Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 36/96

- # -

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 27. júna 1996 predbežne prerokoval podnet ,

vo veci porušenia základného práva na osobnú

slobodu podľa uzneseniami Okresného a

Krajského súdu v Banskej Bystrici a takto

r o z h o d o l :

Podnet na začatie konania o d m i e t a

z dôvodu svojej nepríslušnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") dostal 10. mája 1996

podanie , , označené ako

"Podnet k začatiu konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky".

Pisateľ podnetu v ňom namietal nesprávny postup orgánov činných v trestnom

konaní pri výklade a uplatnení 71 ods. 1, 4 a 6 v súvislosti s

dĺžkou svojho pobytu vo väzbe, ako aj povinnosťou orgánov činných v trestnom

konaní rozhodnúť o jej predĺžení z dôvodov, ktoré vo svojom podnete uviedol.

Podľa názoru pisateľa podnetu uvedené ustanovenia "neboli v

plnej miere orgánmi činnými v trestnom konaní dodržané, a preto došlo k

porušeniu môjho základného práva na osobnú slobodu". Pisateľ podnetu požiadal o

jeho prijatie na ďalšie konanie podľa 18 ods. 3 písm. b) v

platnom znení a o vydanie nálezu na základe 57 citovaného zákona, ktorým by

ústavný súd "zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.

- # -

augusta 1995 vydané v konaní pod sp. zn. a rozhodnutie

Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6. 7. 1995, vydané pod sp. zn.

46/95, spojené s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo

dňa 20. marca 1996, ktorými bola moja žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu

zamietnutá" a v náleze tiež vyslovil, že "napadnutými rozhodnutiami Okresného

súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo porušené moje

ústavné právo na osobnú slobodu, ktorá je protizákonne obmedzovaná".

II.

Konanie o podnete fyzickej alebo právnickej osoby začína pred ústavným súdom

jeho prijatím na predbežnom prerokovaní senátom ústavného súdu. Podmienky,

ktoré musí spĺňať podnet podaný na ústavný súd, sú upravené v 20 ods. 1

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

v znení a dôvody odmietnutia podnetu ústavným súdom

sú uvedené v 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto pri predbežnom

prerokovaní podnetu preskúmal, či sú splnené podmienky uvedené v

20 ods. 1 a 25 ods. 2 , pretože až po ich splnení môže byť

podnet prijatý na ďalšie konanie.

Pri predbežnom prerokovaní venoval ústavný súd pozornosť otázke svojej

príslušnosti konať o podnete , a to vo vzťahu ku konaniu a

rozhodovaniu všeobecných súdov. vo svojej siedmej

hlave označenej ako "Súdna moc" konštituuje vzťah ústavného súdu a

všeobecných súdov ako dvoch samostatných a vzájomne nezávislých zložiek

súdnej moci v Slovenskej republike. Samostatnosť oboch zložiek súdnej moci sa

prejavuje v tom, že každá z nich má a zákonmi určený rozsah svojej

vecnej pôsobnosti, ktorú vykonáva samostatne. Ústavný súd preto nie je oprávnený

konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú zverené do rozhodovacej právomoci

všeobecných súdov a všeobecné súdy nie sú oprávnené konať a rozhodovať vo

veciach zverených ústavnému súdu ( ,

resp. až 130 ods. 3 ). Nezávislosť oboch zložiek

súdnej moci znamená, že každá z nich je pri výkone svojich rozhodovacích

právomocí viazaná len príkazmi tých právnych predpisov, ktoré tvoria základ jej

rozhodovacej činnosti. Ústavný súd nie je preto oprávnený zasahovať a

- # -

ovplyvňovať rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a všeobecné súdy

Slovenskej republiky nie sú oprávnené zasahovať a ovplyvňovať rozhodovaciu

činnosť ústavného súdu.

Ani a ani zákonná úprava sústavy všeobecných

súdov a ústavného súdu nestanovujú nadradenosť ústavného súdu nad

všeobecnými súdmi. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd nemožno považovať

za nadriadený všeobecným súdom. Ústavný súd preto vo svojej rozhodovacej

činnosti nie je oprávnený zrušovať rozhodnutia všeobecných súdov, pretože toto

oprávnenie patrí len odvolacím, resp. dovolacím súdom v rámci sústavy

všeobecných súdov. Takýto postup ústavného súdu by nemal žiaden právny

(ústavnoprávny) základ.

Uvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na tie konania všeobecných súdov, v

ktorých rozhodujú o základných právach a slobodách občanov tak, ako sú uvedené

v druhej hlave . Ak preto

zveruje ochranu základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky

všeobecným súdom Slovenskej republiky, ústavný súd nemôže o týchto právach

a slobodách rozhodovať sám a nahradzovať konanie, ktoré je zákonom zverené do

ich výlučnej právomoci.

Ochrane ústavnosti, garantom ktorej je podľa Slovenskej

republiky ústavný súd, však zodpovedá povinnosť poskytnúť súdnu alebo inú

právnu ochranu každému právu alebo slobode, porušenie ktorého oprávnený

subjekt namieta. Zo siedmeho oddielu druhej hlavy

(Právo na súdnu a inú právnu ochranu) nevyplýva rozdiel medzi základnými

právami a slobodami v závislosti od toho, ktorý orgán verejnej správy Slovenskej

republiky ich porušil. Súdnej ochrane preto podliehajú i tie základné práva alebo

slobody, porušenie ktorých sa namieta v dôsledku konania, opomenutia alebo

rozhodovania všeobecných súdov.

Konaním a rozhodovaním všeobecných súdov Slovenskej republiky je preto

ústavný súd oprávnený zaoberať sa len vtedy, ak sa nimi namieta porušenie takých

základných práv alebo slobôd, ochrane ktorých nebola poskytnutá účinná ochrana.

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj

opravný prostriedok, ktorý má fyzická alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

- # -

k tomu základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých namieta, mu umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody.

V konaní o podnete podľa je preto

ústavný súd oprávnený zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody

vtedy, ak k nemu došlo aj postupom všeobecných súdov za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu prostredníctvom

opravného prostriedku dostupného fyzickej alebo právnickej osobe.

Jedná sa predovšetkým o tie základné práva a slobody, ktoré sú späté s

postavením fyzických alebo právnických osôb ako účastníkov konania pred

všeobecným súdom ( - 50 ).

III.

Pisateľ podnetu na ústavný súd uviedol, že k porušeniu jeho práva na osobnú

slobodu podľa došlo označenými

rozhodnutiami Okresného súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Banskej

Bystrici, ktoré podľa názoru pisateľa podnetu na ústavný súd zakladajú stav

rozporný s tým, že jeho osobná sloboda je "protizákonne

obmedzovaná". V dôsledku uvedeného žiadal, aby ústavný súd (a podľa 57

) citované uznesenia

zrušil, a tým stav protizákonne obmedzenej osobnej slobody ukončil.

, ktorým sa

mení a dopĺňa bol do jeho textu vložený nový 31a, ktorý vo

svojom odseku 1 uvádza, že "Na konanie a rozhodovanie o prijatom podnete sa

primerane použijú ustanovenia tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu tohto

zákona". Citovaná časť zákona ( 49 - 58) upravuje konanie o ústavnej sťažnosti a

podľa 57 môže ústavný súd "napadnuté rozhodnutie zrušiť". Pisateľ podnetu na

ústavný súd sa odvolal na toto ustanovenie zákona a na jeho základe požiadal,

aby ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutia Okresného a Krajského súdu v

Banskej Bystrici.

Hoci novela umožňuje použitie predpisov o ústavnej

sťažnosti aj na konanie o prijatom podnete, nemení Ústavu Slovenskej

- # -

republiky v časti vymedzujúcej právomoc a postavenie všeobecných súdov

Slovenskej republiky a ústavného súdu.

Uvedeným ustanovením zákona sa preto nerozšírila právomoc ústavného súdu vo

vzťahu k rozhodnutiam všeobecných súdov nad rámec vymedzený časťou II. tohoto

odôvodnenia.

Ochranu osobnej slobody, ako i zákonné záruky späté s jej pozbavením formou

väzby zveruje orgánom činným v trestnom konaní

(vrátane všeobecných súdov). Zákon o trestnom konaní súdnom ()

poskytuje osobe, ktorá bola v dôsledku väzby pozbavená osobnej slobody, opravný

prostriedok podľa 72 ods. 2 . Tento opravný prostriedok

(sťažnosť) pisateľ podnetu na ústavný súd aj využil, ako to vyplýva z príloh A až E

jeho podnetu.

Rozhodovanie o pozbavení osobnej slobody v dôsledku uvalenej väzby, ako aj

o jej obnovení, patrí len orgánom činným v trestnom konaní a právny poriadok

poskytuje osobe namietajúcej porušenie svojho základného práva podľa čl. 17

účinné opravné prostriedky na odstránenie tohoto

stavu konaním pred všeobecnými súdmi.

Ústavný súd nie je nadriadený všeobecným súdom, a preto nie je oprávnený

preskúmavať, či dokonca zrušovať ich rozhodnutia, ktorými sa podľa názoru

pisateľa podnetu na ústavný súd nezákonne obmedzila jeho osobná sloboda.

Podnet bol preto na základe 25 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. odmietnutý pre nepríslušnosť ústavného

súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohoto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať

opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 1996

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Tibor Š a f á r i k

predseda senátu