Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 278 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (283)III. ÚS 26/2012
PDF · 157.74 KB
No categories available
III. ÚS 26/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. A., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. D. K., Ž., pre
namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyrozumením Okresnej prokuratúry
Galanta sp. zn. 2 Pv 592/09 z 28. októbra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. A. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra
2011 doručená sťažnosť M. A., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.
D. K., Ž., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
vyrozumením Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn.
2 Pv 592/09 z 28. októbra 2011.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 31. marca 2008 podala na Okresnej prokuratúre
Žiar nad Hronom trestné oznámenie, ktorá ho odstúpila okresnej prokuratúre a tá ho
následne odstúpila na priame vybavenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Š. (ďalej
len „okresné riaditeľstvo“). Podľa vyjadrenia sťažovateľky okresné riaditeľstvo jej trestné
oznámenie uznesením sp. zn. ČVS: ORP-522/OVK-Sa-2008 odmietlo, pričom proti tomuto
rozhodnutiu podala 13. júna 2008 sťažnosť, ktorú okresná prokuratúra uznesením č. k.
1 Pn 229/08-11 zamietla.
Podľa vyjadrenia sťažovateľky proti uzneseniu okresnej prokuratúry podala podnet,
ktorý Krajská prokuratúra v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) prešetrila a listom
zo 17. júla 2009 jej oznámila, že rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní považuje
za predčasne vydané, a preto okresnej prokuratúre dala pokyn na začatie trestného stíhania.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že prípisom z 1. októbra 2009 sp. zn. ČVS: ORP-
522/OVK-SA-2008 jej okresné riaditeľstvo oznámilo, že vo veci bolo začaté trestné
stíhanie. K uvedenému sťažovateľka dodala, že od tejto doby nemá žiadnu vedomosť o tom,
ako bolo naložené s jej trestným oznámením, a preto žiadala „porušovateľa“ o podanie
informácie a neskôr podala aj sťažnosť na prieťahy v konaní.
Sťažovateľka bez ďalších súvislostí uviedla: „Po podaní sťažnosti na Ústavný súd
dňa 20. 12. 2010, ktorá pre údajné nepočkanie sťažovateľky, či jej podnet bude účinný a že
sa údajne predčasne obrátila na Ústavný súd SR bola odmietnutá dňa 11. 2. 2011, Okresné
riaditeľstvo PZ Š., pod č. j. ČVS: ORP-59/SS-SA-2011 rozhodlo tak, že konanie bolo
zastavené.“ Sťažovateľka dodala, že 25. februára 2011 podala proti označenému
rozhodnutiu okresného riaditeľstva sťažnosť. Podľa jej udania o predmetnej sťažnosti
nebolo dosiaľ rozhodnuté.
Sťažovateľka súčasne uviedla, že 4. novembra 2011 jej okresná prokuratúra
oznámila, že uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-15/JP-Sa-2010 z 24. novembra
2010 bolo trestné stíhanie prerušené a že uznesenie jej nebolo potrebné doručiť.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sa sťažovateľka domnieva, že o jej trestnom
oznámení z 31. marca 2008 sa nekoná, „respektíve sa koná v rozpore s pokynom Krajskej
prokuratúry zo dňa 17. 7. 2009“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
„Okresná prokuratúra v Galante, vyrozumením č. j. 2 Pv-592/09-18 zo dňa 28. 10.
2011, porušuje právo sťažovateľky na riadne a včasné prešetrenie a rozhodnutie vo veci bez
zbytočných prieťahov a sústavným porušovaním služobných povinností verejných činiteľov
vo vzťahu k § 210 a § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku, bez zbytočných prieťahov
priznané jej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný súd zaväzuje Okresnú prokuratúru
v Galante zabezpečiť, bez ďalších prieťahov pokračovať v súlade s pokynom Krajskej
prokuratúry v Trenčíne v začatom trestnom konaní.
Titulom porušenia sťažovateľkiných práv počas troch rokov, priznáva jej odškodné
v čiastke 150 000 Sk x 3 roky, to je 4 979 € a úhradu právnych trov vyčíslených na
pojednávaní.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Preskúmaním obsahu podania sťažovateľky dospel ústavný súd k zisteniu, že pokiaľ
ide o petit návrhu, sťažovateľka sa ním domáhala vyslovenia porušenia svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
vyrozumením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 592/09 z 28. októbra 2011.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o komplexne
posúdenie podania sťažovateľky označeného ako „Sťažnosť, na porušenie práva
priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
Okresnou prokuratúrou č. j. 2 Pv-593/09-18, zo dňa 28. 10. 2011“, toto aj napriek tomu, že
sťažovateľka je zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom
súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20 zákona
o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd zastáva názor, že i keď z návrhu na začatie konania čiastočne vyplýva,
akej veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, sťažovateľkino podanie neobsahuje
jasný a zrozumiteľný petit ako východisko pre rozhodnutie ústavného súdu. Na tomto
mieste považuje ústavný súd za nevyhnutné pripomenúť, že sťažovateľka sa domáhala
vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vyrozumením okresnej prokuratúry, to znamená konkrétnym
úkonom orgánu verejnej moci, a nie jeho postupom. V tejto súvislosti ústavný súd dáva
do pozornosti svoju doterajšiu judikatúru (obdobne napr. III. ÚS 143/05, III. ÚS 258/05),
podľa ktorej k porušeniu označeného základného práva by mohlo dôjsť v dôsledku
nečinnosti alebo nesprávnej činnosti okresnej prokuratúry, avšak iba samotným
vyrozumením č. k. 2 Pv 592/09-18 z 28. októbra 2011 toto základné právo sťažovateľky
porušené byť nemohlo.
Okrem toho v odôvodnení sťažnosti sťažovateľka uviedla aj také okolnosti, ktorých
súvis s petitom sťažnosti nie je možné jednoznačne stanoviť. Sťažovateľka zároveň
spomenula a spisovou značkou označila aj také procesné postupy okresnej prokuratúry
a okresného riaditeľstva, ktoré podľa zistení ústavného súdu vôbec nesúvisia s petitom
sťažnosti (napr. konanie vedené na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-59/SS-SA-
2011). Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť sťažovateľky ako
celok pôsobí zmätočne a neurčito a vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo pri uplatnení
námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom)
v konaní pred ústavným súdom nemožno akceptovať.
Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 32/2011).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
advokátom konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky vykazuje nedostatky náležitostí
predpísaných ústavou a zákonom o ústavnom súde, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z uvedeného dôvodu už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol
(obdobne napr. III. ÚS 210/09, I. ÚS 368/2010).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2012