Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 415/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., R., zastúpeného advokátom JUDr. M. Ď., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra

2009 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 29. septembra 2005 Okresnému

súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) žalobu o náhradu škody za ublíženie na zdraví, ktoré

utrpel pri dopravnej nehode 27. septembra 2003. Okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 3. apríla 2007 a priznal mu náhradu škody v sume 272 300 Sk. Krajský súd

rozsudkom sp. zn. zo 6. februára 2008 zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil

vec na ďalšie konanie. Okresný súd rozsudkom zo 17. júla 2008 opäť priznal sťažovateľovi

náhradu škody, a to v sume 230 375 Sk. Odporca aj vedľajší účastník sa proti rozsudku

odvolali. Sťažovateľ namieta, že odvolací súd v tejto veci nekoná a do podania sťažnosti

nebol určený ani termín pojednávania.

Podľa sťažovateľa dochádza týmto postupom k porušeniu jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ preto žiadal, aby ústavný súd prijal

jeho sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej nálezom rozhodol, že bolo porušené jeho

základného právo podľa a právo podľa dohovoru, aby

prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 2000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa ,

podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom. K porušeniu označených práv dochádza podľa

neho zbytočnými prieťahmi v postupe krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod

sp. zn. . Vzhľadom na viazanosť petitom (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde) ústavný súd preskúmal sťažnosť v takto vymedzenom rozsahu.

Ústavný súd dopytom na krajskom súde zistil, že vec sťažovateľa mu bola

predložená 24. októbra 2008. Krajský súd nariadil vo veci pojednávanie na 25. november

2009, na ktorom bol prítomný aj sťažovateľ, ktorý predvolanie prevzal 18. novembra 2009.

Na tomto pojednávaní krajský súd rozhodol o odvolaní rozsudkom, ktorým zmenil rozsudok

okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť sťažovateľovi sumu

230 375 Sk tak, že návrh zamietol, výrok o zamietnutí návrhu ponechal nedotknutý,

odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania, štátu náhradu trov konania nepriznal a zrušil

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť

súdny poplatok.

Krajský súd vo veci konal od 24. októbra 2008 do 25. novembra 2009, keď

o odvolaní meritórne rozhodol. Ústavný súd nepovažuje uvedenú dobu konania krajského

súdu za neprimerane dlhú vo vzťahu k predmetu a povahe odvolacieho konania.

Ústavný súd tiež poukazuje na to, že sťažnosť mohol odmietnuť aj pre neprípustnosť

podľa v spojení s , pretože sťažovateľ

nepreukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využil na ochranu svojho

základného práva všetky dostupné účinné prostriedky nápravy. Za takýto právny

prostriedok ústavný súd považuje v zmysle svojej judikatúry sťažnosť na prieťahy

predsedovi príslušného súdu podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ sa v sťažnosti ani nezmienil o tom, či podal sťažnosť predsedovi

krajského súdu, ktorou by sa domáhal odstránenia namietanej nečinnosti v konaní vedenom

pod sp. zn. , ani neuviedol také skutočnosti, ktoré by ústavný súd mohol

posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre upustenie od podmienky vyčerpania

dostupných právnych prostriedkov v zmysle . Za takéto

dôvody nemožno považovať žiadosť o nariadenie pojednávania z 18. decembra 2007, ktorá

nebola adresovaná orgánu štátnej správy súdu a ktorej kópiu sťažovateľ priložil v prílohe

svojej sťažnosti bez toho, aby preukázal spôsob jej vybavenia.

Vzhľadom na to, že bol daný dôvod na odmietnutie sťažnosti ako zjavne

neopodstatnenej, ústavný súd už nevyzýval sťažovateľa na doplnenie sťažnosti. Navyše

podľa svojej judikatúry ústavný súd nemá povinnosť vyzývať sťažovateľa na doplnenie

sťažnosti a poučovať ho o jeho procesných právach a povinnostiach, ak je sťažovateľ

kvalifikovane právne zastúpený (m. m. ), čo je aj prípad sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009