Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 637 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (642)IV. ÚS 159/2010
PDF · 151.08 KB
No categories available
IV. ÚS 159/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2010
predbežne prerokoval sťažnosť M. S., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. Š.,
T., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru ochrane ľudských
práv a základných slobôd bližšie neoznačeným uznesením Krajského súdu v Trnave
vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 6 To 32/2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2010
doručená sťažnosť M. S., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. J. Š., T., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) bližšie neoznačeným uznesením
Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) vydaným v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovateľ tvrdí, že „právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn.
6 To 32/2008 boli porušené moje ústavné práva a slobody dané mi zákonom číslo 301/2005
v platnom znení porušené § 184 ods. 1, 185 ods. 2, 4 cit. zák. v súlade s ust. čl. 5 ods. 1
písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
V sťažnosti sa ďalej uvádza:
„... Dňa 125. 2. 2010 som si podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu o ktorej
Krajský súd uznesením rozhodol tak, že podľa § 79 ods.3 Tr. por sa moja sťažnosť zamieta.
V poučení uviedol, že proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Poukazujem na ustanovenie § 184 ods. 1 Tr. por, kde sa uvádza, že uznesenie je
právoplatné a vykonateľné, ak o. i. zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť. Podľa ust. § 185
ods. 2. Tr. por. Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia
o vznesení obvinenia. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len
v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom
stupni.
Mám zato, že súd si zle vyhodnotil situáciu, keď sa pravdepodobne stotožnil s tým, že
koná v odvolacom konaní a teda nie je možnosť podania sťažnosti. Poukazujem na tú
skutočnosť, že ide o vážny zásah a nie je možné, aby proti tak vážnemu rozhodnutiu
sťažnosť prípustná nebola. Mám zato, že v takomto konaní sa nejedná o konanie v
prvostupňovej veci a že súd mal aplikovať minimálne postup podľa ust. § 185 ods. 4 Tr. por
a to, že proti uznesniu odvolacieho súdu o vzatí do väzby je prípustná sťažnosť o ktorej
rozhodne iný senát tohto súdu, ktorý pri tomto rozhodovaní má postavenie nadriadeného
orgánu.
Právny dôsledok porušenia zásady rovnosti v právach spôsobil diskrimináciu mojej
osoby. Podľa § 2 ods. 7 Tr. por. má každý právo aby jeho trestná vec bola spravodlivo
prejednaná a v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom. Mne bolo odobraté
právo na rozhodnutie o dôvodoch ďalšieho trvania väzby, čím prišlo k porušeniu mojich
základných práv a slobôd pri porušení zákonných povinností súdom.
Pri uplatnení môjho práva som v súlade s ust. § 53 ods. 1 Zák č. 38/1993 Zb.
v platnom znení využil všetky právne prostriedky, ktoré mi právne predpisy na moju
ochranu poskytujú.
Zákonom stanovená lehota 2 mesiacov od doručenia mi právoplatného uznesenia
Krajského súdu v Banskj Bystrici do dňa podania mojej sťažnosti neuplynula.
Uvedené závery preukazujú nasledovné dôkazy:
- Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v platnom znení
- Zákon č. 301/2005 Zb. Trestný poriadok v platnom znení
- Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd
- Ostatné relevantné doklady a rozhodnutia boli zaslané Ústavnému súdu.“
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom
takto rozhodol:
„1) Základné práva garantované čl. 5 odseku 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd bolo porušené uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.
2) Krajskému súdu v Trnave sa zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv
a slobôd uvedených v bode 1 a v súlade s ust. § 56 ods. 3, písm. d, zák. č. 38/1993 Zb.
prikázal sa prepustiť sťažovateľa na slobodu.“
Sťažovateľ zároveň žiada, aby ústavný súd „moju žiadosť v súlade s ust. § 26 zák.
č. 38/1993 Zb. prerokoval prednostne a to z dôvodu naliehavosti“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že jedným z dôvodov, pre ktoré
môže ústavný súd návrh na začatie konania pri jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť, je
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
V danom prípade sťažovateľ podal sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou
namieta porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru bližšie neoznačeným
uznesením krajského súdu vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 6 To 32/2008.
Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti
uvedené v § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti uvedené
v § 50 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že
a) k sťažnosti nie je pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa
advokátom,
b) k sťažnosti nie je pripojená kópia právoplatného rozhodnutia krajského súdu,
ktorým malo byť porušené právo sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru,
c) uznesenie krajského súdu, ktorým malo byť porušené právo sťažovateľa podľa
čl. 5 ods. 4 dohovoru, nie je označené dostatočne konkrétne, t. j. tak, aby sa mohlo stať
základom konania pred ústavným súdom (popri spisovej značke konania, v ktorom bolo
vydané, je nevyhnutne potrebné označiť aj dátum jeho vydania, pozn.),
d) v sťažnosti nie je návrh rozhodnutia (petit) vymedzený dostatočne presne, určito
a zrozumiteľne [v súlade s čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde], teda
takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej
veci (obdobne pozri napr. III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04).
V súvislosti s tým, že sťažovateľ v texte sťažnosti poukázal aj na to, že „... Ostatné
relevantné doklady a rozhodnutia boli zaslané Ústavnému súdu“, ústavný súd zisťoval, či
chýbajúce náležitosti neboli súčasťou predchádzajúceho podania sťažovateľa doručeného
mu 9. februára 2010 (predchádzajúce podanie sťažovateľa je ústavným súdom vedené pod
sp. zn. Rvp 255/2010), a zistil, že tomu tak nie je.
Na základe uvedeného ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že v predmetnej
veci je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným advokátom, ktorý sťažnosť podpísal a opatril
svojou pečiatkou. Za daných okolností ústavný súd poukazujúc aj na svoju predchádzajúcu
judikatúru pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký
vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký
postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia
zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. apríla 2010