Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 660/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom,

Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

zo 17. marca 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2016

faxom a 16. júna 2016 poštou doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 17. marca 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že vo veci starostlivosti súdu o maloletého

, bol uznesením Okresného súdu Námestovo (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -52 z 18. novembra 2015 zamietnutý jeho návrh na

nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým uznesením zo 17. marca 2016 tak, že toto uznesenie

potvrdil ako vecne správne.

V sťažnosti ďalej poukazuje na okolnosti, z ktorých odvodzuje záver o dodržaní

lehoty na podanie sťažnosti a taktiež na vyčerpanie dostupných právnych prostriedkov

nápravy vzhľadom na nemožnosť podať dovolanie v zmysle § 238 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku.

Následne v sťažnosti uvádza citáciu príslušných článkov (,

ods. 1, čl. 127 ods. 1 a 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 152 ods. 4), dohovoru (čl. 6 ods. 1) a zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ( a ) a taktiež niektoré závery

ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa predovšetkým výkladu

a aplikácie a dohovoru.

Vo svojej sťažnosti uvádza sťažovateľ tieto špecifické skutočnosti, resp. takúto

individuálnu argumentáciu:

„Krajský súd v Žiline svojím postupom vo veci sp. zn. porušil moje

základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky a moje právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z týchto dôvodov:

... Odôvodnenie uznesenia Krajského súdu Žilina nespĺňa tieto ústavné požiadavky

a preto je toto uznesenie nepreskúmateľné. Krajský súd v Žiline sa vôbec nevysporiadal

2

s mojimi námietkami uvedenými v mojom odvolaní zo dňa 14. 12. 2015. Zásady riadneho

a spravodlivého procesu vyžadujú, aby na moje námietky vo veci zaujal odôvodnené

stanovisko. Odporca to riadne neurobil, pretože s mojimi námietkami sa ústavne

akceptovateľným spôsobom nevysporiadal a svoje rozhodnutie riadne neodvodnil. Konanie

a rozhodovanie odporcu bolo jednostranné. Odôvodnenie tohto rozhodnutia

je nepresvedčivé, arbitrárne a nezaručuje požiadavku ústavnosti súdneho rozhodnutia. Toto

odôvodnenie nevyvracia a nespochybňuje všetky moje argumenty uvedené v mojom

odvolaní proti prvostupňovému uzneseniu. Nebol dôvod na použitie .

Vzhľadom na absenciu dôvodov rozhodnutia a jeho arbitrárnosť je možné napadnuté

uznesenie odporcu považovať z ústavného hľadiska za neospravedlniteľné a neudržateľné

/, , , , III. ÚS 153/07/.“

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru... uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. -77 zo dňa

17. 3. 2016 porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. -77 zo dňa 17. 3. 2016

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi... sa priznávajú trovy tohto konania v sume 303,16 EUR, ktoré je

Krajský súd v Žiline povinný zaplatiť sťažovateľovi... na účet advokáta... do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

4

Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým

vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu

domáha ( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na

uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m.

, , , ). To zvlášť platí vtedy, ak je

sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

Ústavný súd poukazuje na to, že popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťou

sťažovateľa, aby svoju sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal

skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným

súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä

právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nedostatok odôvodnenia

sťažnosti vyvoláva významné procesné dôsledky (m. m. , ,

).

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom, odôvodnil svoju sťažnosť len všeobecnými skutočnosťami bez

uvedenia konkrétnej a špecifickej (individualizovanej) argumentácie. Sťažovateľ len

všeobecne uvádza, že krajský súd neodôvodnil napadnuté uznesenie ústavne

akceptovateľným spôsobom, rozhodoval jednostranne a s jeho odvolacou argumentáciou sa

dostatočne nevysporiadal. V odôvodnení nijako svoje odvolacie argumenty nešpecifikuje,

neuvádza konkrétnejšie, na ktoré argumenty (námietky) nedostal dostatočnú odpoveď.

Takéto všeobecné odôvodnenie sťažnosti nie je dostatočným podkladom pre konanie

ústavného súdu podľa aj z dôvodu, že sťažovateľ nepriložil k svojej

sťažnosti napadnuté uznesenie krajského súdu zo 17. marca 2016, uznesenie okresného

súdu z 18. novembra 2015 a ani ďalšie prílohy, napr. odvolanie, na ktoré v sťažnosti

poukazuje.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom

predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, , ).

Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľa boli

dôvodom na jej odmietnutie podľa . Vzhľadom

na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

sťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc

v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2016

6