Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 550/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti LiNi s. r. o., Moravský Svätý Ján 7, IČO 47 574 101, zastúpenej advokátskou

kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska

kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej

Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti LiNi s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti LiNi s. r. o., Moravský

Svätý Ján 7, IČO 47 574 101 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou

na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) domáhala na žalovanom

zaplatenia pohľadávky vo výške 19 715,50 € s príslušenstvom. Okresný súd rozhodol

vo veci ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -243 z 13. novembra 2018,

ktorým zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 19 715,50 € s príslušenstvom a náhrade trov

konania v plnom rozsahu.

2.1 Žalovaný podal 28. novembra 2018 proti rozsudku okresného súdu

č. k. -243 odvolanie, ku ktorému sa sťažovateľka vyjadrila podaním

z 10. januára 2019. Na vec sa vzťahujúci súdny spis spolu s predkladacou správou

bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 25. marca 2019.

2.2 Podľa tvrdenia sťažovateľky od daného momentu je krajský súd v rámci

odvolacieho konania absolútne nečinný a nevykonal vo veci žiadny relevantný úkon

po dobu jeden a pol roka. Podľa názoru sťažovateľky „... porušovateľ počas (ne)vedenia

namietaného konania nevenoval riadnemu vedeniu konania dostatočnú pozornosť, nekonal

hospodárne, nekonal efektívne, nekonal bez zbytočných prieťahov...“.

2.3 Sťažovateľka je toho názoru, že „... ak by aj odvolací súd v najbližšej dobe

rozhodol v odvolacom konaní, tak by nebol schopný konvalidovať ten fakt, že doposiaľ

konal absolútne neefektívne, nesústredene a ústavne non-konformne, keďže za takmer 1,5

roka, čo má porušovateľ spis k dispozícii pre konanie a rozhodnutie vo veci, nevykonal

žiaden úkon, ktorým by vec priblížil bližšie k právoplatnému skončeniu veci,

teda porušovateľ zjavne nie je schopný viesť namietané odvolacie konanie bez zbytočných

prieťahov...“.

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhla,

aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a ods. listiny a právo podľa v konaní na krajskom súde

vedenom pod sp. zn. porušené boli, a prikáže krajskému súdu konať

bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa sťažovateľka domáha priznania finančného

zadosťučinenia v sume 3 000 € a náhrady trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

7. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34

a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

10. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa a listiny, podľa ktorých každý

má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne

sa domáha aj vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v , resp. listiny

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Ústavný súd vo fáze predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti požiadal

o vyjadrenie sa k jej obsahu krajský súd, ktorý v podaní sp. zn.

zo 6. októbra 2020 uviedol, že predmetný súdny spis bol 25. marca 2019 okresným súdom

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku č. k.

243 z 13. novembra 2018.

12.1 Krajský súd uviedol, že vo veci je stanovený termín verejného vyhlásenia

rozsudku na 22. október 2020. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne nebolo možné vo veci

skôr rozhodnúť z objektívnych dôvodov vzhľadom na početnosť a skladbu prejednávaných

vecí, keď odvolací senát prednostne rozhodoval o nariadení neodkladných opatrení

a vo veciach registrovej agendy.

12.2 Krajský súd ďalej odôvodnil, že dĺžka odvolacieho konania bola ovplyvnená

aj množstvom reštančných spisov prerozdelených zákonnej sudkyni v priebehu roka 2020,

ako aj mimoriadnou spoločenskou situáciou spôsobenou pandémiou COVID-19. Krajský

súd poukázal na ustanovenia o niektorých mimoriadnych

opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ Z. z“), ktorým sa obmedzila možnosť uskutočňovania

pojednávaní a účasti verejnosti len na nevyhnutný rozsah (k tomu pozri § 3 ods. 1 zákona

č. ).

13. Z obsahu ústavnej sťažnosti, obsahu súdneho spisu a preverením skutočností

relevantných pre posúdenie veci ústavný súd zistil, že krajský súd v napadnutom konaní

postupoval v súlade s a nasl. (ďalej aj „“).

13.1 Ústavný súd pripomína, že konanie na druhej inštancii je v rámci Civilného

sporového poriadku koncipované ako konanie, keď odvolací súd nemusí vo veci nariadiť

pojednávanie, čím zákonodarca sledoval práve rýchlosť, efektívnosť a hospodárnosť

odvolacieho konania. Je na úvahe konkrétneho odvolacieho senátu, či rozhodne

bez nariadenia pojednávania. Ak odvolací senát rozhoduje o odvolaní bez nariadenia

pojednávania, nemožno časový úsek v danej situácii od podania odvolania do konečného

rozhodnutia súdu druhej inštancie označiť ako „absolútnu nečinnosť“. Je nutné prihliadnuť

na časový rámec, ktorý je potrebný na oboznámenie sa s obsahom súdneho spisu,

procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania a vyjadreniami strán sporu.

13.2 V konkrétnom prípade sťažovateľky krajský súd prejednal vec v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného ( a ), pričom termín

verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke krajského

súdu ( ). Odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie z dôvodu,

že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie

bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci ( a contrario).

13.3 Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -380

z 22. októbra 2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -243

z 13. novembra 2018 v časti I. výroku zmenil a žalobu zamietol, súčasne žalovanému

priznal nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

13.4 Overením aktuálneho stavu napadnutého konania ústavný súd zistil, že krajský

súd 18. novembra 2020 vrátil súdny spis okresnému súdu na účel uskutočnenia úkonov

spojených s doručovaním písomného vyhotovenia rozsudku č. k. -380

sporovým stranám (postup podľa ). Rozsudok krajského súdu

č. k. -380 bol doručený obom stranám sporu 23. novembra 2020, čím sa stal

právoplatným a vykonateľným.

14. Ústavný súd na tomto mieste konštatuje, že v čase rozhodovania o ústavnej

sťažnosti bolo vo veci právoplatne rozhodnuté a krajský súd tak vykonal v rámci svojej

dispozície všetky úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky.

14.1 Ústavný súd uzatvára, že hoci dĺžka odvolacieho konania nebola optimálna,

ústavný súd nevyhodnotil nečinnosť krajského súdu svojou intenzitou za závažnú

do takej miery, aby dosiahla ústavnoprávny rozmer.

15. Ústavný súd tiež prihliadol na to, že priebeh napadnutého konania spadal

čiastočne do obdobia vyhlásenia výnimočného stavu 16. marca 2020 a jeho neskorších

rozšírení uzneseniami vlády Slovenskej republiky podľa ústavného

Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového

stavu v znení neskorších predpisov v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej

choroby COVID-19 (obdobne tak aj vyhlásený núdzový stav od 1. októbra 2020,

pozn.). Prijaté právne opatrenia a tiež celková spoločenská situácia v tomto období mali

nepochybne vplyv aj na priebeh napadnutého konania. Uvedenú skutočnosť však nemožno

pripočítať na ťarchu krajského súdu. Aj v kontexte s danou okolnosťou možno dĺžku

napadnutého konania v trvaní jedného roka a šiestich mesiacov považovať ešte za ústavne

akceptovateľnú.

16. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uvádza, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa resp.

ods. 1 dohovoru (napr. , , , ). V prípade,

keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že charakter postupu všeobecného súdu

v napadnutom konaní sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú (, , ). Okrem

toho jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa

je, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie

o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3 2009).

17. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou v okolnostiach danej veci preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol

postup krajského súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného

v , resp. listiny a práva zaručeného v dohovoru,

a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

18. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu