Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 159/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. Š.,

T., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru ochrane ľudských

práv a základných slobôd bližšie neoznačeným uznesením Krajského súdu v Trnave

vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2010

doručená sťažnosť M. S., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. Š., T., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) bližšie neoznačeným uznesením

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) vydaným v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ tvrdí, že „právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn.

boli porušené moje ústavné práva a slobody dané mi zákonom číslo 301/2005

v platnom znení porušené § 184 ods. 1, 185 ods. 2, 4 cit. zák. v súlade s ust. čl. 5 ods. 1

písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

V sťažnosti sa ďalej uvádza:

„... Dňa 125. 2. 2010 som si podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu o ktorej

Krajský súd uznesením rozhodol tak, že podľa § 79 ods.3 Tr. por sa moja sťažnosť zamieta.

V poučení uviedol, že proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Poukazujem na ustanovenie § 184 ods. 1 Tr. por, kde sa uvádza, že uznesenie je

právoplatné a vykonateľné, ak o. i. zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť. Podľa ust. § 185

ods. 2. Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia

o vznesení obvinenia. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len

v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom

stupni.

Mám zato, že súd si zle vyhodnotil situáciu, keď sa pravdepodobne stotožnil s tým, že

koná v odvolacom konaní a teda nie je možnosť podania sťažnosti. Poukazujem na tú

skutočnosť, že ide o vážny zásah a nie je možné, aby proti tak vážnemu rozhodnutiu

sťažnosť prípustná nebola. Mám zato, že v takomto konaní sa nejedná o konanie v

prvostupňovej veci a že súd mal aplikovať minimálne postup podľa ust. § 185 ods. 4 Tr. por

a to, že proti uznesniu odvolacieho súdu o vzatí do väzby je prípustná sťažnosť o ktorej

rozhodne iný senát tohto súdu, ktorý pri tomto rozhodovaní má postavenie nadriadeného

orgánu.

Právny dôsledok porušenia zásady rovnosti v právach spôsobil diskrimináciu mojej

osoby. Podľa má každý právo aby jeho trestná vec bola spravodlivo

prejednaná a v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom. Mne bolo odobraté

právo na rozhodnutie o dôvodoch ďalšieho trvania väzby, čím prišlo k porušeniu mojich

základných práv a slobôd pri porušení zákonných povinností súdom.

Pri uplatnení môjho práva som v súlade s ust. Zák č.

v platnom znení využil všetky právne prostriedky, ktoré mi právne predpisy na moju

ochranu poskytujú.

Zákonom stanovená lehota 2 mesiacov od doručenia mi právoplatného uznesenia

Krajského súdu v Banskj Bystrici do dňa podania mojej sťažnosti neuplynula.

Uvedené závery preukazujú nasledovné dôkazy:

- č. v platnom znení

- v platnom znení

- Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd

- Ostatné relevantné doklady a rozhodnutia boli zaslané Ústavnému súdu.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom

takto rozhodol:

„1) Základné práva garantované čl. 5 odseku 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo porušené uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

.

2) Krajskému súdu v Trnave sa zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd uvedených v bode 1 a v súlade s ust. , písm. d,

prikázal sa prepustiť sťažovateľa na slobodu.“

Sťažovateľ zároveň žiada, aby ústavný súd „moju žiadosť v súlade s ust. § 26 zák.

č. prerokoval prednostne a to z dôvodu naliehavosti“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že jedným z dôvodov, pre ktoré

môže ústavný súd návrh na začatie konania pri jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť, je

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

V danom prípade sťažovateľ podal sťažnosť podľa , ktorou

namieta porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru bližšie neoznačeným

uznesením krajského súdu vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažnosť podľa musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti

uvedené v a , ako aj osobitné náležitosti uvedené

v .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že

a) k sťažnosti nie je pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa

advokátom,

b) k sťažnosti nie je pripojená kópia právoplatného rozhodnutia krajského súdu,

ktorým malo byť porušené právo sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru,

c) uznesenie krajského súdu, ktorým malo byť porušené právo sťažovateľa podľa

čl. 5 ods. 4 dohovoru, nie je označené dostatočne konkrétne, t. j. tak, aby sa mohlo stať

základom konania pred ústavným súdom (popri spisovej značke konania, v ktorom bolo

vydané, je nevyhnutne potrebné označiť aj dátum jeho vydania, pozn.),

d) v sťažnosti nie je návrh rozhodnutia (petit) vymedzený dostatočne presne, určito

a zrozumiteľne [v súlade s a 3 a ], teda

takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej

veci (obdobne pozri napr. , ).

V súvislosti s tým, že sťažovateľ v texte sťažnosti poukázal aj na to, že „... Ostatné

relevantné doklady a rozhodnutia boli zaslané Ústavnému súdu“, ústavný súd zisťoval, či

chýbajúce náležitosti neboli súčasťou predchádzajúceho podania sťažovateľa doručeného

mu 9. februára 2010 (predchádzajúce podanie sťažovateľa je ústavným súdom vedené pod

sp. zn. ), a zistil, že tomu tak nie je.

Na základe uvedeného ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že v predmetnej

veci je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným advokátom, ktorý sťažnosť podpísal a opatril

svojou pečiatkou. Za daných okolností ústavný súd poukazujúc aj na svoju predchádzajúcu

judikatúru pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký

vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2010