Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 77 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (82)III. ÚS 100/01
PDF · 133.21 KB
No categories available
III. ÚS 100/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2001
predbežne prerokoval návrh na začatie konania Ing. A. R., trvale bytom S., okres V. n. T.,
zastúpeného komerčným právnikom JUDr. J. L., K., pre porušenie jeho základných práv
podľa čl. 19 ods. 1 a 3, čl. 29 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto
r o z h o d o l :
Návrh na začatie konania Ing. A. R. v časti namietajúcej porušenie jeho základných
práv podľa čl. 19 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky o d m i e t a pre nepríslušnosť
Ústavného súdu Slovenskej republiky na jeho prerokovanie a v časti namietajúcej
porušenie jeho základných práv podľa čl. 29 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Podaním z 18. júla 2001 označeným ako „Sťažnosť na porušenie mojich základných
práv a slobôd“ sa na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obrátil
Ing. A. R. (ďalej len „navrhovateľ“).
Navrhovateľ uviedol, že zo strany prednostu Okresného úradu vo V. n. T. I. P. došlo
k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 3, čl. 29 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) tým, že menovaný v rozhovore pre Prešovský
denník KORZÁR uviedol nepravdivé a lživé údaje týkajúce sa jeho osoby, ktoré následne
uvedené periodikum publikovalo v článku «„Ťažko hovoriť, že nemocnica má imaginárneho
nepriateľa,“ tvrdí I. P.» uverejnenom 27. júna 2001.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy podáva sťažnosť na
porušenie svojich základných práv, a žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške
500.000,- Sk.
Ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
svojimi ustanoveniami čl. I bodu 71 a 78 a čl. III s účinnosťou od 1. júla 2001 vypustil
z čl. 130 ústavy ods. 3, v zmysle ktorého ústavný súd môže začať konanie aj na podnet
právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv, pričom účinnosť
nového znenia čl. 127 ústavy o ústavnej sťažnosti ustanovil až od 1. januára 2002. V záujme
poskytovania ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy (ústavný súd je nezávislým súdnym
orgánom ochrany ústavnosti) vrátane ochrany ústavou garantovaných základných práv
a slobôd právnických a fyzických osôb a s prihliadnutím na § 20 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), ktorý ustanovuje základné náležitosti návrhu na začatie konania pred
ústavným súdom, ústavný súd potom podanie navrhovateľa posúdil ako návrh na začatie
konania pre porušenie základných práv (ďalej len „návrh“).
Následne ústavný súd listom z 18. septembra 2001 upozornil navrhovateľa na
náležitosti kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené
najmä v § 20, § 50 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a vyzval ho, aby nedostatky
svojho návrhu odstránil v lehote 14 dní od doručenia výzvy ústavného súdu.
Podaním z 5. októbra 2001 označeným ako „Podnet“ navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu doplnil náležitosti návrhu. Okrem iného uviedol: „ ... pán
prednosta uvádza, že ten, kto sa zapríčinil o zadĺženie vranovskej nemocnice je podľa
obchodného registra zaregistrovaný v štyroch eseročkách. Jedna z nich je na
sprostredkovanie obchodu v zdravotníckych službách, dve sú lekárne a do štvrtej patrí aj
súkromná dialýza F., ktorá sa v uplynulých dňoch smutne preslávila úmrtím pacientky pri
dialýze. V týchto eseročkách je aj bývalý ekonomický námestník nemocnice, takže
riaditeľka sa nemôže čudovať, že toky financií sa prezrádzajú. ... Tvrdenia pána prednostu,
že mojou účasťou ako spoločník v jednotlivých spoločnostiach (toto právo mi zaručuje
Ústava Slovenskej republiky) som v podstate spreneveril štátne prostriedky je holý
nezmysel a lož. ... Zverejnením nepravdivých a lživých údajov prednostom Okresného
úradu vo V. n. T. I. P., došlo k urážke mojej osobnej cti, k poškodeniu mojej dobrej povesti
ako aj k porušovaniu mojich práv neoprávneným zhromažďovaním a zverejňovaním údajov
o mojej osobe, zaručovaných v Ústave SR.“
Právny zástupca navrhovateľa taktiež upresnil petit návrhu. Žiadal, aby ústavný súd
rozhodol: „Publikovaním nepravdivých skutočností v denníku Prešovský denník –
KORZÁR dňa 27. júna 2001 v článku „Ťažko hovoriť, že nemocnica má imaginárneho
nepriateľa“ boli porušené základné ľudské práva a slobody podnecovateľa upravené v čl. 19
ods. 1 a ods. 3, čl. 29 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Navrhovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods.1 a 3
ústavy publikovaním nepravdivých skutočností týkajúcich sa jeho osoby v denníku
Prešovský denník KORZÁR.
Podľa čl. 19 ods. 1 ústavy: „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.“
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia: „Každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej
osobe.“
Vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 36/96 ústavný súd uviedol: „Ústava vo svojej
siedmej hlave označenej ako „Súdna moc“ konštituuje vzťah ústavného súdu a všeobecných
súdov ako dvoch samostatných a vzájomne nezávislých zložiek súdnej moci v Slovenskej
republike.“
Samostatnosť oboch zložiek súdnej moci sa prejavuje v tom, že každá z nich má
ústavou a zákonmi vymedzenú svoju vecnú pôsobnosť, ktorú vykonáva samostatne a bez
spoluúčasti druhej zložky. Ústavný súd nie je oprávnený konať a rozhodovať o veciach,
ktoré sú zverené do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov ( I. ÚS 52/98).
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy: „Súdy rozhodujú v občianskoprávnych
a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak
ustanoví zákon.“
Podľa § 7 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy
(všeobecné) prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, družstevných, ako aj obchodných vzťahov (včítane
podnikateľských a hospodárskych vzťahov), pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány.
Ustanovenie § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) ustanovuje: „Fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“
Právne vzťahy týkajúce sa ochrany osobnosti sú svojou povahou vzťahmi
občianskoprávnymi a ako také patria do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.
Ochranu navrhovateľom namietaným základným právam podľa čl. 19 ods.1 a 3
ústavy poskytujú všeobecné súdy v konaniach vo veciach ochrany osobnosti podľa § 11
až 16 Občianskeho zákonníka v spojení s § 200i Občianskeho súdneho poriadku, a nie
ústavný súd (mutatis mutandis I. ÚS 2/00), ktorý preto na prerokovanie návrhu
navrhovateľa v tejto časti nie je príslušný.
Podľa čl. 29 ods. 1 ústavy: „Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má
právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.“
Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy: „Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu
naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.“
Pokiaľ ide o navrhovateľom namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 29
ods.1 a čl. 35 ods.1 ústavy, ústavný súd konštatoval, že právo slobodne sa združovať ako
aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť predstavujú ústavné záruky
slobody výkonu či realizácie činností alebo aktivít špecifického charakteru.
Vzhľadom na túto ich povahu tieto práva nemožno porušiť či obmedziť verbálnym
alebo písomným prejavom, hoci medializovaným, ktorým sa zverejnia údaje aj tak verejne
alebo bežne dostupné (skutočnosti zapísané v obchodnom registri), ak uvedený prejav nemá
povahu (alebo nie je spojený) právneho aktu alebo opatrenia mocenského charakteru, ktoré
sú spôsobilé právne alebo fakticky obmedziť výkon uvedených práv.
Ak navrhovateľ namietne také porušenie práva alebo slobody, ktoré podľa okolností
prípadu očividne nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený
(mutatis mutandis II. ÚS 70/99).
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (mutatis mutandis I. ÚS 66/98).
V časti týkajúcej sa tvrdeného porušenia práv navrhovateľa podľa čl. 29 ods. 1, resp.
čl. 35 ods. 1 ústavy ide o nedostatok priamej príčinnej súvislosti medzi navrhovateľom
namietaným konaním a základnými právami, ktoré mali byť porušené, a preto bolo potrebné
jeho návrh odmietnuť ako zjavne neopodstatnený.
Z vyššie uvedených dôvodov potom ústavný súd rozhodol o návrhu navrhovateľa
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.