Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/141/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. Š., bývajúceho v Ž., proti

žalovanej K. L., bývajúcej v T., zastúpenej JUDr. V. K., advokátom v M., o vyporiadanie

majetkového podielu v bytovom družstve, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. mája 2009

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 14. mája 2009

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin v poradí tretím rozsudkom z 11. decembra 2008 č.k.

-285 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 195 524,-- Sk

(6 490,21 Eur) so 16,5 % úrokom od 1.6.2003 do zaplatenia, všetko do 3 dní, z titulu

vyrovnania členského podielu v bytovom družstve, keď predchádzajúcimi rozhodnutiami

vo zvyšku návrh zamietol. V rovnakej lehote uložil žalovanej povinnosť zaplatiť právnemu

zástupcovi žalobcu náhradu trov konania v sume 86 740,-- Sk (2 879,24 Eur) a to s poukazom

na ustanovenie

Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 14. mája 2009 sp. zn. na odvolanie

žalovanej rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania v sume 227,72 Eur na účet advokáta, do troch dní. V plnom

rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a jeho odôvodnením, na ktoré ako

presvedčivé poukázal. Konštatoval, že žalovaná ani v priebehu odvolacieho konania

neuviedla nové skutočnosti, ktorými by sa pri rozhodovaní vo veci nezaoberal súd prvého

stupňa, týkajúce sa započítania vzájomných pohľadávok. Uviedol, že nemôže byť na ujmu

2

účastníka, voči ktorému návrh smeruje skutočnosť, že veriteľ nevyužil svoje právo dané mu

zákonom a neuplatnil pohľadávku v zákonom stanovenej lehote, lebo v takom prípade by bol

žalobca ukrátený na svojich právach vzniesť námietku premlčania. O trovách konania

rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala ho zmeniť

a žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že konaním odvolacieho súdu jej ako

účastníčke konania bola odňatá možnosť konať pred súdom ( )

a rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd prvého stupňa neakceptoval

započítanie jej pohľadávok voči žalobcovi, nakoľko ich považoval za premlčané, hoci

v okamihu stretu pohľadávok premlčané neboli a tiež v tom, že priznal žalobcovi 16,5 % úrok

z omeškania od 1. júna 2003, pričom nebolo možné priznať úrok z omeškania pre

neexistenciu omeškania ako základného predpokladu vôbec pre vznik nároku na úroky

z omeškania aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

Odňatie možnosti konať pred súdom spočívalo v tom, že jej nebolo doručené vyjadrenie

žalobcu k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, takže nemala možnosť sa s tam

uvedenými tvrdeniami vysporiadať a odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými jej

tvrdeniami, ktoré sú obsahom odvolania. Doplneným podaním žiadala odložiť vykonateľnosť

napadnutého rozsudku.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

3

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ). Ak dovolanie

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ). Napokon,

dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci ( ).

Žalovanou napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v , , pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania a nepredchádza mu ani

rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t.j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

pred ním konať.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Žalovaná namietala porušenie práva na spravodlivý proces tým, že jej nebolo doručené

vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa.

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Z obsahu spisu vyplýva, že k odvolaniu podaného žalovanou proti rozsudku súdu

prvého stupňa (č.l. 293 – 295) doručeného žalobcovi (prostredníctvom zástupcu) 9. februára

2009 podal tento písomné vyjadrenie z 19. februára 2009 (č.l. 304), ktoré bolo súdu prvého

stupňa doručené (osobne) v ten istý deň v dvoch vyhotoveniach (vyjadrenie spracoval jeho

právny zástupca JUDr. K. Ž.), pričom zo spisu vyplýva, že toto nebolo doručené žalovanej,

pretože oba exempláre sa nachádzajú v spise.

Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov

treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka

konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred

súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti

práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci vyjadrenie žalobcu nebolo doručené

žalovanej, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné odvolacie konanie považovať

za spravodlivé. Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva

dovolateľky na súdnu ochranu podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ), v dôsledku čoho bola dovolateľke odňatá možnosť

konať pred súdom ( ).

Procesná vada podľa ustanovenia zakladá prípustnosť dovolania

a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

5

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ). Vzhľadom

na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová