Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 412/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej Advokátska kancelária Šulavík s.r.o., Jamnického 3018/4, Bratislava, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 eur a náhrady trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobcovia sa žalobou doručenou 23. júna 2021 Okresnému súdu Bratislava I (v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV, pozn.) domáhali proti sťažovateľke ako žalovanej zaplatenia sumy 1 950 eur z titulu vrátenia plnenia z nájomnej zmluvy uzatvorenej 5. marca 2020 medzi žalobcami ako nájomcami bytu a sťažovateľkou ako prenajímateľkou. Mestský súd rozsudkom č. k. -168 zo 6. novembra 2024 žalobu v celom rozsahu zamietol a sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku mestského súdu podali žalobcovia 16. januára 2025 odvolanie, pričom mestský súd predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 27. augusta 2025. O odvolaní nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté.

4. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi krajského súdu pri rozhodovaní o odvolaní žalobcov. Sťažovateľka poukázala aj na celkovú dĺžku konania, zrekapitulovala jeho doterajší priebeh, pričom v texte ústavnej sťažnosti poukázala aj na postup súdu prvej inštancie, ktorý bol podľa jej názoru poznačený zbytočnými prieťahmi. Na margo postupu krajského súdu sťažovateľka v podstatnom uviedla, že od podania odvolania uplynulo už takmer 1,5 roka, pričom ide o relatívne jednoduchú právnu vec, keďže odvolanie bolo podľa jej názoru podané po lehote. Sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu, ktorý ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolacie konanie sa týka bežnej veci, ktorá bola skutkovo a právne posúdená už súdom prvej inštancie. Ide o vec, ktorá si nevyžaduje mimoriadne rozsiahle dokazovanie ani osobitne zložitý právny rozbor. Na strane sťažovateľky taktiež neexistuje žiadna okolnosť, ktorá by prispela k takému dlhému trvaniu konania. Zbytočné prieťahy vznikli výlučne postupom súdu, ktorého nečinnosť poškodzuje sťažovateľku okrem iného aj zdravotne, keďže sa nachádza v právnej neistote. Rozhodnutie vo veci je nevyhnutné pre ukončenie niekoľkoročného šikanózneho konania.

II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru. Sťažovateľka v súvislosti s tvrdenou existenciou zbytočných prieťahov a s jej právnou neistotou atakuje priebeh konania ako celku. V záhlaví ústavnej sťažnosti i v jej petite však označila za porušovateľa svojich práv len krajský súd. V súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým v jeho viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha ( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany (m. m. , , ). Tvrdenia o porušení , ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, považuje ústavný súd stabilne iba za súčasť argumentácie. Vzhľadom na jednoznačné označenie porušovateľa v úvode i v petite ústavnej sťažnosti posudzoval ústavný súd z pohľadu existencie zbytočných prieťahov výlučne napadnuté odvolacie konanie, teda bez posudzovania priebehu konania na súde prvej inštancie.

6. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

7. V tomto kontexte ústavný súd vychádza z rozhodovacej praxe a judikatúry ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok ESĽP z 15. 10. 1999, č. 26614/95, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, č. 32967/96, body 64, 65 a 66).

8. Ústavný súd stabilne judikuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva (, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , ústavnú sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ).

9. Posudzujúc dĺžku napadnutého konania od predloženia veci krajskému súdu (27. 8. 2025) do podania ústavnej sťažnosti (približne 11 mesiacov), ústavný súd bez ďalšieho konštatuje, že jeho aktuálna dĺžka nedosahuje limity s potenciálom dosiahnuť ústavnoprávne relevantnú intenzitu, ktorá by si vyžadovala prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Celková dĺžka napadnutého odvolacieho konania je zlučiteľná s obsahom označeného základného práva sťažovateľky, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

10. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že dĺžka konania ako celku sa môže zdať z ústavnoprávneho hľadiska problematická, rozsah a dôvody prezentované v ústavnej sťažnosti však predstavujú jasné limity jeho prieskumu a neumožňujú skúmať napadnuté konanie ako celok. V konaní pred ústavným súdom (na rozdiel od konania pred ESĽP) totiž nevystupuje ako porušovateľ Slovenská republika, ale konkrétny označený orgán verejnej moci, ktorého postup sťažovateľ napáda.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2026

Libor Duľa

predseda senátu