Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 90/01
PDF · 117.56 KB
No categories available
III. ÚS 90/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra
2001 predbežne prerokoval podnet G. R., toho času v Ústave na výkon väzby N., na začatie
konania pre porušenie základných práv a slobôd, ako aj jeho žiadosť o ustanovenie
právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a takto
r o z h o d o l :
1. Žiadosti G. R. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
2. Podnet G. R. na začatie konania o d m i e t a pre nepríslušnosť Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jeho prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. júna 2001
doručené podanie G. R., (ďalej len „navrhovateľ“), v ktorom žiadal o prešetrenie postupu
orgánov činných v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe a o príkaz na „obnovu
vyšetrenia celého prípadu“.
Navrhovateľ bol vzatý do väzby a je proti nemu vedené trestné stíhanie pre
podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 234 a § 241 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľ vo svojom podaní popisuje priebeh skutkového deja skutkov, pre ktoré
je trestne stíhaný, ako k nim malo podľa jeho tvrdení dôjsť.
Namieta, že orgánmi činnými v trestnom konaní bol násilím donucovaný k priznaniu,
pričom zo strany vyšetrovateľa malo dôjsť taktiež k zastrašovaniu svedkyne v uvedenej
trestnej veci.
Navrhovateľ namieta aj zaujatosť Okresného súdu v Leviciach, ktorý v súčasnom
období vo veci koná.
II.
Pretože podanie navrhovateľa nespĺňalo náležitosti kvalifikovaného podania na
začatie konania pred ústavným súdom stanovené predovšetkým ustanoveniami § 20 a § 50
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom navrhovateľ ani nepreukázal
vyčerpanie účinných právnych prostriedkov nápravy, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv
priznáva, vyzval ho ústavný súd listom z 9. júla 2001 na odstránenie vyššie uvedených
nedostatkov podania, okrem iného aj na predloženie splnomocnenia na jeho zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom pre konkrétneho advokáta alebo komerčného právnika.
Taktiež ho poučil o zákonných následkoch nerešpektovania uvedenej výzvy.
Listom z 12. júla 2001, ktorý bol ústavnému súdu doručený 23. júla 2001,
navrhovateľ svoje podanie doplnil o plnomocenstvo, ktoré však neudelil konkrétnemu
advokátovi, resp. komerčnému právnikovi, ale právnemu zástupcovi (advokátovi), ktorého
mu ustanoví ústavný súd.
Z vyššie spomenutého listu taktiež vyplýva, že trestné stíhanie navrhovateľa sa
nachádza v štádiu konania pred súdom prvého stupňa.
V ďalšom podaní z 19. augusta 2001 doručenom ústavnému súdu 27. augusta 2001
navrhovateľ uviedol skutočnosti týkajúce sa priebehu hlavného pojednávania v trestnej veci
proti jeho osobe pred Okresným súdom v Leviciach. Z listu navrhovateľa vyplýva, že súd
odročil hlavné pojednávanie na 17. september 2001.
Navrhovateľ v tomto podaní modifikoval petit svojho podnetu v tom zmysle, že
ústavný súd na jednej strane žiada, aby si vyžiadal príslušný trestný spis a rozhodol o jeho
vine, na druhej strane ústavný súd požiadal aj o „vyslanie kontrolného orgánu“ na Okresný
súd v Leviciach, ktorý vo veci koná.
III.
Podanie navrhovateľa by bolo možné po jeho eventuálnom náležitom doplnení
kvalifikovať ako podnet na začatie konania pre porušenie práv podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v znení platnom a účinnom do 1. júla 2001
v spojení s ustanovením § 18 zákona o ústavnom súde.
Z podania je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha začatia konania pred ústavným
súdom pre porušenie svojich práv v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe v čase, keď
o veci rozhoduje súd prvého stupňa, pričom sa domáha, aby ústavný súd namiesto
všeobecného súdu rozhodol o jeho vine alebo vyslal na hlavné pojednávanie pred
všeobecným súdom svoj kontrolný orgán.
V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd viackrát zdôraznil, že nie je
súčasťou systému všeobecných súdov, pretože ústava ich vzájomný vzťah konštituuje ako
vzťah dvoch samostatných a vzájomne nezávislých zložiek súdnej moci (I. ÚS 36/96).
Samostatnosť týchto zložiek sa prejavuje v tom, že každá z nich má ústavou
a zákonmi vymedzenú svoju vecnú pôsobnosť, ktorú vykonáva samostatne bez spoluúčasti
druhej zložky. Ústavný súd nie je oprávnený konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú
zverené do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 52/98).
Keďže ústavný súd nie je súčasťou všeobecného súdnictva, nie je ani oprávnený
preskúmavať, či dokonca zrušovať rozhodnutia všeobecných súdov vo veciach, ktoré boli
zákonom zverené do ich rozhodovacej právomoci. Rovnako nemôže rozhodnutia
všeobecných súdov v týchto veciach nahrádzať vlastnými rozhodnutiami (I. ÚS 55/98).
Navyše, podnetom podaným ústavnému súdu na ochranu základných práv nemožno
nahrádzať opravné prostriedky, ktorými sa účastník konania mohol účinne domôcť týchto
práv.
V danom prípade sa navrhovateľ môže domáhať svojich práv v konaní pred súdom
prvého stupňa a následne prostredníctvom opravného prostriedku – odvolania v zmysle
ustanovení § 245 až 265 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný
poriadok) v znení neskorších predpisov pred odvolacím súdom.
Rovnako môže v konaní pred súdom prvého stupňa a prípadne aj v konaní pred
odvolacím súdom účinne vzniesť námietku zaujatosti sudcu, prípadne člena senátu vrátane
uplatnenia opravného prostriedku proti rozhodnutiu o nej (ustanovenia § 30 až 31 Trestného
poriadku).
Pokiaľ ide o žiadosť navrhovateľa o vyslanie kontrolného orgánu, ústavný súd
v zmysle čl. 124 ústavy nie je kontrolným orgánom, ale nezávislým súdnym orgánom
ochrany ústavnosti. Nedisponuje teda právomocou kontrolovať činnosť iných orgánov
štátnej moci. Nie je preto ani oprávnený kontrolovať rozhodovaciu činnosť všeobecných
súdov, ktoré sú navyše pri výkone svojich právomocí nezávislé.
Podľa ustanovenia § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 ods. 1 a 2
a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej alebo
právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to
odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu
ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným
súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený,
nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.
Z podaní navrhovateľa z 12. júla 2001 a 19. augusta 2001 vrátane zaslaného
plnomocenstva je zrejmé, že zmyslom prejavu vôle navrhovateľa bolo okrem iného
požiadať aj o ustanovenie právneho zástupcu, advokáta, v konaní pred ústavným súdom.
Pretože v navrhovateľovom prípade ide však o zrejme bezúspešné uplatňovanie
nároku na ochranu ústavnosti, ústavný súd jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
nevyhovel.
Nakoľko z dôvodov vyššie uvedených je už teraz nepochybné, že je daný
neodstrániteľný nedostatok jednej z podmienok konania ústavného súdu, to znamená jeho
príslušnosti na prerokovanie podnetu navrhovateľa, bol tento podnet odmietnutý podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde na jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
citovaného zákona.