Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49Ek/1817/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ondrej Lučivjanský, s. r. o., so sídlom Štúrova 1392/19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 272 464, proti povinnému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mária Bíla, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, pod sp. zn. 315EX 659/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. 02. 2026 , takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. 02. 2026 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. 02. 2026 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23. 07. 2025, domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia uloženého exekučným titulom- rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. -56 zo dňa 09. 04. 2025, právoplatným dňa 28. 05. 2025, vykonateľným dňa 03. 06. 2025.

2. Súd vydal dňa 18. 08. 2025 poverenie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Mária Bíla, so sídlom exekútorského úradu: Hlavná 115, 04001 Košice, IČO: 42 099 170, ktorý ju vedie pod sp. zn. 315EX 659/25.

3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 03. 02. 2026 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 71,91 Eur (výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v podanom návrhu na zastavenie exekúcie povinný neuviedol také okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani také, ktoré by mohli spôsobiť nevykonateľnosť exekučného titulu, ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. K námietke povinného o nedoručovaní exekučného titulu, sa vyšší súdny úradník s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09. 12. 2009 a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. 03. 2012 zaoberal otázkou doručenia exekučného titulu zo strany súdu a jeho vykonateľnosti. Vyšší súdny úradník uviedol, že doručovanie je upravené v ustanoveniach až 116 ( ďalej aj „CSP“). Súd prioritne doručuje písomnosti na pojednávaní alebo do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. Ak nemožno doručiť písomnosť takto, doručuje súd písomnosti prostredníctvom doručujúceho orgánu. V prípade fyzickej osoby je adresou na doručovanie, ak adresát

neuviedol súdu inú adresu na doručovanie, adresa evidovaná v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, považuje sa písomnosť za doručenú v deň, kedy sa ako nedoručená vráti súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ide o tzv. fikciu doručenia upravenú v . Vyšší súdny úradník si vyžiadal doručenku exekučného titulu, z ktorej mal preukázané, že exekučný titul bol povinnému doručovaný dňa 02. 05. 2025. Vyšší súdny úradník poukázal aj na odôvodnenie uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. - 105 zo dňa 20. 10. 2025 (bod 12 odôvodnenia rozhodnutia), z ktorého vyplýva, že súd doručoval exekučný titul na adresu Miestneho úradu Mestskej časti E. - G., ktorá je evidovaná v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Dňa 05. 06. 2025 sa súd opakovane pokúsil doručiť exekučný titul na adresu Slobody č. 9, Košice. Písomnosť sa v oboch prípadoch vrátila súdu ako nedoručená z dôvodu, že si ich povinný neprevzal v odbernej lehote, v dôsledku čoho nastala fikcia doručenia podľa . Vzhľadom na uvedené, vyšší súdny úradník dospel k záveru, že exekučný titul bol povinnému náležite doručený v súlade s právnym predpisom upravujúcim postup súdu pri doručovaní písomností v civilnom konaní. K námietke povinného, že nie sú splnené podmienky pre vydanie exekučného titulu (rozsudku pre zmeškanie), a že exekučný titul bol vydaný v rozpore s dobrými mravmi a so záujmami maloletého, vyšší súdny úradník uviedol, že je exekučným titulom viazaný, nemôže ho meniť ani rušiť, neposudzuje jeho hmotnoprávnu, resp. vecnú správnosť. Na podporu svojho tvrdenia vyšší súdny úradník poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 05. 11. 2019. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. Jeho obsahom je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. K námietke povinného, že podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako exekučného titulu, vyšší súdny úradník uviedol, že o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bolo rozhodnuté uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. - 105 zo dňa 20. 10. 2025, ktorým súd návrh zamietol. Z vyjadrenia Mestského súdu Košice bolo zistené, že predmetné uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu podania odvolania. Vyšší súdny úradník ďalej konštatoval, že podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ani podanie odvolania však nemení nič na tom, že oprávnený disponuje vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré doposiaľ nie je zrušené a je spôsobilým exekučným titulom pre vedenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie s poukazom na , , Exekučného poriadku vo výške 71,91 Eura.

4. Povinný podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. zo dňa 03. 02. 2026. V podanej sťažnosti poukázal na to, že exekučný súd svoje rozhodnutie v prevažnej miere odôvodnil s poukazom na vyjadrenia oprávneného a prílohy, ktoré k tomuto vyjadreniu priložil. Povinný poukázal na Exekučného poriadku, ako aj na a . Povinný ďalej uviedol, že v úvode sa nachádza právna úprava základných princípov, o ktoré sa opiera civilný proces. Jedná sa o princípy, ktoré smerujú k zachovaniu práva strán sporu na spravodlivý súdny proces. Povinný ďalej uviedol, že tieto princípy sa vzhľadom na dikciu ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti aplikujú aj v exekučnom konaní. Poukázal na to, že vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie povinného nebolo povinnému vôbec doručené, pričom po prvýkrát sa dozvedel o podaní tohto vyjadrenia zo strany oprávneného zo samotného napádaného uznesenia. Povinný konštatoval, že týmto konaním exekučného súdu nepochybne došlo k porušeniu princípu rovnosti strán sporu, keďže nemal rovnakú možnosť vyjadriť sa k podaným vyjadreniam oprávneného. Tiež podľa povinného nepochybne došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti, keďže takýmto spôsobom bolo povinnému prakticky znemožnené oboznámiť sa s tvrdeniami oprávneného a zaujať k nim stanovisko. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia: nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. 04. 2013, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp z. 425/2015 zo dňa 19. 01. 2016, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19. 10. 2005, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. 10. 2010. Povinný ďalej uviedol, že podal voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Košiciach, pričom táto posudzovaná otázka má zásadný dopad na toto konanie. Výkon tohto rozhodnutia je podľa

povinného potrebné považovať za minimálne predčasný a to bez zodpovedania tejto otázky odvolacím súdom v rámci konania vedeného pod sp. zn. . Povinný ďalej poukázal na to, že vo veci sa vyšší súdny úradník nezaoberal podstatnou časťou namietaných skutočností. Podľa povinného odôvodnenie napádaného uznesenia nedáva povinnému nijakú odpoveď na to, prečo uvedené námietky nevzal do úvahy. Podľa povinného napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti a svojvôle, pričom odôvodnenie rozhodnutia rozhodne nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle , na základe čoho je predmetné rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva , že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňa aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia ( ); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. V súvislosti s právom na spravodlivé súdne konanie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. -85. Povinný záverom zhrnul, že konajúci exekučný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že vo veci konajúci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil povinnému uskutočňovať jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Okrem toho povinný namietal nesprávnosť a nezákonnosť výroku II. o nároku oprávneného na náhradu trov exekučného konania, nakoľko sa jedná o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej, a exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vecne nesprávne. V ďalšej argumentácii v celom rozsahu zotrval na svojich doteraz predložených písomných podaniach.

5. Predmetnú sťažnosť povinného súd oprávnenému z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie) na vyjadrenie nezasielal. Stanovisko oprávneného, ktoré je pojaté vo vyjadrení sa oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, je súdu známe a pre rozhodnutie o podanej sťažnosti postačujúce.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa ti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Sudca musí skonštatovať, že súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý riadne odôvodnil a jeho rozhodnutie nie je arbitrárne. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, sudca musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa v zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

14. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, sudca na zdôraznenie správnosti záverov vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení uvádza, že exekučným titulom – rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. -56 zo dňa 09. 04. 2025, bola povinnému uložená povinnosť „ vypratať byt. č. 2 na 1. poschodí bytového domu vchod č. 9 H. I. D. XXX/X, súp. č. 235, postaveného na pozemkoch registra „C“, parc. č. 356, 357, 358, katastrálne územie J., okres Košice II, obec E. - G., zapísaný na LV č. XXXXX pre okres Košice II, obec E. - G., katastrálne územie J. a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. -56 zo dňa 09. 04. 2025 (ďalej len „exekučný titul“) nadobudol právoplatnosť dňa 28. 05. 2025, vykonateľnosť dňa 03. 06. 2025. Nakoľko si povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú exekučným titulom, oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom. Exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Výkon práv z exekučného titulu nie je nezlučiteľný s dobrými mravmi, resp. nie je nemorálny, keďže každý, kto spĺňa zákonom stanovené podmienky pre ochranu svojho práva pred súdom, má i právo sa na tento súd obrátiť za účelom ochrany svojho nároku. Zákon síce chráni záujmy povinného (napr. možnosťou podať návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, návrh na odklad exekúcie a pod.), nemožno však zároveň zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

15. Povinný v podanej sťažnosti poukázal na to, že zotrváva na svojich doterajších písomných podaniach, teda návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na a 20 , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, , , 2, 3 Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa, na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci D. vs. Slovenská republika zo dňa 09. 10. 2007 sťažnosť č. 7205/02, na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 19. 09. 2018, nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 10. 05. 2022, tiež namietal porušenie základných práv maloletého dieťaťa. Sudca k vyššie uvedenému uvádza, že je rovnako ako vyšší súdny úradník toho názoru, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť len existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Inými slovami povedané, v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Exekučný súd totiž nepreskúmava, či exekučný titul, ktorým je právoplatné rozhodnutie súdu či iného orgánu verejnej moci, je vecne správne a či konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo bez vád. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Exekučný súd teda nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Inými slovami povedané, exekučný súd sa pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie musí zaoberať iba tými skutočnosťami, ktoré sú relevantné k dôvodnosti a prípustnosti prejednávanej exekúcie.

16. Sudca ďalej konštatuje, že exekúcia predstavuje významný zásah do práv povinného, treba však zároveň aj zdôrazniť, že tento zásah je právnym poriadkom predvídaný a ospravedlnený, pretože nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa SR (napr. , ), pričom aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu

súčasť procesu v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (obdobne a ). Zmyslom súdnej exekúcie je nútený výkon súdnych rozhodnutí, a to v prípadoch, keď povinná osoba dobrovoľne uloženú povinnosť neplní. Cieľom exekučného konania je teda, pokiaľ možno, úplné uspokojenie právoplatne priznanej pohľadávky oprávneného voči povinnému, resp. právoplatne uloženej povinnosti povinnému v prospech oprávneného, a to aj proti vôli povinného právom regulovaným zásahom do jeho absolútnych majetkových práv.

17. K námietke povinného týkajúcej sa porušenia zásady kontradiktórnosti konania a zásady rovnosti zbraní, sudca poukazuje na ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré stanovuje, že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. Výkladom uvedeného zákonného ustanovenia možno dôjsť k jednoznačnému záveru, že tieto typické prostriedky sporového kontradiktórneho procesu sa v exekučnom konaní neuplatňujú, nakoľko ich aplikácia by nebola vhodná pre špecifiká exekučného konania. Z tohto dôvodu súd nemá v exekučnom konaní povinnosť doručovať vyjadrenia protistrany na opätovné vyjadrenie (tzv. replika a duplika v sporovom konaní), preto možno konštatovať, že exekučný súd neporušil pred vydaním rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka žiadnu svoju povinnosť a jeho rozhodnutie nemožno v žiadnom prípade označiť za prekvapivé či predčasné. Vyšší súdny úradník pri vydaní rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie postupoval v súlade s Exekučného poriadku, keď po predložení návrhu na zastavenie exekúcie na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu, o podanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol bez toho, aby povinnému zaslal vyjadrenie oprávneného. Uvedené ustanovenie zobrazuje presný postup od podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, pričom tento záver súdu umocňuje aj koncentračná zásada upravená v Exekučného poriadku, v zmysle ktorej v návrhu na zastavenie exekúcie musí povinný uplatniť všetky rozhodné právne skutočnosti ku dňu podania tohto návrhu a preto ani na prípadné ďalšie skutočnosti, ktoré by povinný uviedol v ďalšom vyjadrení (napríklad v prípadnom vyjadrení povinného k vyjadreniu oprávneného), by už súd prihliadnuť nemohol. Súčasne súd dodáva, že povinný má možnosť prostredníctvom prístupového kódu kedykoľvek nahliadnuť do súdneho spisu, ktorý je vedený v elektronickej podobe a kedykoľvek sa oboznámiť s jeho obsahom.

18. Pokiaľ povinný považoval rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka za predčasné s poukazom na skutočnosť, že podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorý zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (exekučného titulu v tomto konaní), sudca uvádza, že samotné podanie odvolania nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť predloženého exekučného titulu. Tomuto odvolaniu zákon nepriznáva žiadne účinky vo vzťahu k rozsudku pre zmeškanie a to až do času, kým o ňom súd nerozhodne. Samotné podanie odvolania napriek presvedčeniu povinného nepreukazuje ani zánik resp. neexistenciu hmotného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané exekučným titulom a ani exekučný súd sám nemôže prezumovať výsledok tohto konania založeného návrhom povinného na zrušenie rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. -56 zo dňa 09. 04. 2025 (vydaného pre zmeškanie žalovaného) v podobe zastavenia exekúcie.

19. Sudca dopytom na Mestský súd Košice zistil, že Krajský súd v Košiciach prípisom vrátil spis pod sp. zn. Mestskému súdu Košice, nakoľko Mestský súd Košice sa nezaoberal návrhom žalovaného (v tomto konaní povinného) na zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie č. k. -56 zo dňa 09. 04. 2025. Sudca pri posúdení daného prípadu vychádzal z postulátu, že skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu. Na základe zisteného skutkového stavu, sudca uvádza, že podanie návrhu na zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol exekučnému súdu predložený ako exekučný titul takouto skutočnosťou preukázateľne nie je. V súlade so skutkovým stavom zisteným ku dňu rozhodnutia súdu sudca konštatuje, že oprávnený má aj naďalej k dispozícii vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol v predpísanom konaní zrušený a tvorí tak spôsobilý podklad na vedenie exekúcie na majetok povinného. Prípadná hypotetická možnosť zrušenia vykonávaného rozhodnutia v budúcnosti preto nemôže zakladať dôvod na zastavenie exekúcie, takým dôvodom je až zrušenie exekučného titulu v súlade s § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Je zrejmé, že rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie by v danom štádiu konania bolo predčasné.

20. K námietke povinného o nedoručení exekučného titulu, nakoľko Mestská časť Košice- Západ nemá vedomosť o doručovaní exekučného titulu povinnému v rozhodnom období, sudca konštatuje, že z predloženej doručenky Mestského súdu Košice má preukázané doručenie exekučného titulu v súlade s na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, t.j. na adresu Miestneho úradu Mestskej časti E.. Sudca teda konštatuje doručenie exekučného titulu v súlade s – fikciou doručenia, teda písomnosť sa považuje za doručenú v deň, kedy sa ako nedoručená vráti súdu a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Tvrdenie povinného o nevedomosti Mestskej časti Košice- Západ o doručovaní akejkoľvek písomnosti povinnému v rozhodnom období je bezpredmetné, nakoľko povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia.

21. Sudca dodáva, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Sudca preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 03. 2005).

22. Záverom sudca uvádza, že dôvody uvádzané povinným by mohli byť dôvodom pre odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pritom o odklade exekúcie rozhoduje po splnení podmienok súdny exekútor. Sudca zároveň uvádza, že povinnému nič nebráni v tom, aby sa s oprávneným dohodol. Uvedené rozhodnutie, či už oprávnený podá návrh na zastavenie exekúcie (bez toho, aby došlo k splneniu povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom) je pritom výlučne na slobodnom rozhodnutí oprávneného. Sudca pritom opakovane dodáva, že dôvody uvádzané povinným tak v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v podanej sťažnosti, nie sú zákonnými dôvodmi pre zastavenie exekúcie.

23. Na základe vyššie uvedeného tak sudca nemohol inak ako sťažnosť povinného podanú proti uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. 02. 2026 zamietnuť v celom rozsahu, keď povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

24. Vzhľadom na zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, bol správnym aj závislý výrok o zaviazaní povinného na náhradu trov exekučného konania oprávnenému vo výške 71,91 Eur, ktoré vynaložil v súvislosti s podaným návrhom povinného.

25. O trovách sťažnostného konania sudca rozhodoval s poukazom na ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku. Pretože sudca sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (tomuto sťažnosť na vyjadrenie zaslaná nebola), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).