Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 680 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (685)IV. ÚS 213/2010
PDF · 156.5 KB
No categories available
IV. ÚS 213/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., K. Š. B. K., M. T., K., a M. M., K., zastúpených
advokátom P. H., K., ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods.
2 a čl. 46 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného
súdu Košice I sp. zn. 17 C/41/04 z 2. júna 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 2 Co/277/09 z 21. januára 2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B., Š. B., M. T. a M. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. marca
2010 doručené podanie J. B., K., Š. B., K., M. T., K., a M. M., K. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátom P. H., K., označené ako „. B. a spol. K. vs. K. úrad životného
prostredia o náhradu škody sťažnosť pre porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní vedenom pod sp. zn.:
17 C 4 / 04 na OS Košice I“, ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa
čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 17 C /41/04 z 2. júna 2009
a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co/277/09 z 21. januára 2010.
K sťažnosti boli síce priložené splnomocnenia, ktoré sa však zjavne týkajú inej veci,
pričom v nich nie je uvedené, že sa udeľujú na zastupovanie pred ústavným súdom. Okrem
toho k sťažnosti nebola pripojená kópia právoplatného rozhodnutia Krajského súdu
v Košiciach, ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu
sťažovateľov. V sťažnosti sťažovatelia namietajú porušenie svojho práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, avšak z obsahu sťažnosti nemožno posúdiť, či sťažovatelia vyčerpali všetky právne
prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, zjavne
neopodstatnené návrhy, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľov nemá zákonom predpísané
náležitosti, pretože k sťažnosti nie je pripojené splnomocnenie, ktoré by preukazovalo, že
advokát JUDr. Ing. P. H. je oprávnený zastupovať sťažovateľov v konaní pred ústavným
súdom. Každý zo sťažovateľov udelil advokátovi JUDr. Ing. P. H. osobitnú plnú moc,
pričom vo všetkých prípadoch ide o tzv. všeobecnú plnú moc, ktorá obsahuje identický text,
z ktorého vyplýva, že ide o „udelenie všeobecnej plnej moci k podávaniu návrhov a
odvolaní súdom, úradom, orgánom, organizáciám, exekútorom, dlžníkom, proti stranám a
odporcom, k zastupovaniu na súdoch aj v trestných veciach, úradoch, orgánoch,
organizáciách a u exekútorov a k jednaniu s úradmi, orgánmi, notármi, organizáciami,
exekútormi, zmluvnými partnermi, dlžníkmi, proti stranami a s odporcami...“, a každý zo
sťažovateľov advokátovi JUDr. Ing. P. H. „... udeľuje týmto všeobecnú plnú moc k
podávaniu návrhov a odvolaní súdom, úradom, orgánom, organizáciám, exekútorom,
dlžníkom, proti stranám a odporcom, k zastupovaniu na súdoch včetne pred OS Košice II,
úradoch, orgánoch, organizáciách a u exekútorov a k jednaniu s úradmi, orgánmi, notármi,
organizáciami, exekútormi, zmluvnými partnermi, dlžníkmi, proti stranami a
s odporcami...“. Okrem toho sťažovatelia M. M. a Š. B. splnomocnili advokáta JUDr. Ing.
P. H. aj na „...prevzatie materiálov zo sporu 17C41/04 vedenom pred OS KE I od p.
advokáta menom JUDr. A. T.“. Predložené splnomocnenia preukazujú, že sťažovatelia
udelili advokátovi JUDr. Ing. P. H. rozsiahle splnomocnenie s tým, že sa udelilo zrejme
v iných veciach („... včetne pred OS Košice II...“, resp. „.. .k prevzatiu materiálov zo sporu
17C41/04 vedenom pred OS KE I od p. advokáta menom JUDr. A. T....“). Napriek ich
širokému rozsahu podľa názoru ústavného súdu sú udelené splnomocnenia nedostatočné,
pretože v nich nie je výslovne uvedené, že sa udeľujú na zastupovanie pred ústavným
súdom, pričom túto náležitosť splnomocnenia výslovne vyžaduje zákon o ústavnom súde.
Ďalším nedostatkom predpísaných náležitostí sťažnosti je, že k nej nebola pripojená
kópia právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co/277/09
z 21. januára 2010, ktorá by umožnila overiť viaceré sťažovateľmi tvrdené skutočnosti.
Sťažovatelia tiež nepredložili dôkaz o tom, že sa domáhali ochrany svojich práv pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu postupom podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého vyčerpanie ústavný súd
vyžaduje v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04)
v konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva v dôsledku
zbytočných prieťahov v postupe všeobecného súdu ako podmienky prípustnosti sťažnosti
podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavom súde.
Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom
predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľov, nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,
dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy
klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to
splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.
II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
Sťažnosť sťažovateľov nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania
pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1, 2 a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde a
jej obsah neumožňuje preskúmať, či je splnená podmienka konania podľa § 53 ods. 1
Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľov boli
dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na
kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľov na odstránenie nedostatkov
sťažnosti nevyzýval primerane aplikujúc (§ 31a zákona o ústavnom súde) ustanovenie § 5
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. mája 2010