Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 52/98

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí

senátu konanom 20. augusta 1998 predbežne prerokoval podnet

a , bytom zastúpených JUDr. Milošom

Taragelom, komerčným právnikom, Spišská Nová Ves, Starosaská 11, vo veci

porušenia základných práv upravených v a ods. 4 Slovenskej

republiky a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v znení protokolov č. 3, 5 a 8 postupom a rozhodnutiami Okresného súdu v Spišskej

Novej Vsi č. k. z 9. novembra 1994 a Krajského súdu v Košiciach č. k.

z 25. septembra 1995 a takto

r o z h o d o l :

Podnet a o d m i e t a pre

nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

a , obaja bytom

zastúpení JUDr. Milošom Taragelom, komerčným právnikom, Spišská Nová Ves,

Starosaská 11 (ďalej len „navrhovatelia“), návrhom na začatie konania z 10. júna

1998 navrhli, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vydal

rozhodnutie, „ktorým vysloví, že postupom podľa a

rozhodnutím MF SR č. 6958/96-72 zo dňa 30. mája 1996 boli porušené naše práva na

pokojné užívanie svojho majetku, na ochranu vlastníckeho práva, na rešpektovanie

obydlia a na primeranú náhradu za odňaté vlastnícke právo“.

Na základe výzvy ústavného súdu z 25. júna 1998 na odstránenie nedostatkov

návrhu mu navrhovatelia listom z 13. júla 1998 oznámili, že podanie z 10. júna 1998

označili ako podnet na začatie konania podľa Slovenskej

republiky pre porušenie práv navrhovateľov. Ďalej uviedli: „Porušenie práv

navrhovateľov právnou úpravou § 4 ods. 2 zák. č. 87/91 Zb. Povinnými osobami sú

tiež fyzické osoby, ktoré nadobudli vec od štátu, ktorý získal oprávnenie s ňou

nakladať za okolností uvedených v § 6 zákona, a to v prípadoch, keď tieto osoby

nadobudli vec v rozpore s vtedy platnými predpismi a ustanovením § 11 zák. č. 87/91

Zb. - Ak nehnuteľnosť vydá iná osoba než štát, vznikne tejto osobe nárok na vrátenie

kúpnej ceny, ktorú zaplatila pri kúpe veci.“.

Podľa názoru navrhovateľov „postupom podľa cit. právnej úpravy boli

rozsudkami OS v Spišskej Novej Vsi z 9. novembra 1994, KS v

Košiciach z 25. septembra 1995 a rozhodnutím MF SR č. 6958/96 z 30.

mája 1996 porušené a medzinárodnými dohovormi zaručené práva:

Článok 20 ods. 1 SR právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Článok 20 ods. 4 SR - vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie

vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na

základe zákona a za primeranú náhradu.

Článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, podľa ktorého každá osoba má právo pokojne užívať svoj

majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za

podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení

protokolov č. 3, 5 a 8, podľa ktorého má každý právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.“.

Navrhovatelia napokon uviedli, že v rozpore s citovanými základnými právami

a slobodami nielenže im bolo súdne uložené vydať nehnuteľnosti nadobudnuté v

dobrej viere od Slovenskej republiky podľa , keď sa v

súdnom konaní preukázalo, že predávajúci Slovenská republika odpredal

nehnuteľnosti

za cenu nižšiu

ako určoval cenový predpis, ale im nebola priznaná bytová náhrada a vrátením

kúpnej ceny im vzhľadom na infláciu a všeobecný rast cien bola poskytnutá

kompenzácia v nepatrnej výške k hodnote vydávaných nehnuteľností v čase ich

vydania.

Na základe uvedených dôvodov a s poukazom na základné podanie

navrhovatelia navrhli, aby ústavný súd ich podnet prijal na konanie.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený

konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie

svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných

súdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného

práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania

( až 50 ) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo

slobode neposkytuje právny predpis Slovenskej republiky žiadnu ochranu využitím

opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd

skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. , ako aj prípadné dôvody na jeho

odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Podstata podnetu navrhovateľov smerovala k tomu, aby ústavný súd

preskúmal postup a spôsob, akým označené všeobecné súdy v prvostupňovom a v

odvolacom konaní vykladali a aj uplatňovali citované ustanovenia

Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. V súvislosti s tým

ústavný súd poukazuje na právne názory, ktoré už predtým vyslovil vo viacerých

svojich rozhodnutiach a z ktorých vychádzal aj pri rozhodovaní o podnete

navrhovateľov s ohľadom na jeho petit. V rozhodnutí sp. zn. z 24. júna

1997 ústavný súd konštatoval, že „ vo svojej siedmej

hlave označenej ako „Súdna moc“ konštituuje vzťah ústavného súdu a všeobecných

súdov ako dvoch samostatných a vzájomne nezávislých zložiek súdnej moci v

Slovenskej republike. Samostatnosť oboch zložiek súdnej moci sa prejavuje v tom, že

každá z nich má a zákonmi vymedzenú svoju vecnú pôsobnosť, ktorú

vykonáva samostatne a bez spoluúčasti druhej zložky. Ústavný súd preto nie je

oprávnený konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú zverené do rozhodovacej

právomoci všeobecných súdov ( ) a všeobecné súdy nie sú

oprávnené konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú zverené do rozhodovacej

právomoci ústavného súdu ( až 129 ). Ani

a ani zákonná úprava sústavy všeobecných súdov a ústavného súdu neurčujú

nadradenosť ústavného súdu nad všeobecnými súdmi, takže ho nemožno považovať

za nadriadený všeobecným súdom. Ústavný súd nie je z tohto dôvodu oprávnený

preskúmavať, potvrdzovať, či dokonca zrušovať procesné rozhodnutia a ani

rozhodnutia vo veci samej prijaté všeobecnými súdmi, keďže takáto právomoc patrí

výlučne odvolacím, resp. dovolacím súdom v sústave všeobecných súdov“.

S ohľadom na totožnosť podnetu navrhovateľov (jeho petitu a odôvodnenia)

s tým, ktorý ústavný súd rozhodol pod sp. zn. z 11. novembra 1997 aj v

danom prípade platí, že „ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecných súdov, ktoré ich pri uplatňovaní zákonov a ich výklade

viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Je tomu tak aj preto, že všeobecné súdy

vychádzajú pri riešení sporu zo zákonnej a nie z ústavnej úpravy. Ústavný súd je

oprávnený posúdiť len prípadnú neústavnosť ich konania, nie však rozdielnosť

právnych názorov všeobecných súdov, ku ktorým dospeli na základe výkladu a

uplatňovania príslušných ustanovení zákona. Uplatňovanie zákona v súdnom konaní

a postup súdu v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako

porušovanie základných ľudských práv. Za porušenie základného práva občana

nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným

súdom.“. Podobne ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. z 28. januára 1998

konštatoval, že „všeobecné súdy sú výlučne kompetentné v rámci svojho

hierarchického usporiadania rozhodovať vo veciach im zverených v prvostupňovom

konaní a o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch. Skutočnosť, že

ústavný súd netvorí časť sústavy všeobecných súdov ho vylučuje z možnosti

preskúmavať zákonnosť konania všeobecných súdov. Z tejto skutočnosti vyplýva, že

v žiadnom prípade nemôže preskúmavať dodržiavanie a aplikáciu takých ustanovení

procesných predpisov, ktoré sú prejavom nezávislého postavenia súdu a sudcu; napr.

ustanovenia o hodnotení dôkazov, o výlučnej kompetencii súdu z hľadiska rozsahu

dokazovania atď.“.

Navrhovatelia vo svojom podnete neoznačili také konanie (postup)

všeobecných súdov, ktoré by konkrétne naznačovalo, že v danom prípade došlo k

porušeniu niektorého ústavného práva patriaceho medzi ústavnoprávne princípy

konania pred všeobecnými súdmi (druhá hlava, siedmy oddiel ). Preto ani

nemohla byť splnená jedna zo základných podmienok pre začatie konania pred

ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. , ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon,

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 1998

Za správnosť opísaného JUDr. Ján K l u č k a

textu: predseda senátu