Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 5/98

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 28. januára 1998 predbežne prerokoval podnet , bytom

, na začatie konania o vyslovenie porušenia

základného práva upraveného v

rozhodnutiami Okresného súdu v Komárne č. a Krajského súdu v Bratislave

č. a takto

r o z h o d o l :

Podnet o d m i e t a pre nepríslušnosť Ústavného súdu

Slovenskej republiky na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) podnet na začatie konania, ktorým žiadal vysloviť, že Okresný súd v Komárne

a Krajský súd v Bratislave v jeho veci „... nerozhodol v súlade so zákonmi SR a

spôsobil mu škodu. Z uvedeného dôvodu vzniká podnecovateľovi právo na úhradu

spôsobenej škody.“.

Z obsahu podnetu a z pripojených dokladov ústavný súd zistil, že navrhovateľ

bol kontrahentom na strane kupujúceho vo veci kúpy osobného auta Seat Ibiza GLD.

Po uzavretí tejto zmluvy mal navrhovateľ zistiť viacero závažných vád a po

neúspešnom rokovaní s predávajúcim o zľave podal na Okresnom súde v Komárne

žalobu. Touto žalobou žiadal, aby mu súd priznal zľavu z kúpnej ceny tohto vozidla.

Okresný súd v Komárne v konaní vedenom pod č. žalobu zamietol. V

dôsledku odvolania navrhovateľa konal vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý v

konaní vedenom pod číslom napadnutý rozsudok súdu I. stupňa

potvrdil.

Navrhovateľ v podnete podrobne popísal skutkový stav, za akého došlo jednak

k samotnej kúpe, najmä však polemizoval so skutkovými a napokon i právnymi

závermi oboch súdov, formulovanými v ich rozhodnutiach. Na základe toho dospel k

záveru, že oba súdy pri svojom rozhodovaní porušili zákon a svojím „nezákonným“

rozhodnutím mu spôsobili škodu. Za škodu pritom považoval sumu, ktorá podľa jeho

výpočtov predstavovala zľavu z kúpnej ceny a všetky trovy spojené so súdnym

konaním, na znášanie ktorých ho súdy zaviazali. Za právny základ svojho podnetu

považoval (ďalej len „“).

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení

(ďalej len „.“) ústavný súd každý návrh (podnet) predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia môže ústavný súd odmietnuť návrhy bez

ústneho pojednávania v prípade, že zistí existenciu niektorého z dôvodov v tomto

ustanovení uvedených. Jedným z takýchto dôvodov, ktorý sa vzťahuje na

prerokovaný prípad je zistenie, že ústavný súd nie je na prerokovanie veci príslušný.

Navrhovateľ žiadal vyslovenie, že: a) Okresný súd v Komárne a Krajský súd v

Bratislave nerozhodli v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, b) spôsobili mu

škodu, na úhradu ktorej by vznikol navrhovateľovi rozhodnutím ústavného súdu

nárok.

Z uvedeného vyplýva, že cieľom sledovaným podnetom navrhovateľa bolo

„plnenie“ (de facto) i keď nekonkretizované a nešpecifikované; za quasi prejudiciálne

riešenú otázku považoval zmenu rozsudkov vynesených všeobecnými súdmi.

Navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd prehodnotil dokazovanie vykonané v

súdnej veci a na tom základe prijal záver odlišný od záverov prijatých v

rozhodnutiach všeobecných súdov. K takémuto postupu však ústavný súd nemá

oprávnenie.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo

nezávislé a nestranné súdy. Podľa čl. 143 ods. 2 podrobnejšiu úpravu sústavy súdov,

ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon. Podľa § 1 ods. 2

o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a contrario

ústavný súd nepatrí do tejto sústavy súdov. Z uvedeného vyplýva, že všeobecné súdy

sú výlučne kompetentné v rámci svojho hierarchického usporiadania rozhodovať vo

veciach im zverených v prvostupňovom konaní a o riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkoch. Skutočnosť, že ústavný súd netvorí časť sústavy

všeobecných súdov ho vylučuje z možnosti preskúmavať zákonnosť konania

všeobecných súdov.

Nie je povinnosťou ústavného súdu uvádzať, ktoré prípady predstavujú

možnosť či právomoc ústavného súdu zasahovať do konania všeobecných súdov.

Rámcovo možno uviesť, že ide predovšetkým o spôsob konania všeobecného súdu, a

teda o dodržanie predpisov procesného charakteru, upravujúcich postup súdov

rozhodujúcich v konkrétnej veci. V podstate ide o tie, ktoré predpokladajú, vyžadujú

alebo umožňujú aktívnu alebo pasívnu účasť účastníka konania (jeho

spolupôsobenie). Z tejto skutočnosti vyplýva, že ústavný súd v žiadnom prípade

nemôže preskúmavať dodržiavanie a aplikáciu takých ustanovení procesných

predpisov, ktoré sú prejavom nezávislého postavenia súdu a sudcu: ustanovenia o

hodnotení dôkazov, o výlučnej kompetencii súdu z hľadiska rozsahu dokazovania

atď. Obsah podnetu predstavuje výlučne námietky proti rozsahu dokazovania a jeho

vyhodnoteniu. Ako už bolo uvedené, k takémuto konaniu a záveru, ako žiadal

navrhovateľ, nie je ústavný súd príslušný.

Navrhovateľ sa v druhej časti podnetu dožadoval postupu upraveného v čl. 46

ods. 3 , podľa ktorého má každý právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy

alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia podmienky a

podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Navrhovateľ si

nesprávne vyložil v tom smere, že orgánom príslušným na

rozhodovanie tohto druhu je zrejme ústavný súd z dôvodu, že ide o upravené

právo. Napriek tomu je po právnej stránke problematika uplatňovania náhrady škody

z titulu prípadného protizákonného rozhodnutia „občianskoprávnou vecou“ v zmysle

, na jej prejednanie je preto príslušný všeobecný súd. Odhliadnuc

od tejto skutočnosti, všeobecne vylučujúcej možnosť ústavného súdu rozhodovať o

náhrade akejkoľvek škody, je potrebné uviesť, že zákonom, ustanovujúcim

podmienky a podrobnosti podľa je o

zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom. Tento zákon určuje presný postup, ktorý je potrebné dodržať v

prípadoch, ak sa podmienky pre jeho uplatnenie v inom konaní zistia..

S ohľadom na uvedené konštatovanie, ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona č.

rozhodol o odmietnutí podnetu pre nepríslušnosť na prerokovanie veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 28. januára 1998

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n t

predseda senátu