Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 529/2026
PDF · 172.97 KB
No categories available
IV. ÚS 529/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Tímeou Čentíkovou, advokátkou, Štúrova 17, Košice, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní sp. zn. K3-14C/87/2021 a postupu Krajského súdu v Košiciach takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v označenom konaní a postupom krajského súdu v neidentifikovateľnom konaní/konaniach. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Žiada tiež, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie 2 000 eur a náhradu trov konania.
2. Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Košice-okolie 22. júla 2021 sa sťažovateľka domáha proti žalovanému zaplatenia 4 800 eur s príslušenstvom z titulu vrátenia ceny za dielo pre vady diela. Prvé pojednávanie bolo okresným súdom vykonané 15. júna 2022. V máji 2023 predložil žalovaný súkromný znalecký posudok č. 61/2023. Ďalšie pojednávania boli vykonané 27. septembra 2023 a 16. novembra 2023. Mestský súd rozhodol prvým rozsudkom zo 14. decembra 2023, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Dňa 2. mája 2024 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach.
3. Krajský súd uznesením sp. zn. 11Co/59/2024 z 30. mája 2025 prvý rozsudok mestského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol mestskému súdu vrátený v júli 2025. Vo veci boli vykonané pojednávania 16. januára 2026 a 27. februára 2026. Na ďalšom pojednávaní 24. apríla 2026 súd vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávania pre účely vyhlásenia rozsudku. Mestský súd druhým rozsudkom z 22. mája 2026 žalobu sťažovateľky zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Dňa 5. júna 2026 podala proti rozsudku sťažovateľka odvolanie.
II. Argumentácia sťažovateľky
4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že súdy svojou nečinnosťou prispeli k celkovej dĺžke konania. Poukazuje na to, že ani po takmer 5 rokov od podania žaloby nie je namietané konanie právoplatne skončené. Okresný súd rozhodol prvýkrát po takmer dva a pol roku. Po dobu jedného roka, od septembra 2022 do septembra 2023, nevykonal žiadne pojednávanie a bezdôvodne čakal na predloženie súkromného znaleckého posudku. Po vydaní prvého rozsudku prvoinštačného súdu tiež dochádzalo k predlžovaniu konania. Odvolacie konanie trvalo 14 mesiacov, počas ktorého bol krajský súd absolútne nečinný. Po vrátení veci vykonal mestský súd prvé pojednávanie až po siedmich mesiacoch, pričom neexistoval dôvod na odďaľovanie pojednávania.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či obsahuje všetky náležitosti ústavnej sťažnosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne (I. ÚS 190/2019, II. ÚS 27/2020, II. ÚS 183/2022).
7. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).
8. K tomu treba uviesť, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 59/05, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 550/2020, II. ÚS 246/2022). Ojedinelá nečinnosť
súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/05, IV. ÚS 34/2020, IV. ÚS 610/2020). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01). Oneskorenie v niektorej fáze konania môže byť tolerované, ak celková dĺžka konania nemôže byť považovaná za neúmernú (rozsudok ESĽP vo veci Pretto a iní proti Taliansku z 8. 12. 1983, sťažnosť č. 7984/77, bod 37; Marcela Chlebovičová proti Slovenskej republike, rozhodnutie ESĽP z 8. 11. 2005, č. 64032/00). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
9. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie tvorí bežnú a štandardnú agendu rozhodovania všeobecných súdov, teda nie je po právnej stránke zložité. Prejednávaná vec sa však vyznačuje určitým stupňom faktickej zložitosti, s čím súvisela aj potreba znaleckého dokazovania. Napadnuté konanie je pre sťažovateľku významné, avšak v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu nevyžaduje prednostné vybavenie.
10. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že v predmetnom konaní sťažovateľka neprispela k jeho predĺženiu. Na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že sa po celú dobu nezaujímala o priebeh konania, neurgovala posun v konaní či rozhodnutie.
11. V súvislosti s hodnotením postupu mestského súdu ústavný súd konštatuje, že v čase podania ústavnej sťažnosti namietané konanie trvalo takmer päť rokov, avšak na dvoch inštanciách. Takúto dĺžku vo všeobecnosti nemožno hodnotiť ako extrémne dlhú, resp. ako nezlučiteľnú so základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Zo súdneho spisu je zrejmé, že mestský (okresný) súd konal vo veci sťažovateľky priebežne a v jeho postupe nebolo zaznamenané žiadne dlhšie obdobie nečinnosti. Po začatí namietaného konania vykonával administratívne úkony súvisiace s doručovaním žaloby a vyjadrení procesných strán. Prvé pojednávanie vykonal súd v júni 2022. Ďalšie tri nariadené pojednávania boli zrušené na základe žiadosti žalovaného, a to z dôvodu dočasného pobytu svedka v zahraničí, kolízie s iným pojednávaním a z dôvodu vypracovania znaleckého posudku. Po predložení znaleckého posudku súd v primeraných časových odstupoch vykonal ďalšie dve meritórne pojednávania, na ktorých vykonával dokazovanie, rozhodoval o návrhoch strán na vypočutie svedkov a predvolával svedkov. Následne po 2 rokoch a 5 mesiacoch vo veci rozhodol prvým rozsudkom. Po doručení odvolania spis v primeranej lehote (štyroch mesiacoch) predložil krajskému súdu. Konanie na súde druhej inštancie trvalo 14 mesiacov. Čiastočnej neefektívnej činnosti mestského súdu svedčí skutočnosť, že jeho prvý rozsudok zo 14. decembra 2023 bol krajským súdom zrušený. Na druhej strane treba tiež zdôrazniť, že po vrátení veci mestský súd konal plynule a o žalobe meritórne rozhodol po 10 mesiacoch, čo tiež nie je možné vyhodnotiť ako nečinnosť alebo ako neefektívne konanie spôsobujúce zbytočný prieťah.
12. V postupe mestského súdu neboli zistené také zásadné nedostatky, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. V preskúmavanej veci celková dĺžka napadnutého konania dosiaľ (do času podania ústavnej sťažnosti) zodpovedá jeho podstate a okolnostiam veci a nie je ešte ústavne neudržateľná, teda v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru. Ústavná sťažnosť je preto v tejto časti zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
13. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom je uskutočnenie podania vo forme ustanovenej v § 40 zákona o ústavnom súde, ako aj splnenie všeobecných a osobitných náležitostí ustanovených § 39 ods. 3 a 4, § 43 a § 123 zákona o ústavnom súde a ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 124 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd tiež konštatuje, že náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu musí spĺňať každý návrh na začatie konania.
14. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z § 133 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom (napr. III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011, II. ÚS 644/2014, II. ÚS 660/2016). Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom je aj formulácia návrhu rozhodnutia (petit), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu (II. ÚS 115/2023).
15. Podľa § 123 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody.
16. Ústavnému súdu doručený návrh na začatie konania vykazuje obsahový nedostatok spočívajúci v tom, že v rámci petitu ústavnej sťažnosti koncipovanej právnym zástupcom sťažovateľky nebolo špecifikované, v akom konaní/konaniach boli porušené v bode 1 jej označené práva postupom krajského súdu. Sťažovateľka bola povinná zrozumiteľne a koncentrovane vyjadriť svoju nespokojnosť nielen označením práv, ktoré mali byť porušené krajským súdom, ale predovšetkým identifikáciou zásahu, ktorý tieto práva mal porušovať. Ústavná sťažnosť v časti jej petitu pôsobí nedostatočne, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom) v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014). Ústavný súd nemôže dotvárať procesnú vôľu sťažovateľky a domýšľať si, čo konkrétne považovala za zásah do svojich práv.
17. Ústavný súd nepristúpil k výzve na odstránenie zistených nedostatkov ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pretože zistený rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z ústavnej sťažnosti sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov konania (napr. I. ÚS 162/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, I. ÚS 280/2020).
18. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného postupu krajského súdu odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2026
Libor Duľa
predseda senátu