Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 70/99

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte dňa 15. júla 1999 predbežne

prejednal podnet ,

zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom,

Bratislava, Ul. odbojárov 9/11, na začatie konania pre porušenie základného práva a

slobody zaručeného , 2 a 3 zo strany

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-

expertíznych činností PZ, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti,

Národnej rady Slovenskej republiky, Krajskej prokuratúry v Bratislave a Okresného

súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. ČVS: VKE-1/30-98 a takto

rozhodol:

Podnet na začatie konania o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

sa písomným podaním z 24. apríla 1999 doručeným na Ústavný

súd Slovenskej republiky 26. apríla 1999, ktoré označil ako „Podnet na začatie

konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa SR

pre porušenie práv fyzickej osoby“, domáhal vynesenia uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) tohto znenia:

„Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 268 zo dňa 15. 4. 1999,

ktorým NR SR vydala súhlas na vzatie poslanca NR SR do väzby pre vyšetrovateľov

Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností PZ Ministerstva vnútra

SR a postupom Národnej rady SR, vyšetrovateľov Sekcie vyšetrovania a

kriminalisticko-expertíznych činností PZ Ministerstva vnútra SR, Krajského

prokurátora v Bratislave a Okresného súdu Bratislava I. bolo porušené ústavné právo

podnecovateľa upraveného v čl. 17 ods. 1 na osobnú slobodu, ods. 2 pozbavením

osobnej slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ods. 3

obvineného z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom.“

V ďalšej časti podania navrhovateľ poukazuje na porušenie čl. 78 ods. 2,

, a , a

. Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„Národná rada SR“) z 15. apríla 1999, ktorým Národná rada SR vydala súhlas na

vzatie poslanca Národnej rady SR do väzby pre vyšetrovateľov ministerstva vnútra,

krajského prokurátora v Bratislave a Okresný súd Bratislava I, bolo podľa

navrhovateľa porušené jeho ústavné právo upravené v , 2 a 3

Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“).

Navrhovateľ zdôvodnil podnet nasledovne:

„Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia vyšetrovania

a kriminalisticko-expertíznych činností PZ, Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej

trestnej činnosti listom zo dňa 26. 2. 1999 Č.p.: VKE-30/VP-30-99, ktorý bol

doručený Národnej rade SR 26. 2. 1999, podalo žiadosť o vydanie mojej osoby na

trestné stíhanie v zmysle SR podľa

s poukazom na v znení neskorších

predpisov ().

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia vyšetrovania

a kriminalisticko-expertíznych činností PZ, Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej

trestnej činnosti listom zo dňa 26. 3. 1999 Č.p.: VKS 1/30-98, ktorý bol doručený

Národnej rade SR 26. 3. 1999, podalo žiadosť o vydanie súhlasu na vzatie do väzby

mojej osoby ako poslanca NR SR.

Táto žiadosť na vydanie súhlasu na vzatie poslanca NR SR do väzby bola

doručená Ministerstvom vnútra SR sekciou vyšetrovania a kriminalisticko-

expertíznych činností PZ, Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti ako

orgánom, ktorý na to nie je oprávnený podľa … Musím však

zdôrazniť, že to bolo v čase, keď ešte NR SR vôbec nevydala súhlas na trestné stíhanie

mojej osoby v súlade s SR podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o rokovacom poriadku NR SR

platným uznesením NR SR.

Uznesenia NR SR, ktorými NR SR vydala súhlas na moje trestné stíhanie boli

prijaté dňa 9. 4. 1999 pod č. 253, 254, 255, 258, 259.

Uznesením č. 268 NR SR zo dňa 15. 4. 1999, na základe žiadosti

vyšetrovateľov Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností PZ

Ministerstva vnútra SR zo dňa 26. 3. 1999 a zo dňa 9. 4. 1999 evidovaných pod

č. ČVS: VKE-1/30-98 na vydanie súhlasu na vzatie poslanca NR SR do väzby, NR SR

v súlade s SR podľa a zák. NR SR

č. o rokovacom poriadku NR SR vydala súhlas na vzatie mojej osoby

do väzby.

Vyšetrovateľ PZ MV SR by mohol NR SR nanajvýš podľa

požiadať o súhlas na zadržanie poslanca NR SR. Napriek tomu NR SR tomuto

nepríslušnému orgánu činnému v trestnom konaní súhlas vydala.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal návrh Okresnému súdu

Bratislava I na vzatie mojej osoby do väzby a to aj napriek tomu, že nemal na to ako

jediný oprávnený orgán činný v trestnom konaní súhlas NR SR… Súd napriek

nedostatku takéhoto súhlasu vydaného NR SR pre navrhovateľa väzby - Krajského

prokurátora, na mňa väzbu uvalil.

Týmto postupom došlo k porušeniu SR , pretože som bol

zobratý do väzby bez toho, aby oprávnený orgán - Krajský prokurátor mal vydané

platné uznesenie NR SR … .

Sudca Okresného súdu Bratislava I v rozpore s SR s uvalil

na mňa väzbu bez toho, aby vyžadoval od navrhovateľa - Krajského prokurátora

v Bratislave preukázať sa platným uznesením NR SR o vydaní súhlasu na vzatie

poslanca do väzby … .

Týmto postupom boli porušené moje občianske práva zakotvené v druhej hlave

SR oddiel 2, , podľa ktorého nemožno stíhať alebo pozbaviť

osobnej slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Týmto

postupom boli porušené moje ústavné práva v , 2, 3, 4, 5 SR pri

súčasnom porušení SR podľa a zák. NR

SR č.

Národná rada Slovenskej republiky porušila Ústavu SR a to v čl. 1, keď nedbala

na tam zakotvenú zásadu právneho štátu a prijala uznesenie s odvolaním sa na čl. 78

ods. 2 SR, ktorým vydala súhlas na vzatie poslanca do väzby pre štátny orgán,

ktorý takúto žiadosť nie je oprávnený podľa zákona podať NR SR a napriek tomu ho

tomuto orgánu vydala.

Osobitne zdôrazňujem, že ide o orgán MV SR, za ktorý zodpovedá NR SR

príslušný člen vlády SR a vláda SR, čím podporila nezákonnosť a protiústavnosť,

ktorá je vlastná len pre policajný štát.

Okresný súd Bratislava I svojím postupom porušil čl. 2 ods. 2 a čl. 144 ods. 1, 3

SR ako aj “

Navrhovateľ napokon zhrňuje, že jeho podnet sa týka protiústavného uznesenia

Národnej rady SR č. 268 z 15. apríla 1999, protizákonného návrhu krajského

prokurátora na vzatie do väzby poslanca Národnej rady SR bez súhlasu Národnej rady

SR a rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, ktorý návrh prokurátora bez súhlasu

Národnej rady SR na vzatie poslanca do väzby akceptoval. Ďalej sa podnet týka

protiústavného a protizákonného postupu vyšetrovateľa, ktorý ako nepríslušný orgán

požiadal Národnú radu SR o vydanie súhlasu na vzatie podnecovateľa ako poslanca do

väzby. Týmto boli porušené jeho základné práva a slobody podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17

ods. 1, 2, 3, 4, 5 a SR, o ktorých žiada Ústavný súd SR začať

konať. Rozhodnúť žiada len o porušení , 2 a 3 SR.

Ústavný súd od účastníkov konania vyžiadal písomné vyjadrenie k obsahu

podnetu navrhovateľa.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky v písomnom vyjadrení zo 7. júla

1999 uviedol, že z písomných podkladov Mandátového a imunitného výboru Národnej

rady SR a schôdze Národnej rady SR vyplýva, že Národná rada SR pri rozhodovaní

o vydaní súhlasu k trestnému stíhaniu a vzatiu do väzby poslanca I. Lexu postupovala

v súlade s príslušnými ustanoveniami SR () Rokovacieho poriadku

národnej rady ( a nasl.) a .

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia vyšetrovania

a kriminalisticko-expertíznych činností PZ na obsah podnetu navrhovateľa reagovalo

písomne 8. júla 1999. Vo vyjadrení uviedlo, že sudca Okresného súdu v Bratislave I na

návrh krajského prokurátora v Bratislave rozhodol o vzatí obvineného

do väzby, pričom o vzatí do väzby rozhodol až po vydaní súhlasu Národnej rady SR

na vzatie do väzby. Postup vyšetrovateľa v danom prípade bol v súlade s

a .

Krajský prokurátor v Bratislave v písomnom stanovisku z 28. júna 1999

uviedol, že postup vyšetrovateľa bol v súlade so zákonom. Krajská prokuratúra

v Bratislave pri svojom rozhodovaní vychádzala z pokynov riaditeľa trestného odboru

Generálnej prokuratúry SR JUDr. Ivana Segeša.

Predseda Okresného súdu Bratislava I sa v podstate k obsahu podnetu

navrhovateľa vyjadril tak, že neboli zo strany sudcu Okresného súdu Bratislava I

porušené práva obvineného ustanovené v .

II.

Predkladateľ podnetu navrhol začať konanie pred Ústavným súdom SR pre

porušenie čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a čl. 19 ods. 1. Rozhodnúť

však žiadal len o porušení , 2 a 3 SR. Ústavný súd, rovnako ako

všeobecné súdy, rozhoduje o petite. Ten je jednoznačne označený ako porušenie čl. 17

ods. 1, 2 a 3 SR.

Skôr, ako má rozhodnúť o prijatí alebo neprijatí podnetu na ďalšie konanie,

ústavný súd na neverejnom zasadnutí predbežne prerokuje podnet podľa ustanovenia

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

v znení Pri predbežnom prerokovaní podnetu zisťuje, či

podnet spĺňa všetky zákonné podmienky podľa § 20 citovaného zákona, aj s ohľadom

na ustanovenie a 25 Podnet musí tak po formálnej, ako aj

obsahovej stránke spĺňať kritériá, ktoré zákon vyžaduje. Súd skúma, či už o tej istej

veci nekonal a nerozhodoval, alebo už o tej istej veci nebeží iné konanie na súde.

Najmä zisťuje, či je ústavný súd príslušný vo veci konať alebo či je podnet zjavne

neopodstatnený. Z toho pohľadu súd vyhodnotil zistený skutkový stav.

Ústavný súd v konaní pod sp. zn. vyslovil právny názor, že

o prijatí podnetu na ďalšie konanie by mal rozhodnúť len vtedy, ak nejestvujú podľa

zákona iné prostriedky na nápravu porušených práv oprávnenej osoby.

Pokiaľ ide o Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekciu vyšetrovania

a kriminalisticko-expertíznych činností PZ, odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej

trestnej činnosti, Krajskú prokuratúru v Bratislave a Okresný súd Bratislava I, výhrady

zo strany navrhovateľa sú cielené na porušovanie zákonnosti, aj keď pritom cituje

články , ktoré tieto orgány v jeho prípade porušujú. Cituje však aj ustanovenia

(, , ). Keď sa orgány činné v trestnom konaní

dopustili porušenia zákona tým, že prekročili svoju právomoc, náprava je možná na

základe tam uvedenými procesnými prostriedkami (sťažnosťou,

odvolaním). Do tohto živého procesu ústavný súd nemôže vstupovať a prisvojiť si

právomoc akejsi ďalšej odvolacej inštancie. V poslednej fáze môže vykonať nápravu

všeobecný súd, ktorý je výlučne kompetentný podľa ustanovenia

s konečnou platnosťou rozhodnúť vo veciach občianskoprávnych a trestnoprávnych.

pozná aj mimoriadny opravný prostriedok - sťažnosť pre porušenie

zákona, o ktorom rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sú tu teda zákonné

prostriedky, ktorými je možné dosiahnuť nápravu už v rámci prípravného konania, ale

rovnako aj na súde.

Zo skutkového stavu, ako ho zistil ústavný súd, je predčasné uzatvárať, že už

jestvujúce prostriedky ochrany svojich práv, ktoré dáva navrhovateľovi Trestný

poriadok, využil. V štádiu, v akom sa prípad nachádza, vlastne ich ešte ani nemohol

využiť.

Podnet v tomto prípade by mohol ústavný súd prijať, ak by bolo hodnoverne

preukázané, že orgány činné v trestnom konaní porušili základné práva a slobody

navrhovateľa zaručené , 2, 3 SR a že sa tak stalo po vyčerpaní už

spomínaných prostriedkov ochrany práv.

Ústavný súd nemá ústavnú právomoc zaoberať sa námietkami navrhovateľa na

postup vyšetrovateľa, ktorý podal žiadosť na Národnú radu Slovenskej republiky

o vydanie súhlasu na vzatie do väzby. Predkladateľ podnetu uviedol, že vyšetrovateľ

nie je príslušným orgánom na vykonanie tohto úkonu. Príslušným orgánom podľa jeho

názoru je prokurátor. Pritom žiadosť bola podaná predčasne, skôr, ako bol vydaný

súhlas na jeho trestné stíhanie.

Podľa názoru ústavného súdu námietky navrhovateľa treba kvalifikovať ako

výhrady na nezákonný postup vyšetrovateľa. nemá výslovné

ustanovenie, ktoré by predkladateľovi podnetu dávalo za pravdu. Z ustanovenia § 68

vyplýva, že o väzbe v prípravnom konaní na návrh prokurátora

rozhoduje sudca. Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky ani zákon

č. , nemá osobitné ustanovenie o tejto otázke. Základnou zásadou je, že

do väzby môže byť vzatý len obvinený, teda len osoba, proti ktorej už bolo vznesené

obvinenie ( prvá veta ). Prokurátorovi nemožno uprieť

právo žiadať o súhlas na vzatie poslanca do väzby a následne na základe obdržaného

súhlasu podať návrh sudcovi na vzatie do väzby. Zodpovednosť tu nie je na

prokurátorovi, ale na orgánoch, ktoré o jeho žiadosti rozhodujú (Národná rada SR

a sudca). Prokurátor týmto neporušil ani zákon, ani ústavu.

Ani okresnému súdu podľa názoru Ústavného súdu SR nie je možné vytýkať

porušenie zákona alebo . Sudca nemohol postupovať inak; o podanom návrhu

prokurátora na vzatie navrhovateľa do väzby podľa () musel

konať. To, či konal v súlade so zákonom, môže posúdiť odvolací súdny orgán, ale len

potom, ak by navrhovateľ proti rozhodnutiu o uvalení väzby podal opravný

prostriedok.

Je veľmi obtiažne dešifrovať logiku právneho uvažovania predkladateľa

podnetu z hľadiska namietnutých porušení základných práv a slobôd, keď na jednej

strane namietol porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1, 2, 3, 4, 5, čl. 19

ods. 1 a , 3 SR, no vzápätí bez bližšieho vysvetlenia, v čom

konkrétne a kým boli porušené tieto práva zaručené , žiada vyniesť uznesenie,

v ktorom by ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva a slobody zaručené

, 2 a 3 SR. Ústavný súd za tohto stavu, keď pre jeho rozhodnutie je

záväzný petit navrhovateľa, zaoberal sa iba návrhom, ktorý sa dotýkal čl. 17 ods. 1, 2

a 3 SR, a to v tých súvislostiach, ktoré sa v petite uvádzajú.

Ústavný súd v konečnej rozhodujúcej fáze sa zameral len na čl. 17 ods. 1, 2 a 3

SR. Vo veci námietky porušenia a SR

Ústavný súd SR zaujal také stanovisko, že navrhovateľ ničím nevysvetlil, v čom

konkrétne mali byť tieto jeho práva porušené. Podľa názoru ústavného súdu čl. 16

ods. 1 SR chráni fyzickú nedotknuteľnosť osoby a zo skutkového stavu

uvádzaného navrhovateľom nevyplýva zásah do jeho práv, ktorý by bol takého rázu.

Článok 19 ods. 1 SR chráni ľudskú dôstojnosť, osobnú česť, dobrú povesť

a poskytuje ochranu mena. Ani tento článok nemá s danou vecou nič spoločné. Keďže

v petite sa tieto články neobjavili, ústavný súd nepovažoval za potrebné vykonať ich

podrobnejšiu analýzu.

Na základe petitu navrhovateľa, po vykonanom rozbore zisteného skutkového

stavu, Ústavný súd Slovenskej republiky prijal nasledovné právne závery:

1. Prijatím uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 268 z 15. apríla

1999 nedošlo k porušeniu práv a slobôd navrhovateľa zaručených čl. 17 ods. 1, 2 a 3

. Článok 17 ods. 1 zaručuje osobnú slobodu, ktorú je však možné za

podmienok ďalej uvedených obmedziť. Podľa ods. 2 citovaného článku nikoho

nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon. Ústavný súd z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní

a Národnej rady Slovenskej republiky zistil, že k pozbaveniu osobnej slobody

navrhovateľa došlo z dôvodov a spôsobom, ktorý je upravený v .

Ustanovenie § 17 ods. 3 citovaného zákona uvádza, že obvineného alebo podozrivého

z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom, pričom

zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá

a najneskôr do 24 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu, ktorý musí

zadržanú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju

prepustiť na slobodu. Predkladateľ podnetu vôbec nebol zadržaný, a preto jeho prípad

nie je v príčinnej súvislosti s .

2. Postup Národnej rady Slovenskej republiky, vyšetrovateľa, krajského

prokurátora a Okresného súdu Bratislava I ústavný súd nehodnotil ako porušenie čl. 17

ods. 1, 2 a 3 . Vyšetrovateľ a krajský prokurátor mohli postupovať podľa

, vyžiadať si príslušné súhlasy na začatie trestného stíhania

navrhovateľa, uznesenia a obvinenia i vzatie do väzby navrhovateľa od Národnej rady

Slovenskej republiky, keďže išlo o poslanca Národnej rady SR. Rovnako podľa

zákona prokurátor bol oprávnený podať návrh okresnému súdu na vzatie navrhovateľa

do väzby.

Národná rada Slovenskej republiky musela o podaných žiadostiach konať.

Nekonaním by porušovala nielen , ale aj ústavu. To isté sa vzťahuje

aj na postup Okresného súdu Bratislava I, ktorý bol povinný (zákon v tomto smere

nepozná výnimky) o podanom návrhu prokurátora konať, teda postupovať v súlade

s príslušnými ustanoveniami . Postup súdu by bol protiústavný

vtedy, keby bol zostal nečinný.

Predmetom konania o podnete prijatom na konanie pred ústavným súdom je

preskúmanie, či ústavné právo alebo sloboda, ktorej porušenie predkladateľ podnetu

namietol, naozaj bolo porušené. Ak predkladateľ podnetu namietne také porušenie

práva a slobody, ktoré podľa okolností prípadu zrejme nemohlo nastať, ústavný súd

podnet odmietne ako zjavne neopodstatnený bez toho, aby námietku porušenia

preskúmal vo veci samej.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd vyslovuje právny záver,

že podnet je zjavne neopodstatnený, že ho nemožno prijať na ďalšie konanie

a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júla 1999

JUDr. Ján D r g o n e c

predseda senátu