Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 26/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. A., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. D. K., Ž., pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa vyrozumením Okresnej prokuratúry

Galanta sp. zn. z 28. októbra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. A. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra

2011 doručená sťažnosť M. A., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.

D. K., Ž., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

vyrozumením Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn.

z 28. októbra 2011.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 31. marca 2008 podala na Okresnej prokuratúre

Žiar nad Hronom trestné oznámenie, ktorá ho odstúpila okresnej prokuratúre a tá ho

následne odstúpila na priame vybavenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Š. (ďalej

len „okresné riaditeľstvo“). Podľa vyjadrenia sťažovateľky okresné riaditeľstvo jej trestné

oznámenie uznesením sp. zn. ČVS: ORP-522/OVK-Sa-2008 odmietlo, pričom proti tomuto

rozhodnutiu podala 13. júna 2008 sťažnosť, ktorú okresná prokuratúra uznesením č. k.

-11 zamietla.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky proti uzneseniu okresnej prokuratúry podala podnet,

ktorý Krajská prokuratúra v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) prešetrila a listom

zo 17. júla 2009 jej oznámila, že rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní považuje

za predčasne vydané, a preto okresnej prokuratúre dala pokyn na začatie trestného stíhania.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že prípisom z 1. októbra 2009 sp. zn. ČVS: ORP-

522/OVK-SA-2008 jej okresné riaditeľstvo oznámilo, že vo veci bolo začaté trestné

stíhanie. K uvedenému sťažovateľka dodala, že od tejto doby nemá žiadnu vedomosť o tom,

ako bolo naložené s jej trestným oznámením, a preto žiadala „porušovateľa“ o podanie

informácie a neskôr podala aj sťažnosť na prieťahy v konaní.

Sťažovateľka bez ďalších súvislostí uviedla: „Po podaní sťažnosti na Ústavný súd

dňa 20. 12. 2010, ktorá pre údajné nepočkanie sťažovateľky, či jej podnet bude účinný a že

sa údajne predčasne obrátila na Ústavný súd SR bola odmietnutá dňa 11. 2. 2011, Okresné

riaditeľstvo PZ Š., pod č. j. ČVS: ORP-59/SS-SA-2011 rozhodlo tak, že konanie bolo

zastavené.“ Sťažovateľka dodala, že 25. februára 2011 podala proti označenému

rozhodnutiu okresného riaditeľstva sťažnosť. Podľa jej udania o predmetnej sťažnosti

nebolo dosiaľ rozhodnuté.

Sťažovateľka súčasne uviedla, že 4. novembra 2011 jej okresná prokuratúra

oznámila, že uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-15/JP-Sa-2010 z 24. novembra

2010 bolo trestné stíhanie prerušené a že uznesenie jej nebolo potrebné doručiť.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sa sťažovateľka domnieva, že o jej trestnom

oznámení z 31. marca 2008 sa nekoná, „respektíve sa koná v rozpore s pokynom Krajskej

prokuratúry zo dňa 17. 7. 2009“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„Okresná prokuratúra v Galante, vyrozumením č. j. -18 zo dňa 28. 10.

2011, porušuje právo sťažovateľky na riadne a včasné prešetrenie a rozhodnutie vo veci bez

zbytočných prieťahov a sústavným porušovaním služobných povinností verejných činiteľov

vo vzťahu k a a , bez zbytočných prieťahov

priznané jej v SR. Ústavný súd zaväzuje Okresnú prokuratúru

v Galante zabezpečiť, bez ďalších prieťahov pokračovať v súlade s pokynom Krajskej

prokuratúry v Trenčíne v začatom trestnom konaní.

Titulom porušenia sťažovateľkiných práv počas troch rokov, priznáva jej odškodné

v čiastke 150 000 Sk x 3 roky, to je 4 979 € a úhradu právnych trov vyčíslených na

pojednávaní.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Preskúmaním obsahu podania sťažovateľky dospel ústavný súd k zisteniu, že pokiaľ

ide o petit návrhu, sťažovateľka sa ním domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

vyrozumením okresnej prokuratúry sp. zn. z 28. októbra 2011.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o komplexne

posúdenie podania sťažovateľky označeného ako „Sťažnosť, na porušenie práva

priznaného SR, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

Okresnou prokuratúrou č. j. -18, zo dňa 28. 10. 2011“, toto aj napriek tomu, že

sťažovateľka je zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom

súde.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20 zákona

o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd zastáva názor, že i keď z návrhu na začatie konania čiastočne vyplýva,

akej veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, sťažovateľkino podanie neobsahuje

jasný a zrozumiteľný petit ako východisko pre rozhodnutie ústavného súdu. Na tomto

mieste považuje ústavný súd za nevyhnutné pripomenúť, že sťažovateľka sa domáhala

vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa vyrozumením okresnej prokuratúry, to znamená konkrétnym

úkonom orgánu verejnej moci, a nie jeho postupom. V tejto súvislosti ústavný súd dáva

do pozornosti svoju doterajšiu judikatúru (obdobne napr. , ),

podľa ktorej k porušeniu označeného základného práva by mohlo dôjsť v dôsledku

nečinnosti alebo nesprávnej činnosti okresnej prokuratúry, avšak iba samotným

vyrozumením č. k. -18 z 28. októbra 2011 toto základné právo sťažovateľky

porušené byť nemohlo.

Okrem toho v odôvodnení sťažnosti sťažovateľka uviedla aj také okolnosti, ktorých

súvis s petitom sťažnosti nie je možné jednoznačne stanoviť. Sťažovateľka zároveň

spomenula a spisovou značkou označila aj také procesné postupy okresnej prokuratúry

a okresného riaditeľstva, ktoré podľa zistení ústavného súdu vôbec nesúvisia s petitom

sťažnosti (napr. konanie vedené na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-59/SS-SA-

2011). Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť sťažovateľky ako

celok pôsobí zmätočne a neurčito a vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo pri uplatnení

námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom)

v konaní pred ústavným súdom nemožno akceptovať.

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

advokátom konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky vykazuje nedostatky náležitostí

predpísaných a , a preto ju podľa zákona

o ústavnom súde z uvedeného dôvodu už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol

(obdobne napr. , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012