v zmysle § 103 OSP v spojení s § 104 ods. 1 OSP by
viedol k rozhodnutiu o zastavení konania, ktorého správnosť by mohla sťažovateľka
napadnúť opravným prostriedkom, odvolaním.
Krajský súd však postupoval v zmysle § 104 ods. 2 OSP a vyzval sťažovateľku na
odstránenie nedostatku podmienky konania spočívajúceho v nedostatku náležitostí návrhu
v dôsledku označenia odporcu „neúplným obchodným menom“ podľa § 43 ods. 1 OSP
a následne napadnutým uznesením konanie podľa § 43 ods. 2 OSP zastavil. Aplikoval tak
procesný postup, ktorý v zmysle § 202 ods. 3 písm. l) OSP vylučuje možnosť sťažovateľky
napadnúť uznesenie o zastavení konania odvolaním. Krajský súd pritom aj napriek tomu, že
v čase výzvy z 26. marca 2002 považoval (vzhľadom na svoj procesný postup) nedostatok
v označení účastníka konania sťažovateľkou v návrhu z 9. decembra 1993 za odstrániteľný
nedostatok podmienok konania, neprihliadol bez relevantného dôvodu k podaniu
sťažovateľky zo 7. septembra 1998, v ktorom zosúladila označenie odporcu so zápisom
v obchodnom registri ku dňu podania návrhu. V čase vyzvania sťažovateľky na odstránenie
nedostatku jej podania (návrhu) krajským súdom (26. marca 2002) bol teda už nedostatok
návrhu sťažovateľky vytýkaný krajským súdom odstránený, v dôsledku čoho neexistoval
v tomto smere zákonný dôvod na zastavenie konania podľa § 43 ods. 2 OSP, bez ohľadu na
reakciu sťažovateľky na výzvu krajského súdu z 26. marca 2002. Ani porušenie procesnej
povinnosti účastníkov konania poskytovať súdu súčinnosť potrebnú na dosiahnutie účelu
súdneho konania (§ 101 ods. 1 OSP) nekvalifikuje Občiansky súdny poriadok bez ďalšieho
ako zákonný dôvod na zastavenie konania, pokiaľ v dôsledku takéhoto porušenia
procesných povinností účastníka konania nedôjde k naplneniu ďalších zákonných
predpokladov, s ktorými Občiansky súdny poriadok takýto účinok spája.
V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd judikoval, že výklad
a používanie § 43 ods. 1 a 2 OSP musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo
účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí vykladať
a používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia
nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu (mutatis
mutandis IV. ÚS 1/02, I. ÚS 139/02). Porušením základného práva účastníka konania na
súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy je preto aj zastavenie konania súdom podľa
§ 43 ods. 2 OSP, ak takýto záver nemá oporu v spisovom materiáli. Uvedený záver možno
v plnej miere uplatniť, aj pokiaľ ide o ochranu poskytovanú čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd považuje uznesenie krajského
súdu č. k. 13 Cb 10159/93-88 zo 7. mája 2002 v predmetnej veci za zjavne neodôvodnené,
a teda ústavne neakceptovateľné.
Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základných práv sťažovateľky,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a v zmysle § 56 ods. 2 a ods. 3
písm. b) zákona o ústavnom súde rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, v ktorom je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu
vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2003