Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 239 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (244)IV. ÚS 415/09
PDF · 101.13 KB
No categories available
IV. ÚS 415/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., R., zastúpeného advokátom JUDr. M. Ď., B., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 333/2008
a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra
2009 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 333/2008.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 29. septembra 2005 Okresnému
súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) žalobu o náhradu škody za ublíženie na zdraví, ktoré
utrpel pri dopravnej nehode 27. septembra 2003. Okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn.
6 C 171/2005 z 3. apríla 2007 a priznal mu náhradu škody v sume 272 300 Sk. Krajský súd
rozsudkom sp. zn. 6 Co 210/2007 zo 6. februára 2008 zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil
vec na ďalšie konanie. Okresný súd rozsudkom zo 17. júla 2008 opäť priznal sťažovateľovi
náhradu škody, a to v sume 230 375 Sk. Odporca aj vedľajší účastník sa proti rozsudku
odvolali. Sťažovateľ namieta, že odvolací súd v tejto veci nekoná a do podania sťažnosti
nebol určený ani termín pojednávania.
Podľa sťažovateľa dochádza týmto postupom k porušeniu jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ preto žiadal, aby ústavný súd prijal
jeho sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej nálezom rozhodol, že bolo porušené jeho
základného právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby
prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné
zadosťučinenie v sume 2000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 7/00,
III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na
konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že
porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05).
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom. K porušeniu označených práv dochádza podľa
neho zbytočnými prieťahmi v postupe krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod
sp. zn. 6 Co 333/2008. Vzhľadom na viazanosť petitom (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde) ústavný súd preskúmal sťažnosť v takto vymedzenom rozsahu.
Ústavný súd dopytom na krajskom súde zistil, že vec sťažovateľa mu bola
predložená 24. októbra 2008. Krajský súd nariadil vo veci pojednávanie na 25. november
2009, na ktorom bol prítomný aj sťažovateľ, ktorý predvolanie prevzal 18. novembra 2009.
Na tomto pojednávaní krajský súd rozhodol o odvolaní rozsudkom, ktorým zmenil rozsudok
okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť sťažovateľovi sumu
230 375 Sk tak, že návrh zamietol, výrok o zamietnutí návrhu ponechal nedotknutý,
odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania, štátu náhradu trov konania nepriznal a zrušil
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
súdny poplatok.
Krajský súd vo veci konal od 24. októbra 2008 do 25. novembra 2009, keď
o odvolaní meritórne rozhodol. Ústavný súd nepovažuje uvedenú dobu konania krajského
súdu za neprimerane dlhú vo vzťahu k predmetu a povahe odvolacieho konania.
Ústavný súd tiež poukazuje na to, že sťažnosť mohol odmietnuť aj pre neprípustnosť
podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože sťažovateľ
nepreukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využil na ochranu svojho
základného práva všetky dostupné účinné prostriedky nápravy. Za takýto právny
prostriedok ústavný súd považuje v zmysle svojej judikatúry sťažnosť na prieťahy
predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Sťažovateľ sa v sťažnosti ani nezmienil o tom, či podal sťažnosť predsedovi
krajského súdu, ktorou by sa domáhal odstránenia namietanej nečinnosti v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Co 333/2008, ani neuviedol také skutočnosti, ktoré by ústavný súd mohol
posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre upustenie od podmienky vyčerpania
dostupných právnych prostriedkov v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Za takéto
dôvody nemožno považovať žiadosť o nariadenie pojednávania z 18. decembra 2007, ktorá
nebola adresovaná orgánu štátnej správy súdu a ktorej kópiu sťažovateľ priložil v prílohe
svojej sťažnosti bez toho, aby preukázal spôsob jej vybavenia.
Vzhľadom na to, že bol daný dôvod na odmietnutie sťažnosti ako zjavne
neopodstatnenej, ústavný súd už nevyzýval sťažovateľa na doplnenie sťažnosti. Navyše
podľa svojej judikatúry ústavný súd nemá povinnosť vyzývať sťažovateľa na doplnenie
sťažnosti a poučovať ho o jeho procesných právach a povinnostiach, ak je sťažovateľ
kvalifikovane právne zastúpený (m. m. II. ÚS 163/05), čo je aj prípad sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2009