Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 34/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Stanislavom Hutňanom, Kominárska 2, 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľ podanú

ústavnú sťažnosť doplnil svojím ďalším podaním doručeným ústavnému súdu 8. apríla 2019

a napokon podaním prostredníctvom právneho zástupcu doručeným ústavnému súdu

21. mája 2019.

2.1 Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v napadnutom konaní

domáha určenia odplaty za užívanie pozemku a jeho uvedenia do pôvodného stavu

v dôsledku znehodnotenia užívateľom. K postupu okresného súdu v napadnutom konaní

sťažovateľ prízvukoval to, že „... od podania žaloby na súd od 30.12.2005 ubehlo viac než

13 rokov a vec je stále len na 1-stupňovom súde a v uvedenej veci všeobecný súd

nepostupoval bez prieťahov a sústredene...“. V rámci svojej argumentácie poukázal

na odpoveď predsedníčky okresného súdu na ním podanú sťažnosť na prieťahy, v rámci

ktorej súd uznal dôvodnosť ním podanej sťažnosti, keďže „súd priebežne vo veci nekonal

od 29.09.2006 do 02.08. 2007 a od 15.04.2008 do 11.12.2008. Sťažovateľ nesúhlasí, žeby

prispel k prieťahom svojimi zmätočnými návrhmi, bol to práve súd ktorý spôsobil

zmätočnosť tým, že pochybil ak nevylúčil na samostatné správne konanie rozšírenú žalobu

na nečinnosť štátnych orgánov pri spätnom zápise vlastníctva sťažovateľovi na

v časti: cesta . Rozšírenie žaloby podal sťažovateľ potom čo zákonná

sudkyňa pri predbežnom hodnotení dôkazov zvýraznila, že právoplatný dôkaz o zrušení

vyvlastnenia časti pozemku sťažovateľa i keď je opatrený pečiatkou právoplatnosti

nadriadeného Krajského stavebného úradu Bratislava nepostačuje na preukázanie

vlastníctva sťažovateľa, že je potrebný na vyznačiť spätný vklad.“. V ďalšom

hodnotení postupu okresného súdu sťažovateľ priznal, že „... definitívne ROZHODNUTIE

o zastavení návrhu Železníc SR na vyvlastnenie časti pozemku vo vlastníctve sťažovateľa

bolo povinnosťou správnych stavebných úradov dať na spätný zápis do katastra, čo

stavebné úrady vykonali s 12-ročnými prieťahmi a sťažovateľ v snahe, aby odstránil

nekonanie správnych úradov podal do prebiehajúceho konania č. rozšírený

návrh o rozhodnutie, že štátne orgány konajú s 12-ročným prieťahom, aby súd prikázal

správnym orgánom konať a rozšírený návrh mal a musel konajúci súd vylúčiť na samostatné

konanie, kde súd mohol i štátne orgány pokutovať pre nečinnosť. Konajúci OS BA 1

rozšírený návrh na nečinnosť správnych orgánov vybavil tak, že správne stavebné orgány 1.

aj 2. stupňa pripustil do konania vo veci samej o odplatu za užívanie

cudzieho(sťažovateľovho) pozemku a uvedenie cesty na pozemok do pôvodného stavu.

Potom čo stavebné Úrady predložili ROZHODNUTIA na spätný zápis Katastrálnemu

odboru prísl. Okresného úradu sťažovateľ rozšírený návrh vzal späť, lebo vec spätný zápis

na bol vykonaný a rozšírený návrh sa stal bezpredmetný. Z týchto dôkazov

vychádza, že konanie sťažovateľa čo do zmätočnosti nemožno pripísať sťažovateľovi, ale OS

BA 1.“. V závere svojej argumentácie sťažovateľ prízvukoval, že svojím postupom

v napadnutom konaní neprispel k zbytočným prieťahom, za ktoré v plnej miere zodpovedá

okresný súd, ktorý svojím zdĺhavým postupom vo veci „oslabuje sťažovateľovi možnosť

preukázať žalovaný stav veci“.

2.2 Na základe predostretej argumentácie je sťažovateľ presvedčený, že „zavinením

Okresného súdu Bratislava I mu vznikla majetková ujma na ušlom prenájme za pozemok

6867m2 x.2-Eur/rok x 13 rokov=178542.-Eur a nemajetková ujma 35000.-Eur, čo žiada

zaplatiť od vinníka formou primeraného finančného zadosťučinenia.“.

2.3 Okresný súd v merite veci rozhodol svojím rozsudkom č. k. -594

z 21. marca 2019, pričom sťažovateľom podaná ústavná sťažnosť pre porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru bola ústavnému súdu

doručená 20. marca 2019. V súčasnom období prebieha odvolacie konanie dosiaľ vedené

pred okresným súdom.

3. Na podklade uvedeného sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods.2 SR a podľa článku 6 ods. 1

medzinárodného Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené

Okresným súdom Bratislava I v súdnom spore vedenom pod zn. spisu číslo konania

16C .

2. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci zn. spisu:

konal a to bez zbytočných prieťahov svoje rozhodnutie vo veci s odôvodnením

ROZSUDKU zo dňa 21.03.2019 doručil účastníkom konania.

3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi , ,

občanovi SR primerané finančné zadosťučinenie v sume: 45000.- Eur s titulu čiastočnej

majetkovej ujmy a primerané finančné zadosťučinenie v sume: 35000.- Eur s titulu

nemajetkovej ujmy titulom porušenia základných ľudských práv na prerokovanie veci č.k.

bez zbytočných prieťahov a zaväzuje Okresný súd Bratislava I, aby priznané

sumy celkom: 80000.-Eur, slovom: osemdesiatdesiattisíc Eur vyplatil Okresný súd

Bratislava I sťažovateľovi do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy konania vo výške: 346,26 Eur

a zaväzuje Okresný súd Bratislavu I, aby sumu 346,26 Eur uhradil do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

4. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce bola

predbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. S účinnosťou od 1. marca 2019

upravuje konanie pred ústavným súdom o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú

vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , rovnako tak aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v ich

všeobecnom poňatí je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, ,

, , , , , , ,

, , ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane

zdôraznil, že , obdobne tak aj dohovoru v relevantnej časti

ustanovujú imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým

záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku

prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti ().

12. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (,

, , , , , ,

, , , , , ),

v zmysle ktorého sa ochrana základnému právu podľa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť

ústavnému súdu došla, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného

práva/práv, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (). Ústavný súd teda

poskytuje ochranu základnému právu podľa (obdobne aj podľa

ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie predmetného

základného práva ešte trvalo alebo k jeho porušeniu dochádza (, ,

, , ). Uvedený právny názor ústavného súdu je

akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“ (rozsudok

ESĽP vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike z 3. 3. 2009, sťažnosť

č. 16970/05)].

13. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže preto

vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním

sťažnosti podľa (). Ak teda v čase, keď došla sťažnosť

ústavnému súdu, už nemôže dochádzať k porušovaniu označeného základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a v rovnakom

rozsahu aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ústavný súd sťažnosť odmietne, vychádzajúc pritom z účelu týchto práv, ktorých spoločným

menovateľom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (, , , ).

14. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu súvisiacej s namietaným

porušením základného práva podľa , resp. práva podľa

dohovoru je aj právny názor, podľa ktorého nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva podľa dohovoru (,

, , , , , ,

, , , , , ,

). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama

osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

dohovoru (, , , , ). Na kratšie

obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane

a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (,

, ).

15. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle (obdobne aj podľa

dohovoru) alebo konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času, v ktorom je

možné jeho uzavretie spravidla očakávať (porov. rozsudky ESĽP vo veci Libanský proti

Českej republike či Králiček proti Českej republike), nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (, , ), prípadne návrhu

buď nevyhovel (), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (,

, , , , , ,

, , ). Teda zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie týchto práv sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, resp. pred orgánom, ktorý je nositeľom verejnej moci,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (, , , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16.1 Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup

súdu (, , , , ,

).

16.2 V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci

Záborský a Šmáriková v. Slovensko, , , ,

).

III.1 Právna a faktická zložitosť veci

17. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vec spadá do bežnej

agendy všeobecných súdov a nemožno ju považovať za skutkovo či právne zložitú.

III.2 Postup okresného súdu v napadnutom konaní

18. Ďalším hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa v napadnutom konaní, bol postup okresného súdu.

K hodnoteniu postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd v prvom rade

poukazuje na prehľad úkonov vykonaných vo veci:

- 30. decembra 2005 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na začatie

konania podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“),

- 1. februára 2006 okresný súd uznesením č. k. -19 z 1. februára 2006

vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania,

- 18. mája 2006 okresný súd uznesením č. k. -25 z 18. mája 2006

odmietol sťažovateľom podané podanie z dôvodu neodstránenia vád podania, ktoré by

mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania,

- 14. júna 2006 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa,

- 16. júna 2006 bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“),

- 29. septembra 2006 krajský súd uznesením č. k. -31 z 29. septembra

2006 uznesenie okresného súdu č. k. -25 z 18. mája 2006 v časti týkajúcej sa

zaplatenia sumy 28 000 Sk opakovane od júla 2001 s úrokom z omeškania vo výške 12 %

od 1. januára 2004 do zaplatenia zrušil a vrátil okresnému súdu na nové konanie

a vo zvyšnej časti potvrdil,

- 10. novembra 2006 bola vec vrátená okresnému súdu,

- 20. februára 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,

- 2. mája 2007 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku,

- 2. augusta 2007 okresný súd uznesením č. k. -44 z 2. augusta 2007

nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 30. augusta 2007 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -44 z 2. augusta 2007,

- 7. septembra 2007 bola vec predložená krajskému súdu na odvolacie konanie,

- 13. decembra 2007 krajský súd uznesením č. k. -50 z 13. decembra

2007 potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -44 z 2. augusta 2007,

- 17. decembra 2007 bola vec vrátená okresnému súdu,

- 6. februára 2008 okresný súd uznesením č. k. -53 zo 6. februára 2008

konanie vo veci z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku zastavil,

- 7. marca 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie,

- 15. apríla 2008 okresný súd uznesením č. k. -57 z 15. apríla 2008

zrušil uznesenie okresného súdu č. k. -53 zo 6. februára 2008 z dôvodu

úhrady súdneho poplatku,

- 25. júla 2008 okresný súd uznesením č. k. -70 z 25. júla 2008 vyzval

Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „odporca“) ako odporcu v konaní na vyjadrenie

sa k sťažovateľom podanému návrhu s príslušnými poučeniami v zmysle Občianskeho

súdneho poriadku,

- 7. augusta 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť odporcu o poskytnutie času

na podanie vyjadrenia z dôvodu naštudovania predmetnej veci,

- 19. novembra 2008 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie odporcu

vo veci,

- 23. februára 2009 okresný súd pojednával vo veci, nedostavil sa sťažovateľ

a pojednávanie bolo odročené na 6. apríl 2009,

- 9. marca 2009 bol okresnému súdu doručený návrh na zmenu petitu,

- 11. marca 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k zmene

žalobného návrhu,

- 6. apríla 2009 okresný súd pojednával vo veci, súd pripustil zmenu petitu žalobného

návrhu, pojednávanie bolo odročené na 1. jún 2009,

- 20. mája 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

z návrhu,

- 17. júna 2009 okresný súd uznesením sp. zn. zo 17. júna 2009

konanie vo veci zastavil z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku,

- 29. júna 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o oslobodenie

od súdneho poplatku,

- 16. júla 2009 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa,

- 28. októbra 2009 okresný súd uznesením č. k. -135 z 28. októbra

2009 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku,

- 23. novembra 2009 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -135 z 28. októbra 2009,

- 15. decembra 2009 bola vec doručená krajskému súdu na odvolacie konanie,

- 28. apríla 2010 krajský súd uznesením č. k. -143 z 28. apríla 2010

zmenil uznesenie okresného súdu č. k. -135 z 28. októbra 2009 tak,

že sťažovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 26. júla 2010 okresný súd uznesením č. k. -146 z 26. júla 2010 zrušil

uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 17. júna 2009 o zastavení konania

z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku,

- 15. novembra 2010 okresný súd pojednával vo veci, súd sa bezúspešne pokúsil

o zmier medzi účastníkmi konania, sťažovateľ podal návrh na rozšírenie účastníkov konania

o Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej aj

„odporca v druhom rade“), po vykonaní dokazovania bolo pojednávanie odročené na

neurčito,

- 1. decembra 2010 okresný súd uznesením č. k. -164 z 1. decembra

2010 pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania, a to Ministerstva dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,

- 22. decembra 2010 okresný súd uznesením č. k. -172 z 22. decembra

2010 vyzval odporcu v druhom rade podľa na vyjadrenie sa k návrhu

sťažovateľa a ním uplatnenému nároku o určenie odplaty za užívanie pozemku vo výške

28 000 Sk,

- 31. marca 2011 okresný súd pojednával vo veci, z dôvodu neprítomnosti odporcu

v druhom rade a na účely zmeny petitu návrhu v súvislosti s pripustením ďalšieho účastníka

do konania na strane odporcu súd odročil pojednávanie na 9. jún 2011,

- 9. júna 2011 okresný súd pojednával vo veci, pojednávanie bolo z dôvodu

neprítomnosti odporcu v druhom rade odročené na 19. september 2011,

- 19. septembra 2011 okresný súd pojednával vo veci, splnomocnený zástupca

sťažovateľa vzal návrh proti odporcovi v druhom rade, ktorý podal na pojednávaní

konanom 11. novembra 2010, späť, z dôvodu späťvzatia návrhu proti odporcovi v druhom

rade a zmeny petitu súd odročil pojednávanie na neurčito,

- 22. septembra 2011 okresný súd vyzval odporcu v druhom rade v súlade s § 96

ods. 2 v spojení s ,

- 10. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie odporcu

v druhom rade, v ktorom súhlasí so zastavením konania v časti týkajúcej sa jeho účasti

v konaní,

- 20. decembra 2011 okresný súd uznesením č. k. -215 z 20. decembra

2011 rozhodol o zastavení konania v časti týkajúcej sa odporcu v druhom rade a ďalším

výrokom pripustil zmenu časti žalobného petitu,

- 24. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie odporcu,

- 31. mája 2012 okresný súd pojednával vo veci, po vykonaní dokazovania bolo

pojednávanie odročené na 17. september 2012,

- 17. septembra 2012 okresný súd pojednával vo veci, po vykonaní dokazovania bolo

pojednávanie odročené na 22. november 2012,

- 22. novembra 2012 okresný súd pojednával vo veci, po vykonaní dokazovania bolo

pojednávanie odročené na 11. február 2013,

- 11. februára 2013 okresný súd nemohol pojednávať vo veci z dôvodu

ospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľa a jeho splnomocneného zástupcu a na jeho

výslovný návrh pojednávanie nariadené na tento termín odročil, bol stanovený nový termín

pojednávania na 15. apríl 2013,

- 15. apríla 2013 okresný súd nemohol pojednávať vo veci z dôvodu neprítomnosti

sťažovateľom navrhnutého svedka a samotného sťažovateľa z pracovných

dôvodov, nový termín pojednávania bol určený na 20. jún 2013,

- 20. júna 2013 okresný súd nemohol pojednávať vo veci z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu, nový termín pojednávania bol určený na 24. október

2013,

- 24. októbra 2013 okresný súd podľa pojednával v neprítomnosti

sťažovateľa (sťažovateľ neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní), splnomocnený

zástupca sťažovateľa navrhol konanie prerušiť, a to až do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom úrade Pezinok, katastrálnom odbore o spätnom zápise vlastníckeho

práva k pozemku, po vykonaní dokazovania bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 3. februára 2014 okresný súd uznesením č. k. -304 z 3. februára 2014

zamietol návrh na prerušenie konania,

- 3. apríla 2014 okresný súd dožiadal Okresný úrad Pezinok o poskytnutie súčinnosti,

a to o zaslanie spisového materiálu prislúchajúceho ku konaniu sp. zn. ,

- 14. mája 2014 okresný súd uznesením č. k. -329 zo 14. mája 2014

prerušil konanie vo veci podľa ,

- 27. apríla 2017 okresný súd uznesením č. k. -378 z 27. apríla 2017

pokračoval v konaní (právoplatné 23. mája 2017),

- 25. augusta 2017 bolo okresnému súdu doručené podanie odporcu, v ktorom

konštatuje vykonanie rozsiahleho dokazovania v predmetnej veci, v dôsledku čoho

nepredkladá súdu žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie,

- 4. októbra 2017 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na odročenie

pojednávania z dôvodu jeho liečenia,

- 9. októbra 2017 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 9. október 2017

z dôvodu žiadosti sťažovateľa na 4. december 2017,

- 1. decembra 2017 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o odročenie

pojednávania nariadeného na 4. december 2017 z dôvodu ukončenia právneho zastupovania

vo veci a potreby zabezpečenia právneho zástupcu prostredníctvom Centra právnej pomoci,

- 4. decembra 2017 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 4. december 2017

z dôvodu žiadosti sťažovateľa na 1. marec 2018,

- 4. decembra 2017 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým

rozšíril žalobný návrh vo veci o vedľajšieho účastníka konania, a to Okresný úrad

Bratislava,

- 8. decembra 2017 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým

predkladá súdu dôkaz o cene za užívanie pozemku,

- 10. januára 2018 okresný súd vyzval sťažovateľa na opravu podaného žalobného

návrhu doručeného 4. decembra 2017,

- 1. marca 2018 okresný súd pojednával vo veci, sťažovateľ bol neprítomný

bez ospravedlnenia, súd odročil pojednávanie na 17. máj 2018,

- 1. marca 2018 boli okresnému súdu doručené návrh na rozšírenie žaloby

a ospravedlnenie sťažovateľa z neúčasti na pojednávaní súdu 1. marca 2018,

- 9. mája 2018 zákonná sudkyňa okresného súdu zrušila nariadený termín

pojednávania z dôvodu podanej a dosiaľ nerozhodnutej žiadosti sťažovateľa o poskytnutie

bezplatnej právnej pomoci, bol nariadený nový termín pojednávania na 2. júl 2018,

- 15. mája 2018 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie Centra právnej

pomoci o skutočnostiach nerozhodnutia o žiadosti sťažovateľa o poskytnutie bezplatnej

právnej pomoci spočívajúcich v nespolupráci sťažovateľa,

- 18. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené podanie z Centra právnej pomoci

o neposkytnutí bezplatnej právnej pomoci sťažovateľovi z dôvodu nesplnenia podmienky

materiálnej núdze,

- 20. júna 2018 okresný súd uznesením č. k. -485 z 20. júna 2018

vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní opravil a doplnil svoj návrh na zmenu žaloby

z 24. novembra 2017 a svoj návrh na zmenu žaloby – rozšírenie žaloby proti navrhovaným

žalovaným v 2. a 3. rade z 27. februára 2018,

- 25. júna 2018 zákonná sudkyňa okresného súdu z dôvodu hospodárnosti konania

zrušila nariadený termín pojednávania na 2. júl 2018 a nariadila nový termín pojednávania

na 4. október 2018,

- 8. augusta 2018 okresný súd uznesením č. k. -508 z 8. augusta 2018

pripustil vstup Okresného úradu Bratislava ako žalovaného v druhom rade a mesta Svätý Jur

ako žalovaného v treťom rade do konania a zároveň nepripustil zmenu žaloby navrhnutú

žalobcom (sťažovateľom) podaniami z 24. novembra 2017, 4. decembra 2017 a 27. februára

2018,

- 4. októbra 2018 okresný súd pojednával vo veci, nedostavil sa sťažovateľ a odporca

v druhom rade, z dôvodu nahlásenia výstražno-výbušného zariadenia bolo pojednávanie

ukončené bez dokazovania a bol nariadený termín pojednávania na 12. november 2018,

- 4. októbra 2018 bolo okresnému súdu elektronickou poštou doručené podanie

sťažovateľa, ktorým v celom rozsahu berie svoj rozšírený žalobný návrh smerujúci proti

žalovaným v druhom a treťom rade späť,

- 12. novembra 2018 okresný súd pojednával vo veci, z dôvodu zabezpečenia súhlasu

odporcu v druhom rade so späťvzatím žaloby proti žalovaným v druhom a treťom rade bolo

odročené na 17. december 2018,

- 14. decembra 2018 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o odročenie

termínu pojednávania nariadeného na 17. december 2018 a opravu uznesenia okresného

súdu č. k. -508 z 8. augusta 2018,

- 17. decembra 2018 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 17. december

2018 z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa, bol nariadený termín pojednávania

na 31. január 2019,

- 17. decembra 2018 okresný súd uznesením č. k. -558

zo 17. decembra 2018 konanie proti žalovaným v druhom a treťom rade zastavil, rozhodol

o náhrade trov konania a návrh sťažovateľa na opravu uznesenia okresného súdu č. k.

-508 z 8. augusta 2018 zamietol,

- 19. decembra 2018 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

odporcu o zrušenie nariadeného termínu pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky,

zákonná sudkyňa pokynom nariadila nový termín pojednávania na 7. február 2019,

- 22. januára 2019 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -558 zo 17. decembra 2018,

- 6. februára 2019 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o odročenie

termínu pojednávania z dôvodu ustanoveného právneho zástupcu Centrom právnej pomoci,

k žiadosti bolo pripojené plnomocenstvo pre advokáta JUDr. Jozefa Dobroviča,

Záhradnícka 27, Bratislava,

- 7. februára 2019 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 7. február 2019

z dôvodu sťažovateľom udeleného splnomocnenia na zastupovanie v predmetnom konaní

advokátovi JUDr. Jozefovi Dobrovičovi, bol nariadený nový termín pojednávania

na 21. marec 2019,

- 21. marca 2019 okresný súd pojednával vo veci, po vykonaní dokazovania súd

pripustil úpravu petitu podanej žaloby, vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil

rozsudok č. k. -594 z 21. marca 2019, ktorým žalobu v celom rozsahu

zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania,

- 26. marca 2019 bola predsedovi okresného súdu doručená sťažnosť na prieťahy

v predmetnom konaní,

- 15. apríla 2019 zákonná sudkyňa okresného súdu požiadala o predĺženie lehoty

na písomné vyhotovenie rozhodnutia,

- 14. júna 2019 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku

okresného súdu č. k. -594 z 21. marca 2019,

- 20. júna 2019 okresný súd uznesením č. k. -624 z 20. júna 2019

vyzval odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa,

- 16. augusta 2019 okresný súd uznesením č. k. -628 zo 16. augusta

2019 uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie.

III.3 Správanie účastníka konania a postup okresného súdu

19.1 Správanie účastníka konania je ďalším kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práv podľa

a podľa dohovoru. V dôsledku toho, že postup okresného

súdu bol v príčinnej súvislosti s postupom sťažovateľa ako účastníka konania, resp.

dôsledkom/reakciou na jeho postup, hodnotí ústavný súd tieto dve kritériá spoločne.

19.2 Pri hodnotení tohto kritéria musí ústavný súd v prvom rade poukázať na to,

že v predmetnej veci ide o sporové konanie ovládané dispozičnou zásadou. V rámci tejto

zásady je to práve účastník konania, ktorý sa na súd obracia v snahe ochrániť svoje práva,

spravidla majetkového alebo osobnostného charakteru, a pritom sám vo svojom podaní,

ktoré je návrhom na začatie konania, vymedzuje predmet ďalšieho postupu súdu. Uvedené

považuje ústavný súd za potrebné zvýrazniť, keďže to bol práve sťažovateľ ako účastník

konania, ktorý sa svojou neodbornou a početnou procesnou aktivitou podieľal na zdĺhavom

postupe okresného súdu. Je pravdou, že konanie v predmetnej veci bolo začaté návrhom

doručeným okresnému súdu 30. decembra 2005 a okresný súd rozhodol v predmetnej veci

svojím rozsudkom č. k. -594 z 21. marca 2019, ktorým žalobu

(po niekoľkonásobnej zmene žalobného petitu) v celom rozsahu zamietol, a dĺžku konania

v trvaní viac ako trinástich rokov, resp. desiatich rokov, keďže bolo konanie v období

od 14. mája 2014 až do 23. mája 2017 prerušené, možno považovať z hľadiska numerického

za neúmernú, avšak zhodnotením jednotlivých vo veci vykonaných úkonov, ako aj

s prihliadnutím na dobu, keď sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť, je možné dospieť k záveru

o jej zjavnej neopodstatnenosti.

19.3 Teda k posudzovaniu otázky dĺžky konania a jej primeranosti (resp.

neprimeranosti) ústavný súd opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky

a záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná alebo nie, možno formulovať vždy

s ohľadom na celkovú dĺžku konania a na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne

ovplyvnené. Je pritom nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,

či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,

a teda zakladajúce porušenie základného práva podľa alebo práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne

konaním účastníka/sťažovateľa, prípadne ak ide o vec, pri ktorej dĺžka konania zodpovedá

jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania spravidla nie je nedôvodné a potreba

zásahu ústavného súdu nie je daná.

20.1 V prvom rade ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ podal na okresnom

súde podanie, ktoré bolo pre súd v časti nezrozumiteľné a nespôsobilé vyvolať účinky

začatia konania, a preto okresný súd svojím uznesením z 1. februára 2006 vyzval

sťažovateľa na jeho opravu. Sťažovateľ nereflektoval na výzvu okresného súdu, v dôsledku

čoho okresný súd svojím uznesením z 18. mája 2006 žalobný návrh sťažovateľa odmietol.

Krajský súd na odvolanie sťažovateľa uznesenie okresného súdu č. k. -25

z 18. mája 2006 svojím uznesením č. k. -31 z 29. septembra 2006 v časti,

v ktorej okresný súd odmietol žalobný návrh týkajúci sa určenia užívania pozemku

odporcom bez právneho dôvodu, a v časti uloženia povinnosti zriadenia cesty na pozemok

tak, ako bola v roku 2000, potvrdil a v časti zaplatenia sumy vo výške 28 000 Sk ročne

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na podklade právneho záveru krajského súdu je

zrejmé, že uznesenie okresného súdu č. k. -25 z 18. mája 2006 bolo

v prevyšujúcej časti vecne správne, v dôsledku čoho nie je možné postup okresného súdu

hodnotiť ako neefektívny. Ak by sa sťažovateľ obrátil na okresný súd s právne perfektným

podaním, ktoré by bolo spôsobilým návrhom na začatie konania, nemusel by okresný súd

pristúpiť k odstraňovaniu vád podania a rozhodovať o právne neperfektnom podaní,

v dôsledku čoho tak postup okresného súdu v čase od 30. decembra 2005, keď bolo konanie

začaté doručením písomného návrhu sťažovateľa, do 10. novembra 2006, keď bol súdny

spis vrátený okresnému súdu (vrátane doby potrebnej na doručovanie uznesenia krajského

súdu č. k. -31 z 29. septembra 2006), je možné pričítať na vrub samotnému

sťažovateľovi.

20.2 V ďalšom ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd 20. februára 2007 vyzval

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Sťažovateľ následne požiadal

o oslobodenie od súdneho poplatku v celom rozsahu a tomuto návrhu okresný súd svojím

uznesením č. k. -44 z 2. augusta 2007 v spojení s uznesením krajského súdu

č. k. -50 z 13. decembra 2007 nevyhovel. V dôsledku neuhradenia súdneho

poplatku musel okresný súd svojím uznesením č. k. -53 zo 6. februára 2008

konanie zastaviť a na odvolanie sťažovateľa a z dôvodu dodatočnej úhrady súdneho

poplatku svojím ďalším uznesením č. k. -57 z 15. apríla 2008 zrušiť vlastné

rozhodnutie o zastavení konania. Ak by bol sťažovateľ uhradil súdny poplatok riadne

a včas, nemusel by okresný súd pristúpiť v predostretej rozhodovacej činnosti, teda

opätovne v dôsledku postupu samotného sťažovateľa sa konanie predĺžilo. Teda postup

okresného súdu v napadnutom konaní v čase od 20. februára 2007, keď bol sťažovateľ

vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, až do 15. apríla 2008, keď okresný súd zrušil

vlastné uznesenie č. k. -53 zo 6. februára 2008 o zastavení konania, ústavný

súd pričíta na zodpovednosť samotnému sťažovateľovi.

20.3 Zhrňujúc už prezentovaný postup okresného súdu vyvolaný procesnou aktivitou

sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že okresný súd musel celkovo dva roky a štyri mesiace

zabezpečovať splnenie podmienok konania, ktoré bol v zmysle dispozičnej zásady

ovládajúcej sporové konanie povinný splniť sťažovateľ, resp. tak mohol urobiť vlastnou

činnosťou, v dôsledku čoho by sa vyhol už uvedenému postupu okresného súdu.

20.4 K rovnakej situácii týkajúcej sa neuhradenia súdneho poplatku došlo v období

od 9. marca 2009, keď sťažovateľ predložil okresnému súdu návrh na zmenu žalobného

petitu, čím mu vznikla ďalšia poplatková povinnosť, o ktorej musel okresný súd opätovne

rozhodovať. Teda okresný súd 6. apríla 2010 pripustil zmenu žalobného návrhu, 20. mája

2009 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu, následne uznesením č. k.

-121 zo 17. júna 2009 konanie vo veci zastavil a na žiadosť sťažovateľa mu

uznesením č. k. -135 z 28. októbra 2009 nepriznal oslobodenie od súdneho

poplatku. Z uznesenia okresného súdu č. k. -135 z 28. októbra 2009 vyplýva,

že dôvodom nevyhovenia žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdneho poplatku bolo

nepreukázanie jej opodstatnenosti, „keď napriek výzve súdu nepredložil listinné dôkazy na

preukázanie svojich pomerov, ani potvrdenie na preukázanie svojich rodinných,

zárobkových, majetkových a sociálnych pomerov, riadne potvrdené príslušným orgánom.“

(bližšie pozri odôvodnenie uznesenia okresného súdu č. k. -135 z 28. októbra

2009 na č. l. 135 a 136 súdneho spisu). Krajský súd na odvolanie sťažovateľa svojím

uznesením č. k. -143 z 28. apríla 2010 síce zmenil uznesenie okresného súdu

č. k. -135 z 28. októbra 2009 a priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych

poplatkov v rozsahu zmeneného návrhu, konal však tak až na základe sťažovateľom

doložených podkladov osvedčujúcich daný záver odvolacieho súdu. Ako udáva sám

sťažovateľ a vyplýva to aj z č. l. 137 súdneho spisu: „ospravedlňujem sa za neskoršie

doručenie dokladov k oslobodeniu od doplatku súdneho poplatku...“ Z uvedeného je zrejmé,

že uznesenie okresného súdu č. k. -135 z 28. októbra 2009 bolo vecne

správne, keďže vychádzalo z dôkazného stavu veci v čase jeho vydania, a ak by sťažovateľ

bol doložil včas príslušné potvrdenia preukazujúce opodstatnenosť jeho žiadosti, mohol

v jeho prospech rozhodnúť už okresný súd (vychádzajúc zo záveru krajského súdu v jeho

uznesení č. k. -143 z 28. apríla 2010, č. l. 199 súdneho spisu). Vzhľadom na už

prezentovaný záver ústavný súd konštatuje, že za postup okresného súdu v napadnutom

konaní v období od 9. marca 2009, keď bol okresnému súdu doručený návrh na zmenu

žalobného petitu, až do 26. júla 2010, keď musel okresný súd uznesením č. k.

-146 z 26. júla 2010 zrušiť vlastné uznesenie č. k. -121

zo 17. júna 2009 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, nesie

zodpovednosť samotný sťažovateľ.

20.5 Ďalší postup okresného súdu v napadnutom konaní od 1. decembra 2010

do 20. decembra 2011 bol taktiež determinovaný procesnou aktivitou sťažovateľa, ktorý

1. decembra 2010 podal okresnému súdu návrh na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka

do konania, a to Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky ako odporcu v druhom rade, pričom 19. septembra 2011 splnomocnený zástupca

sťažovateľa vzal tento návrh späť a okresný súd o ňom rozhodol svojím uznesením č. k.

-215 z 20. decembra 2011 zastavením konania v časti týkajúcej sa odporcu

v druhom rade a ďalším výrokom pripustil zmenu žalobného petitu. Okresný súd pojednával

v predmetnej veci v posudzovanej časti napadnutého konania 15. novembra 2010, 31. marca

2011, 9. júna 2011 a 19. septembra 2011, a pritom pojednávania 31. marca 2011 a 9. júna

2011 museli byť pre neprítomnosť účastníkov konania odročené.

20.6 V priebehu rokov 2012 a 2013 okresný súd nemohol celkovo pojednávať

vo veci dvakrát pre prekážku na strane sťažovateľa, raz pre prekážku na strane zákonnej

sudkyne spočívajúcu v jej práceneschopnosti a raz z dôvodu neprítomnosti sťažovateľom

navrhnutého svedka a sťažovateľa (okresný súd pojednával vo veci 31. mája 2012,

17. septembra 2012 a 22. novembra 2012). Na pojednávaní konanom 24. októbra 2013

splnomocnený zástupca sťažovateľa navrhol prerušiť napadnuté konanie podľa § 109 ods. 2

písm. c) až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom úrade

Pezinok, katastrálnom odbore o spätnom zápise vlastníckeho práva k pozemku. O tomto

návrhu rozhodol okresný súd svojím uznesením č. k. -304 z 3. februára 2014,

ktorým návrh zamietol. Na podklade výsledkov dožiadania na Okresnom úrade Pezinok

svojím ďalším uznesením č. k. -329 zo 14. mája 2014 napadnuté konanie

podľa prerušil. Okresný súd svojím uznesením č. k.

-378 z 27. apríla 2017 pokračoval v napadnutom konaní. Ústavný súd

hodnotí postup okresného súdu v napadnutom konaní počas obdobia rokov 2012 a 2013

ako plynulý a poukazuje na to, že súd nemohol vo veci pojednávať z dôvodov na strane

sťažovateľa celkovo trikrát a raz z dôvodu na strane zákonnej sudkyne, ktorý spočíval v jej

práceneschopnosti. Obdobie, počas ktorého bolo konanie prerušené, teda od 14. mája 2014

do 27. apríla 2017, posudzuje ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou, podľa ktorej sa

nečinnosť súdu v dôsledku existencie odôvodnenej prekážky jeho postupu neposudzuje

ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, , ,

). Navyše postup podľa navrhoval aj samotný

sťažovateľ.

20.7.1 V priebehu roka 2017, teda v období od 23. mája 2017, keď nadobudlo

právoplatnosť uznesenie okresného súdu č. k. -378 z 27. apríla 2017

o pokračovaní v konaní, okresný súd nemohol pojednávať vo veci celkovo dvakrát z dôvodu

prekážky na strane sťažovateľa, ktorý okresnému súdu 1. decembra 2017 oznámil

ukončenie právneho zastupovania zvoleným právnym zástupcom s tým, že požiadal

Centrum právnej pomoci o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. V priebehu roka 2018

okresný súd musel v súčinnosti so sťažovateľom a Centrom právnej pomoci čakať

na vyriešenie otázky poskytnutia bezplatnej právnej pomoci sťažovateľovi v konaní,

v dôsledku čoho okresný súd nemohol pojednávať 1. marca 2018 a 9. mája 2018 a navyše

15. mája 2018 okresný súd dostal informáciu z Centra právnej pomoci o nespolupráci

sťažovateľa pri preukazovaní majetkových pomerov. Otázka poskytnutia bezplatnej právnej

pomoci bola finálne vyriešená jej neposkytnutím sťažovateľovi z dôvodu nesplnenia

podmienky materiálnej núdze, o čom bol okresný súd informovaný 18. júna 2018.

V nadväznosti na tento záver Centra právnej pomoci okresný súd bezodkladne uznesením

č. k. -485 z 20. júna 2018 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní opravil

a doplnil svoj návrh na zmenu žaloby z 24. novembra 2017 a svoj návrh na zmenu žaloby –

rozšírenie žaloby proti navrhovaným žalovaným v 2. a 3. rade z 27. februára 2018,

a uznesením č. k. -508 z 8. augusta 2018 pripustil vstup Okresného úradu

Bratislava ako žalovaného v druhom rade a mesta Svätý Jur ako žalovaného v treťom rade

do konania a zároveň nepripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobcom (sťažovateľom)

podaniami z 24. novembra 2017, 4. decembra 2017 a 27. februára 2018. Táto procesná

aktivita bola negovaná samotným sťažovateľom, ktorý 4. októbra 2018 vzal svoj rozšírený

žalobný návrh smerujúci proti žalovaným v druhom a treťom rade späť, v dôsledku čoho

musel okresný súd po vykonaní zákonom predpokladaného postupu svojím uznesením č. k.

-558 zo 17. decembra 2018 konanie proti žalovaným v druhom a treťom rade

zastaviť.

20.7.2 Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní nemohol konať

v období od 1. decembra 2017 do 18. júna 2018 z dôvodu bezúspešnej snahy sťažovateľa

o zabezpečenie si právneho zástupcu v konaní, a to prostredníctvom Centra právnej pomoci,

v dôsledku čoho boli na výslovnú žiadosť sťažovateľa aj odročené pojednávania nariadené

na 1. marec 2018 a 9. máj 2018. Následná procesná aktivita okresného súdu spočívajúca

v jeho uzneseniach č. k. -485 z 20. júna 2018 a č. k. -508

z 8. augusta 2018 a napokon č. k. -558 zo 17. decembra 2018 bola opätovne

determinovaná procesnou aktivitou sťažovateľa, o ktorej bol okresný súd povinný

rozhodnúť, resp. sa s ňou právom predpokladaným spôsobom vysporiadať, a to o to viac,

že napadnuté konanie je sporovým konaním ovládaným dispozičnou zásadou (bližšie pozri

bod 19.2). Zhodnotením postupu okresného súdu v napadnutom konaní v období

od 23. mája 2017, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu č. k.

-378 z 27. apríla 2017 o pokračovaní v konaní, do 17. decembra 2018, keď

okresný súd rozhodol uznesením č. k. -558 zo 17. decembra 2018 o zastavení

konania proti žalovaným v druhom a treťom rade, dospel ústavný súd k záveru, že za tento

postup nesie zodpovednosť samotný sťažovateľ. Pre úplnosť ústavný súd ešte poukazuje aj

na zrušenie pojednávania okresného súdu 25. júna 2018 z dôvodu hospodárnosti konania,

4. októbra 2018 z dôvodu nahlásenia výstražno-výbušného zariadenia, 17. decembra 2018

z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa a 6. februára 2019 na žiadosť sťažovateľa.

20.8.1 Okresný súd rozhodol v merite veci svojím rozsudkom č. k.

594 z 21. marca 2019, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal

nárok na náhradu trov konania, pričom 20. marca 2019 bola ústavnému súdu doručená

ústavná sťažnosť samotného sťažovateľa na prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu

doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 8. apríla 2019 a napokon podaním

prostredníctvom právneho zástupcu doručeným ústavnému súdu 21. mája 2019. Z obsahu

súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ podal 26. marca 2019 predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní.

20.8.2 Z obsahu odpovede podpredsedníčky okresného súdu vyplýva, že podanú

sťažnosť označila za dôvodnú. Poukázala pritom na to, že okresný súd v napadnutom

konaní nekonal bezodkladne „v období od 29.09.2006 do 02.08.2007a od 15.04.2008

do 11.12.2008. V období od 16.06.2006 do 10.11.2006, od 07.09.2007 do 17.12.2007

a od 15.12.2009 do 03.06.2010 sa spis sp. zn. nachádzal na Krajskom súde

v Bratislave za účelom rozhodovania o opravných prostriedkoch sťažovateľa.

Vychádzajúc zo spisového materiálu sp. zn. a prehľadu jednotlivých

úkonov mám za to, že k predĺženiu konania prispel najmä sťažovateľ, a to svojimi

zmätočnými procesnými návrhmi a podaniami a neúčasťou na nariadených pojednávaniach.

Z celkového počtu pojednávaní 24, ktoré súd nariadil vo veci sp. zn. musel

súd odročiť na žiadosť sťažovateľa 17 pojednávaní z dôvodu jeho návrhu na pripustenie

vstupu ďalšej strany sporu, zmeny žaloby, späťvzatia žaloby voči žalovanému v II. rade,

jeho dočasnej práceneschopnosti, neprítomnosť svedka, ktorého účasť mal zabezpečiť

sťažovateľ, návrhu sťažovateľa na prerušenie konania, ako aj z pracovných a ďalších iných

dôvodov.“.

20.8.3 Poukazujúc na právny názor vyslovený v bodoch 11 a 12 tohto rozhodnutia,

ústavný súd poukazuje na to, že právna neistota sťažovateľa bola odstránená 21. marca

2019, keď okresný súd vo veci rozhodol svojím rozsudkom č. k. -594

z 21. marca 2019, pričom rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní, na ktorom bol osobne

prítomný právny zástupca sťažovateľa, ktorý mal informovať a pravdepodobne aj

informoval sťažovateľa o vyhlásení meritórneho rozhodnutia. Ak sťažovateľ v krátkom čase

pred vyhlásením samotného meritórneho rozhodnutia podá ústavnú sťažnosť na prieťahy

v konaní a niekoľko dní po vyhlásení meritórneho rozhodnutia vo veci podá sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedovi súdu, tak podľa názoru ústavného súdu nekoná v záujme

ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

20.8.4 Ústavný súd nezistil v postupe okresného súdu zásadné obdobia nečinnosti

a aj v prípade akceptácie právneho názoru podpredsedníčky okresného súdu o nečinnosti

okresného súdu v obdobiach od 29. septembra 2006 do 2. augusta 2007 a od 15. apríla 2008

do 11. decembra 2008 tieto hodnotí v zmysle svojej ustálenej judikatúry vyjadrenej v bode

14 a 15 tohto rozhodnutia. Teda ústavný súd sa z obsahu súdneho spisu presvedčil,

že v napadnutom konaní nemožno uvažovať o takých prieťahoch, ktorých intenzita by

po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie umožňovala ústavnému súdu

dospieť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv. Ústavný súd si je vedomý tej

skutočnosti, že z hľadiska numerického konanie prebieha desať rokov (keďže bolo konanie

prerušené v čase od 14. mája 2014 až do 23. mája 2017), avšak preskúmaním jednotlivých

období (ako to vyplýva z bodu 20 tohto rozhodnutia) ústavný súd ustálil, že sa na dĺžke

napadnutého konania okresného súdu v zásadnej miere podieľal sťažovateľ predovšetkým

svojimi neodbornými a obsolentnými podaniami, s ktorými sa okresný súd musel v zmysle

dispozičnej zásady ovládajúcej sporové konanie vysporiadať zákonom predpokladaným

postupom (ako to vyplýva aj z bodu 19.2 tohto rozhodnutia). V dôsledku tohto záveru

ústavný súd podľa odmieta sťažovateľom

podanú ústavnú sťažnosť pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní ako zjavne neopodstatnenú.

20.8.5 Pre úplnosť a v kontexte vysloveného názoru o neodbornom postupe

sťažovateľa v napadnutom konaní, ktorý mal dopad aj na celkovú dĺžku napadnutého

konania, ústavný súd odkazuje na celé odôvodnenie rozsudku okresného súdu č. k.

-594 z 21. marca 2019, ktorým žalobu v celku zamietol a cituje napríklad bod

11: „Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel

k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť

ním uplatneného nároku ani vo vzťahu k požadovanému určeniu, ani k uloženiu povinnosti

žalovanému zaplatiť mu uplatnenú náhradu za ním tvrdené neoprávnené užívanie pozemku

žalovaným a ani k uloženiu povinnosti žalovanému uviesť do pôvodného stavu pozemok

žalobcu, na ktorom sa nachádza cesta užívaná žalovaným.“ V ďalších bodoch citovaného

rozsudku okresný súd podrobne rozvádza dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, na ktoré

ústavný súd odkazuje z dôvodu, že sú sťažovateľovi známe.

21. Na záver ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že vyhodnotil ústavnú sťažnosť

sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

v nej obsiahnutými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2020

Miroslav DURIŠ

predseda senátu