Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 100/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2001

predbežne prerokoval návrh na začatie konania Ing. A. R., trvale bytom S., okres V. n. T.,

zastúpeného komerčným právnikom JUDr. J. L., K., pre porušenie jeho základných práv

podľa a 3, a a takto

r o z h o d o l :

Návrh na začatie konania Ing. A. R. v časti namietajúcej porušenie jeho základných

práv podľa a 3 o d m i e t a pre nepríslušnosť

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jeho prerokovanie a v časti namietajúcej

porušenie jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 18. júla 2001 označeným ako „Sťažnosť na porušenie mojich základných

práv a slobôd“ sa na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obrátil

Ing. A. R. (ďalej len „navrhovateľ“).

Navrhovateľ uviedol, že zo strany prednostu Okresného úradu vo V. n. T. I. P. došlo

k porušeniu jeho základných práv podľa a 3, a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) tým, že menovaný v rozhovore pre Prešovský

denník KORZÁR uviedol nepravdivé a lživé údaje týkajúce sa jeho osoby, ktoré následne

uvedené periodikum publikovalo v článku «„Ťažko hovoriť, že nemocnica má imaginárneho

nepriateľa,“ tvrdí I. P.» uverejnenom 27. júna 2001.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v zmysle podáva sťažnosť na

porušenie svojich základných práv, a žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške

500.000,- Sk.

Ústavný , ktorým sa mení

a dopĺňa č. v znení neskorších predpisov,

svojimi ustanoveniami čl. I bodu 71 a 78 a čl. III s účinnosťou od 1. júla 2001 vypustil

z ods. 3, v zmysle ktorého ústavný súd môže začať konanie aj na podnet

právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv, pričom účinnosť

nového znenia o ústavnej sťažnosti ustanovil až od 1. januára 2002. V záujme

poskytovania ochrany ústavnosti podľa (ústavný súd je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti) vrátane ochrany garantovaných základných práv

a slobôd právnických a fyzických osôb a s prihliadnutím na § 20 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ktorý ustanovuje základné náležitosti návrhu na začatie konania pred

ústavným súdom, ústavný súd potom podanie navrhovateľa posúdil ako návrh na začatie

konania pre porušenie základných práv (ďalej len „návrh“).

Následne ústavný súd listom z 18. septembra 2001 upozornil navrhovateľa na

náležitosti kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené

najmä v , a a vyzval ho, aby nedostatky

svojho návrhu odstránil v lehote 14 dní od doručenia výzvy ústavného súdu.

Podaním z 5. októbra 2001 označeným ako „Podnet“ navrhovateľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu doplnil náležitosti návrhu. Okrem iného uviedol: „ ... pán

prednosta uvádza, že ten, kto sa zapríčinil o zadĺženie vranovskej nemocnice je podľa

obchodného registra zaregistrovaný v štyroch eseročkách. Jedna z nich je na

sprostredkovanie obchodu v zdravotníckych službách, dve sú lekárne a do štvrtej patrí aj

súkromná dialýza F., ktorá sa v uplynulých dňoch smutne preslávila úmrtím pacientky pri

dialýze. V týchto eseročkách je aj bývalý ekonomický námestník nemocnice, takže

riaditeľka sa nemôže čudovať, že toky financií sa prezrádzajú. ... Tvrdenia pána prednostu,

že mojou účasťou ako spoločník v jednotlivých spoločnostiach (toto právo mi zaručuje

) som v podstate spreneveril štátne prostriedky je holý

nezmysel a lož. ... Zverejnením nepravdivých a lživých údajov prednostom Okresného

úradu vo V. n. T. I. P., došlo k urážke mojej osobnej cti, k poškodeniu mojej dobrej povesti

ako aj k porušovaniu mojich práv neoprávneným zhromažďovaním a zverejňovaním údajov

o mojej osobe, zaručovaných v Ústave SR.“

Právny zástupca navrhovateľa taktiež upresnil petit návrhu. Žiadal, aby ústavný súd

rozhodol: „Publikovaním nepravdivých skutočností v denníku Prešovský denník –

KORZÁR dňa 27. júna 2001 v článku „Ťažko hovoriť, že nemocnica má imaginárneho

nepriateľa“ boli porušené základné ľudské práva a slobody podnecovateľa upravené v čl. 19

ods. 1 a ods. 3, a .“

II.

Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Navrhovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods.1 a 3

publikovaním nepravdivých skutočností týkajúcich sa jeho osoby v denníku

Prešovský denník KORZÁR.

Podľa : „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.“

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia: „Každý má právo na ochranu pred

neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej

osobe.“

Vo svojom rozhodnutí sp. zn. ústavný súd uviedol: „Ústava vo svojej

siedmej hlave označenej ako „Súdna moc“ konštituuje vzťah ústavného súdu a všeobecných

súdov ako dvoch samostatných a vzájomne nezávislých zložiek súdnej moci v Slovenskej

republike.“

Samostatnosť oboch zložiek súdnej moci sa prejavuje v tom, že každá z nich má

a zákonmi vymedzenú svoju vecnú pôsobnosť, ktorú vykonáva samostatne a bez

spoluúčasti druhej zložky. Ústavný súd nie je oprávnený konať a rozhodovať o veciach,

ktoré sú zverené do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov ( ).

Podľa : „Súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon.“

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy

(všeobecné) prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,

pracovných, rodinných, družstevných, ako aj obchodných vzťahov (včítane

podnikateľských a hospodárskych vzťahov), pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Ustanovenie v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ustanovuje: „Fyzická osoba má právo na

ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj

súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“

Právne vzťahy týkajúce sa ochrany osobnosti sú svojou povahou vzťahmi

občianskoprávnymi a ako také patria do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.

Ochranu navrhovateľom namietaným základným právam podľa čl. 19 ods.1 a 3

poskytujú všeobecné súdy v konaniach vo veciach ochrany osobnosti podľa

až 16 v spojení s , a nie

ústavný súd (mutatis mutandis ), ktorý preto na prerokovanie návrhu

navrhovateľa v tejto časti nie je príslušný.

Podľa : „Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má

právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.“

Podľa : „Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.“

Pokiaľ ide o navrhovateľom namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 29

ods.1 a , ústavný súd konštatoval, že právo slobodne sa združovať ako

aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť predstavujú ústavné záruky

slobody výkonu či realizácie činností alebo aktivít špecifického charakteru.

Vzhľadom na túto ich povahu tieto práva nemožno porušiť či obmedziť verbálnym

alebo písomným prejavom, hoci medializovaným, ktorým sa zverejnia údaje aj tak verejne

alebo bežne dostupné (skutočnosti zapísané v obchodnom registri), ak uvedený prejav nemá

povahu (alebo nie je spojený) právneho aktu alebo opatrenia mocenského charakteru, ktoré

sú spôsobilé právne alebo fakticky obmedziť výkon uvedených práv.

Ak navrhovateľ namietne také porušenie práva alebo slobody, ktoré podľa okolností

prípadu očividne nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený

(mutatis mutandis ).

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (mutatis mutandis ).

V časti týkajúcej sa tvrdeného porušenia práv navrhovateľa podľa čl. 29 ods. 1, resp.

ide o nedostatok priamej príčinnej súvislosti medzi navrhovateľom

namietaným konaním a základnými právami, ktoré mali byť porušené, a preto bolo potrebné

jeho návrh odmietnuť ako zjavne neopodstatnený.

Z vyššie uvedených dôvodov potom ústavný súd rozhodol o návrhu navrhovateľa

podľa tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.